sn35.248
sn35.248『麦束経』Yavakalāpisuttaṃ
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, yavakalāpī cātumahāpathe nikkhittā assa. | たとえば比丘たちよ、大通りの四辻に置かれた麦束があるとします。 |
| Atha cha purisā āgaccheyyuṃ byābhaṅgihatthā. | そこに手に棍棒を持つ六人の男がやって来ます。 |
| Te yavakalāpiṃ chahi byābhaṅgīhi haneyyuṃ. | 彼らは麦束を六本の棍棒で打ちます。 |
| Evañhi sā, bhikkhave, yavakalāpī suhatā assa chahi byābhaṅgīhi haññamānā. | こうして比丘たちよ、その麦束は六本の棍棒で打たれているうちに、よく打たれた(脱穀された)ものになります。 |
| Atha sattamo puriso āgaccheyya byābhaṅgihattho. | そこに手に棍棒を持つ第七の男がやって来ます。 |
| So taṃ yavakalāpiṃ sattamāya byābhaṅgiyā haneyya. | 彼はその麦束を第七の棍棒で打ちます。 |
| Evañhi sā bhikkhave, yavakalāpī suhatatarā assa, sattamāya byābhaṅgiyā haññamānā. | こうして比丘たちよ、その麦束は第七の棍棒で打たれるうちに、さらによく打たれたものになります。 |
| Evameva kho, bhikkhave, assutavā puthujjano cakkhusmiṃ haññati manāpāmanāpehi rūpehi…pe… | まさにそのように比丘たちよ、無聞の凡夫は、眼で好きな・嫌な諸色によって打たれ、 …中略… |
| jivhāya haññati manāpāmanāpehi rasehi…pe… | 舌で好きな・嫌な諸味によって打たれ、 …中略… |
| manasmiṃ haññati manāpāmanāpehi dhammehi. | 意で好きな・嫌な諸法によって打たれます。 |
| Sace so, bhikkhave, assutavā puthujjano āyatiṃ punabbhavāya ceteti, evañhi so, bhikkhave, moghapuriso suhatataro hoti, seyyathāpi sā yavakalāpī sattamāya byābhaṅgiyā haññamānā. | 比丘たちよ、もしその無聞の凡夫が将来に再有を意図するなら、こうしてその愚か者はさらによく打たれたものになります。比丘たちよ、まるで第七の棍棒で打たれている、あの麦束のように。 |
| ‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, devāsurasaṅgāmo samupabyūḷho [samupabbūḷho (sī. pī.)] ahosi. | 比丘たちよ、昔あるとき、神々とアスラの戦陣が組まれていました。 |
| Atha kho, bhikkhave, vepacitti asurindo asure āmantesi . | さて比丘たちよ、アスラ王ヴェーパチッティはアスラたちへ呼びかけました。 |
| ‘sace, mārisā, devāsurasaṅgāme samupabyūḷhe asurā jineyyuṃ devā parājineyyuṃ, yena naṃ sakkaṃ devānamindaṃ kaṇṭhapañcamehi bandhanehi bandhitvā mama santike āneyyātha asurapura’nti. | 『友よ、もし神々とアスラの戦陣が組まれ、アスラたちが勝ち神々が敗れたなら、君たちはかの神々の王サッカを、首を第五とする拘束により縛り、アスラ城にいる私のもとへ連れてきなさい』と。 |
| Sakkopi kho, bhikkhave, devānamindo deve tāvatiṃse āmantesi . | 比丘たちよ、神々の王サッカもまた、三十三天の神々へ呼びかけました。 |
| ‘sace, mārisā, devāsurasaṅgāme samupabyūḷhe devā jineyyuṃ asurā parājineyyuṃ, yena naṃ vepacittiṃ asurindaṃ kaṇṭhapañcamehi bandhanehi bandhitvā mama santike āneyyātha sudhammaṃ devasabha’nti. | 『友よ、もし神々とアスラの戦陣が組まれ、神々が勝ちアスラたちが敗れたなら、君たちはかのアスラ王ヴェーパチッティを、首を第五とする拘束により縛り、スダンマ会堂にいる私のもとへ連れてきなさい』と。 |
| Tasmiṃ kho pana, bhikkhave, saṅgāme devā jiniṃsu, asurā parājiniṃsu. | そして比丘たちよ、その戦いでは神々が勝ち、アスラたちは敗れました。 |
| Atha kho, bhikkhave, devā tāvatiṃsā vepacittiṃ asurindaṃ kaṇṭhapañcamehi bandhanehi bandhitvā sakkassa devānamindassa santike ānesuṃ sudhammaṃ devasabhaṃ. | さて比丘たちよ、三十三天の神々は、アスラ王ヴェーパチッティを、首を第五とする拘束により縛り、スダンマ会堂にいる神々の王サッカのもとへ連れてきました。 |
| Tatra sudaṃ, bhikkhave, vepacitti asurindo kaṇṭhapañcamehi bandhanehi baddho [bandho (sī. syā. kaṃ. ka.)] hoti. | 比丘たちよ、そのときアスラ王ヴェーパチッティは首を第五とする拘束により縛られていました。 |
| Yadā kho, bhikkhave, vepacittissa asurindassa evaṃ hoti . | 比丘たちよ、もしアスラ王ヴェーパチッティにこのような(思い)があるなら、 |
| ‘dhammikā kho devā, adhammikā asurā, idheva dānāhaṃ devapuraṃ gacchāmī’ti. | 『神々こそ如法であり、アスラたちは如法でない。ここにまさに今、私が神々の城に来たのだから』と。 |
| Atha kaṇṭhapañcamehi bandhanehi muttaṃ attānaṃ samanupassati, dibbehi ca pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricāreti. | そのとき、彼は首を第五とする拘束から逃れた自己を見出し、天の五欲を有し恵まれた者として楽しむでしょう。 |
| Yadā ca kho, bhikkhave, vepacittissa asurindassa evaṃ hoti . | しかし比丘たちよ、もしアスラ王ヴェーパチッティにこのような(思い)があるなら、 |
| ‘dhammikā kho asurā, adhammikā devā, tattheva dānāhaṃ asurapuraṃ gamissāmī’ti, atha kaṇṭhapañcamehi bandhanehi baddhaṃ attānaṃ samanupassati. | 『アスラたちこそ如法であり、神々は如法でない。そこでまさに今、私はアスラの城に行こう。』と、そのとき、彼は首を第五とする拘束で縛られた自己を見出し、 |
| Dibbehi ca pañcahi kāmaguṇehi parihāyati. | 天の五欲から衰退するでしょう。 |
| Evaṃ sukhumaṃ kho, bhikkhave, vepacittibandhanaṃ. | 比丘たちよ、ヴェーパチッティの拘束は、このように繊細です。 |
| Tato sukhumataraṃ mārabandhanaṃ. | 魔の拘束は、これよりもっと繊細です。 |
| Maññamāno kho, bhikkhave, baddho mārassa, amaññamāno mutto pāpimato. | 比丘たちよ、思う者は魔に拘束され、思わない者は悪しき者から逃れます。 |
| ‘‘‘Asmī’ti, bhikkhave, maññitametaṃ, ‘ayamahamasmī’ti maññitametaṃ, ‘bhavissa’nti maññitametaṃ, ‘na bhavissa’nti maññitametaṃ, ‘rūpī bhavissa’nti maññitametaṃ, ‘arūpī bhavissa’nti maññitametaṃ, ‘saññī bhavissa’nti maññitametaṃ, ‘asaññī bhavissa’nti maññitametaṃ, ‘nevasaññīnāsaññī bhavissa’nti maññitametaṃ. | 比丘たちよ、『私あり』とは思いであり、『これが私である』とは思いであり、『私はなる』とは思いであり、『私はならない』とは思いであり、『私は有色になる』とは思いであり、『私は無色になる』とは思いであり、『私は有想になる』とは思いであり、『私は非想になる』とは思いであり、『私は有想にも、非想にもならない』とは思いです。1) |
| Maññitaṃ, bhikkhave, rogo, maññitaṃ gaṇḍo, maññitaṃ sallaṃ. | 比丘たちよ、思いは病、思いは腫瘍、思いは矢です。 |
| Tasmātiha, bhikkhave, ‘amaññamānena [amaññitamānena (pī. ka.)] cetasā viharissāmā’ti . | それゆえ比丘たちよ、ここで『我々は思いなき心で住するのだ』と、 |
| evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabbaṃ. | 比丘たちよ、このように君たちは学ぶべきです。 |
| ‘‘‘Asmī’ti, bhikkhave, iñjitametaṃ, ‘ayamahamasmī’ti iñjitametaṃ, ‘bhavissa’nti iñjitametaṃ, ‘na bhavissa’nti iñjitametaṃ, ‘rūpī bhavissa’nti iñjitametaṃ, ‘arūpī bhavissa’nti iñjitametaṃ, ‘saññī bhavissa’nti iñjitametaṃ, ‘asaññī bhavissa’nti iñjitametaṃ, ‘nevasaññīnāsaññī bhavissa’nti iñjitametaṃ. | 比丘たちよ、『私あり』とは動きであり、『これが私である』とは動きであり、『私はなる』とは動きであり、『私はならない』とは動きであり、『私は有色になる』とは動きであり、『私は無色になる』とは動きであり、『私は有想になる』とは動きであり、『私は非想になる』とは動きであり、『私は有想にも、非想にもならない』とは動きです。 |
| Iñjitaṃ, bhikkhave, rogo, iñjitaṃ gaṇḍo, iñjitaṃ sallaṃ. | 比丘たちよ、動きは病、動きは腫瘍、動きは矢です。 |
| Tasmātiha, bhikkhave, ‘aniñjamānena [aniñjiyamānena (syā. kaṃ. ka.)] cetasā viharissāmā’ti . | それゆえ比丘たちよ、ここで『我々は動きなき心で住するのだ』と、 |
| evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabbaṃ. | 比丘たちよ、このように君たちは学ぶべきです。 |
| ‘‘‘Asmī’ti, bhikkhave, phanditametaṃ, ‘ayamahamasmī’ti phanditametaṃ, ‘bhavissa’nti…pe… | 比丘たちよ、『私あり』とは震えであり、『これが私である』とは震えであり、『私はなる』とは …中略… |
| ‘na bhavissa’nti… | 『私はならない』とは … |
| ‘rūpī bhavissa’nti… | 『私は有色になる』とは … |
| ‘arūpī bhavissa’nti… | 『私は無色になる』とは … |
| ‘saññī bhavissa’nti… | 『私は有想になる』とは … |
| ‘asaññī bhavissa’nti… | 『私は非想になる』とは … |
| ‘nevasaññīnāsaññī bhavissa’nti phanditametaṃ. | 『私は有想にも、非想にもならない』とは震えです。 |
| Phanditaṃ, bhikkhave, rogo, phanditaṃ gaṇḍo, phanditaṃ sallaṃ. | 比丘たちよ、震えは病、震えは腫瘍、震えは矢です。 |
| Tasmātiha, bhikkhave, ‘aphandamānena [aphandiyamānena (syā. kaṃ. ka.)] cetasā viharissāmā’ti . | それゆえ比丘たちよ、ここで『我々は震えなき心で住するのだ』と、 |
| evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabbaṃ. | 比丘たちよ、このように君たちは学ぶべきです。 |
| ‘‘‘Asmī’ti, bhikkhave, papañcitametaṃ, ‘ayamahamasmī’ti papañcitametaṃ, ‘bhavissa’nti…pe… | 比丘たちよ、『私あり』とは妄想されたもの、『これが私である』とは妄想されたもの、『私はなる』とは …中略… |
| ‘na bhavissa’nti… | 『私はならない』とは … |
| ‘rūpī bhavissa’nti… | 『私は有色になる』とは … |
| ‘arūpī bhavissa’nti… | 『私は無色になる』とは … |
| ‘saññī bhavissa’nti… | 『私は有想になる』とは … |
| ‘asaññī bhavissa’nti… | 『私は非想になる』とは … |
| ‘nevasaññīnāsaññī bhavissa’nti papañcitametaṃ. | 『私は有想にも、非想にもならない』とは妄想されたものです。 |
| Papañcitaṃ, bhikkhave, rogo, papañcitaṃ gaṇḍo, papañcitaṃ sallaṃ. | 比丘たちよ、妄想されたものは病、妄想されたものは腫瘍、妄想されたものは矢です。 |
| Tasmātiha, bhikkhave, ‘nippapañcena cetasā viharissāmā’ti . | それゆえ比丘たちよ、ここで『我々は妄想なき心で住するのだ』と、 |
| evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabbaṃ. | 比丘たちよ、このように君たちは学ぶべきです。 |
| ‘‘‘Asmī’ti, bhikkhave, mānagatametaṃ, ‘ayamahamasmī’ti mānagatametaṃ, ‘bhavissa’nti mānagatametaṃ, ‘na bhavissa’nti mānagatametaṃ, ‘rūpī bhavissa’nti mānagatametaṃ, ‘arūpī bhavissa’nti mānagatametaṃ, ‘saññī bhavissa’nti mānagatametaṃ, ‘asaññī bhavissa’nti mānagatametaṃ, ‘nevasaññīnāsaññī bhavissa’nti mānagatametaṃ. | 比丘たちよ、『私あり』とは慢に至ったもの、『これが私である』とは慢に至ったもの、『私はなる』とは慢に至ったもの、『私はならない』とは慢に至ったもの、『私は有色になる』とは慢に至ったもの、『私は無色になる』とは慢に至ったもの、『私は有想になる』とは慢に至ったもの、『私は非想になる』とは慢に至ったもの、『私は有想にも、非想にもならない』とは慢に至ったものです。 |
| Mānagataṃ, bhikkhave, rogo, mānagataṃ gaṇḍo, mānagataṃ sallaṃ. | 比丘たちよ、慢に至ったものは病、慢に至ったものは腫瘍、慢に至ったものは矢です。 |
| Tasmātiha, bhikkhave, ‘nihatamānena cetasā viharissāmā’ti . | それゆえ比丘たちよ、ここで『我々は慢が破壊された心で住するのだ』と、 |
| evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabba’’nti. | 比丘たちよ、このように君たちは学ぶべきです」と。 |
1)
sn22.47参照
sn35.248.txt · 最終更新: by h1roemon
