ユーザ用ツール

サイト用ツール


sn35.248

sn35.248『麦束経』Yavakalāpisuttaṃ

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, yavakalāpī cātumahāpathe nikkhittā assa. たとえば比丘たちよ、大通りの四辻に置かれた麦束があるとします。
Atha cha purisā āgaccheyyuṃ byābhaṅgihatthā. そこに手に棍棒を持つ六人の男がやって来ます。
Te yavakalāpiṃ chahi byābhaṅgīhi haneyyuṃ. 彼らは麦束を六本の棍棒で打ちます。
Evañhi sā, bhikkhave, yavakalāpī suhatā assa chahi byābhaṅgīhi haññamānā. こうして比丘たちよ、その麦束は六本の棍棒で打たれているうちに、よく打たれた(脱穀された)ものになります。
Atha sattamo puriso āgaccheyya byābhaṅgihattho. そこに手に棍棒を持つ第七の男がやって来ます。
So taṃ yavakalāpiṃ sattamāya byābhaṅgiyā haneyya. 彼はその麦束を第七の棍棒で打ちます。
Evañhi sā bhikkhave, yavakalāpī suhatatarā assa, sattamāya byābhaṅgiyā haññamānā. こうして比丘たちよ、その麦束は第七の棍棒で打たれるうちに、さらによく打たれたものになります。
Evameva kho, bhikkhave, assutavā puthujjano cakkhusmiṃ haññati manāpāmanāpehi rūpehi…pe… まさにそのように比丘たちよ、無聞凡夫は、好きな・嫌な諸色によって打たれ、 …中略…
jivhāya haññati manāpāmanāpehi rasehi…pe… 好きな・嫌な諸味によって打たれ、 …中略…
manasmiṃ haññati manāpāmanāpehi dhammehi. 好きな・嫌な諸法によって打たれます。
Sace so, bhikkhave, assutavā puthujjano āyatiṃ punabbhavāya ceteti, evañhi so, bhikkhave, moghapuriso suhatataro hoti, seyyathāpi sā yavakalāpī sattamāya byābhaṅgiyā haññamānā. 比丘たちよ、もしその無聞凡夫が将来に再有意図するなら、こうしてその愚か者はさらによく打たれたものになります。比丘たちよ、まるで第七の棍棒で打たれている、あの麦束のように。
‘‘Bhūtapubbaṃ, bhikkhave, devāsurasaṅgāmo samupabyūḷho [samupabbūḷho (sī. pī.)] ahosi. 比丘たちよ、昔あるとき、神々アスラの戦陣が組まれていました。
Atha kho, bhikkhave, vepacitti asurindo asure āmantesi . さて比丘たちよ、アスラ王ヴェーパチッティはアスラたちへ呼びかけました。
‘sace, mārisā, devāsurasaṅgāme samupabyūḷhe asurā jineyyuṃ devā parājineyyuṃ, yena naṃ sakkaṃ devānamindaṃ kaṇṭhapañcamehi bandhanehi bandhitvā mama santike āneyyātha asurapura’nti.『友よ、もし神々アスラの戦陣が組まれ、アスラたちが勝ち神々が敗れたなら、君たちはかの神々の王サッカを、首を第五とする拘束により縛りアスラ城にいる私のもとへ連れてきなさい』と。
Sakkopi kho, bhikkhave, devānamindo deve tāvatiṃse āmantesi . 比丘たちよ、神々の王サッカもまた、三十三天神々へ呼びかけました。
‘sace, mārisā, devāsurasaṅgāme samupabyūḷhe devā jineyyuṃ asurā parājineyyuṃ, yena naṃ vepacittiṃ asurindaṃ kaṇṭhapañcamehi bandhanehi bandhitvā mama santike āneyyātha sudhammaṃ devasabha’nti.『友よ、もし神々アスラの戦陣が組まれ、神々が勝ちアスラたちが敗れたなら、君たちはかのアスラ王ヴェーパチッティを、首を第五とする拘束により縛り、スダンマ会堂にいる私のもとへ連れてきなさい』と。
Tasmiṃ kho pana, bhikkhave, saṅgāme devā jiniṃsu, asurā parājiniṃsu. そして比丘たちよ、その戦いでは神々が勝ち、アスラたちは敗れました。
Atha kho, bhikkhave, devā tāvatiṃsā vepacittiṃ asurindaṃ kaṇṭhapañcamehi bandhanehi bandhitvā sakkassa devānamindassa santike ānesuṃ sudhammaṃ devasabhaṃ. さて比丘たちよ、三十三天神々は、アスラ王ヴェーパチッティを、首を第五とする拘束により縛り、スダンマ会堂にいる神々の王サッカのもとへ連れてきました。
Tatra sudaṃ, bhikkhave, vepacitti asurindo kaṇṭhapañcamehi bandhanehi baddho [bandho (sī. syā. kaṃ. ka.)] hoti. 比丘たちよ、そのときアスラ王ヴェーパチッティは首を第五とする拘束によりられていました。
Yadā kho, bhikkhave, vepacittissa asurindassa evaṃ hoti . 比丘たちよ、もしアスラ王ヴェーパチッティにこのような(思い)があるなら、
‘dhammikā kho devā, adhammikā asurā, idheva dānāhaṃ devapuraṃ gacchāmī’ti.神々こそ如法であり、アスラたちは如法でない。ここにまさに今、私が神々の城に来たのだから』と。
Atha kaṇṭhapañcamehi bandhanehi muttaṃ attānaṃ samanupassati, dibbehi ca pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricāreti. そのとき、彼は首を第五とする拘束から逃れた自己見出し、天の五欲を有し恵まれた者として楽しむでしょう。
Yadā ca kho, bhikkhave, vepacittissa asurindassa evaṃ hoti . しかし比丘たちよ、もしアスラ王ヴェーパチッティにこのような(思い)があるなら、
‘dhammikā kho asurā, adhammikā devā, tattheva dānāhaṃ asurapuraṃ gamissāmī’ti, atha kaṇṭhapañcamehi bandhanehi baddhaṃ attānaṃ samanupassati.アスラたちこそ如法であり、神々如法でない。そこでまさに今、私はアスラの城に行こう。』と、そのとき、彼は首を第五とする拘束られた自己見出し、
Dibbehi ca pañcahi kāmaguṇehi parihāyati. 天の五欲から衰退するでしょう。
Evaṃ sukhumaṃ kho, bhikkhave, vepacittibandhanaṃ. 比丘たちよ、ヴェーパチッティの拘束は、このように繊細です。
Tato sukhumataraṃ mārabandhanaṃ. 拘束は、これよりもっと繊細です。
Maññamāno kho, bhikkhave, baddho mārassa, amaññamāno mutto pāpimato. 比丘たちよ、思う者は拘束され、思わない者は悪しき者から逃れます。
‘‘‘Asmī’ti, bhikkhave, maññitametaṃ, ‘ayamahamasmī’ti maññitametaṃ, ‘bhavissa’nti maññitametaṃ, ‘na bhavissa’nti maññitametaṃ, ‘rūpī bhavissa’nti maññitametaṃ, ‘arūpī bhavissa’nti maññitametaṃ, ‘saññī bhavissa’nti maññitametaṃ, ‘asaññī bhavissa’nti maññitametaṃ, ‘nevasaññīnāsaññī bhavissa’nti maññitametaṃ. 比丘たちよ、『私あり』とは思いであり、『これが私である』とは思いであり、『私はなる』とは思いであり、『私はならない』とは思いであり、『私は有色になる』とは思いであり、『私は無色になる』とは思いであり、『私は有想になる』とは思いであり、『私は非想になる』とは思いであり、『私は有想にも、非想にもならない』とは思いです。1)
Maññitaṃ, bhikkhave, rogo, maññitaṃ gaṇḍo, maññitaṃ sallaṃ. 比丘たちよ、思い思い腫瘍思いです。
Tasmātiha, bhikkhave, ‘amaññamānena [amaññitamānena (pī. ka.)] cetasā viharissāmā’ti . それゆえ比丘たちよ、ここで『我々は思いなきで住するのだ』と、
evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabbaṃ. 比丘たちよ、このように君たちは学ぶべきです。
‘‘‘Asmī’ti, bhikkhave, iñjitametaṃ, ‘ayamahamasmī’ti iñjitametaṃ, ‘bhavissa’nti iñjitametaṃ, ‘na bhavissa’nti iñjitametaṃ, ‘rūpī bhavissa’nti iñjitametaṃ, ‘arūpī bhavissa’nti iñjitametaṃ, ‘saññī bhavissa’nti iñjitametaṃ, ‘asaññī bhavissa’nti iñjitametaṃ, ‘nevasaññīnāsaññī bhavissa’nti iñjitametaṃ. 比丘たちよ、『私あり』とは動きであり、『これが私である』とは動きであり、『私はなる』とは動きであり、『私はならない』とは動きであり、『私は有色になる』とは動きであり、『私は無色になる』とは動きであり、『私は有想になる』とは動きであり、『私は非想になる』とは動きであり、『私は有想にも、非想にもならない』とは動きです。
Iñjitaṃ, bhikkhave, rogo, iñjitaṃ gaṇḍo, iñjitaṃ sallaṃ. 比丘たちよ、動き動き腫瘍動きです。
Tasmātiha, bhikkhave, ‘aniñjamānena [aniñjiyamānena (syā. kaṃ. ka.)] cetasā viharissāmā’ti . それゆえ比丘たちよ、ここで『我々は動きなきで住するのだ』と、
evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabbaṃ. 比丘たちよ、このように君たちは学ぶべきです。
‘‘‘Asmī’ti, bhikkhave, phanditametaṃ, ‘ayamahamasmī’ti phanditametaṃ, ‘bhavissa’nti…pe… 比丘たちよ、『私あり』とは震えであり、『これが私である』とは震えであり、『私はなる』とは …中略…
‘na bhavissa’nti…『私はならない』とは …
‘rūpī bhavissa’nti…『私は有色になる』とは …
‘arūpī bhavissa’nti…『私は無色になる』とは …
‘saññī bhavissa’nti…『私は有想になる』とは …
‘asaññī bhavissa’nti…『私は非想になる』とは …
‘nevasaññīnāsaññī bhavissa’nti phanditametaṃ.『私は有想にも、非想にもならない』とは震えです。
Phanditaṃ, bhikkhave, rogo, phanditaṃ gaṇḍo, phanditaṃ sallaṃ. 比丘たちよ、震え震え腫瘍震えです。
Tasmātiha, bhikkhave, ‘aphandamānena [aphandiyamānena (syā. kaṃ. ka.)] cetasā viharissāmā’ti . それゆえ比丘たちよ、ここで『我々は震えなきで住するのだ』と、
evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabbaṃ. 比丘たちよ、このように君たちは学ぶべきです。
‘‘‘Asmī’ti, bhikkhave, papañcitametaṃ, ‘ayamahamasmī’ti papañcitametaṃ, ‘bhavissa’nti…pe… 比丘たちよ、『私あり』とは妄想されたもの、『これが私である』とは妄想されたもの、『私はなる』とは …中略…
‘na bhavissa’nti…『私はならない』とは …
‘rūpī bhavissa’nti…『私は有色になる』とは …
‘arūpī bhavissa’nti…『私は無色になる』とは …
‘saññī bhavissa’nti…『私は有想になる』とは …
‘asaññī bhavissa’nti…『私は非想になる』とは …
‘nevasaññīnāsaññī bhavissa’nti papañcitametaṃ.『私は有想にも、非想にもならない』とは妄想されたものです。
Papañcitaṃ, bhikkhave, rogo, papañcitaṃ gaṇḍo, papañcitaṃ sallaṃ. 比丘たちよ、妄想されたものは妄想されたものは腫瘍妄想されたものはです。
Tasmātiha, bhikkhave, ‘nippapañcena cetasā viharissāmā’ti . それゆえ比丘たちよ、ここで『我々は妄想なきで住するのだ』と、
evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabbaṃ. 比丘たちよ、このように君たちは学ぶべきです。
‘‘‘Asmī’ti, bhikkhave, mānagatametaṃ, ‘ayamahamasmī’ti mānagatametaṃ, ‘bhavissa’nti mānagatametaṃ, ‘na bhavissa’nti mānagatametaṃ, ‘rūpī bhavissa’nti mānagatametaṃ, ‘arūpī bhavissa’nti mānagatametaṃ, ‘saññī bhavissa’nti mānagatametaṃ, ‘asaññī bhavissa’nti mānagatametaṃ, ‘nevasaññīnāsaññī bhavissa’nti mānagatametaṃ. 比丘たちよ、『私あり』とはに至ったもの、『これが私である』とはに至ったもの、『私はなる』とはに至ったもの、『私はならない』とはに至ったもの、『私は有色になる』とはに至ったもの、『私は無色になる』とはに至ったもの、『私は有想になる』とはに至ったもの、『私は非想になる』とはに至ったもの、『私は有想にも、非想にもならない』とはに至ったものです。
Mānagataṃ, bhikkhave, rogo, mānagataṃ gaṇḍo, mānagataṃ sallaṃ. 比丘たちよ、に至ったものはに至ったものは腫瘍に至ったものはです。
Tasmātiha, bhikkhave, ‘nihatamānena cetasā viharissāmā’ti . それゆえ比丘たちよ、ここで『我々はが破壊されたで住するのだ』と、
evañhi vo, bhikkhave, sikkhitabba’’nti. 比丘たちよ、このように君たちは学ぶべきです」と。
1)
sn22.47参照
sn35.248.txt · 最終更新: by h1roemon