文書の過去の版を表示しています。
喜, 喜悦 mental ease, happiness, joy
so⇒su:良き、善き + manassa:意 ⇒ 嬉しさ、心の楽
(サンスクリットのsaumanasya<su-mano)
su:良い + mana:意
肉体的ではなく精神的な嬉しさ、心の楽のことです。
喜という訳語はnandhiに割り当て済みなので、訳し分けのため、この訳語を当てました。
類語
domanassa:心苦、憂、somanassindriya:嬉根、dukkha:苦、sukha:楽
| ‘yaṃ kho pathavīdhātuṃ paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, ayaṃ pathavīdhātuyā assādo; | 『地界に縁りて生じる楽と嬉。これが地界の楽味であり、 |
| evamevaṃ susimassa devaputtassa devaputtaparisā āyasmato sāriputtassa vaṇṇe bhaññamāne attamanā pamuditā pītisomanassajātā uccāvacā vaṇṇanibhā upadaṃseti. | まさにそのように天子スシマの天子衆は、サーリプッタ尊者の称賛が説かれたとき、意に適い悦び、喜悦と嬉が生じたゆえに、様々な容姿の輝きを示した。 |
| ‘labhantu lābhakāmā, puññakāmā karontu puññānī’ti; | 『得たい者は得よ、福が欲しい者は福をなせ』と、 |
| yathāsakena lābhena attamano hoti sumano, evaṃ paresaṃ lābhena attamano hoti sumano; | まるで自己の得により意に適い、嬉しくなるように、他者の得により意に適い、嬉しくなる、 |
| ‘‘Ahaṃ, bhikkhave, yāvadeva ākaṅkhāmi sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharāmi. | 比丘たちよ、私は望むままに、楽の断ゆえに苦の断ゆえに、以前の嬉、憂の消滅ゆえに不苦不楽なる、捨と念により遍浄な第四禅を成就して住します。 |
| ‘‘Tīhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu diṭṭheva dhamme sukhasomanassabahulo viharati, yoni cassa āraddhā hoti āsavānaṃ khayāya. | 「比丘たちよ、三法を備えた比丘は、現法において楽と嬉多く住し、そして彼には諸漏の尽滅の根源が始まっています。 |
| Yaṃ kho, ānanda, ime pañca kāmaguṇe paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ – | アーナンダよ、これら五欲に縁りて生じる楽と嬉、 |
| idaṃ vuccati kāmasukhaṃ. | これが欲楽と呼ばれます。 |
| Yaṃ kho, bhikkhave, cetasikaṃ sukhaṃ, cetasikaṃ sātaṃ, manosamphassajaṃ sukhaṃ sātaṃ vedayitaṃ . | 比丘たちよ、心的な楽、心的な快さ、意触発の楽と快さの感受。 |
| idaṃ vuccati, bhikkhave, somanassindriyaṃ. | 比丘たちよ、これが嬉根と呼ばれます。 |