私はこのように聞いた。
ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住されていた。
そのとき世尊は比丘たちに呼びかけられた。
「比丘たちよ」と。
「尊者よ」と、その比丘たちは世尊へ応じた。
世尊はこう言われた。
比丘たちよ、君たちは私の法の相続者になりなさい。物質の相続者になってはいけない。
私には君たちへの憐れみがある。
『どのように言えば、私の弟子たちが物質の相続者ではなく法の相続者となるだろうか』と。
そして比丘たちよ、君たちが法の相続者ではなく物質の相続者となれば、それにより君たちも指摘されるべき者となる、
『我々は師の弟子として法の相続者ではなく、物質の相続者として住する』と。
それにより私も指摘されるべき者となる。
『師の弟子たちは法の相続者ではなく物質の相続者として住する』と。
しかし比丘たちよ、君たちが物質の相続者ではなく法の相続者となれば、それにより君たちも指摘されるべき者とならない、
『我々は師の弟子として物質の相続者ではなく法の相続者として住する』と。
それにより私も指摘されるべき者とならない。
『師の弟子たちは物質の相続者ではなく法の相続者として住する』と。
それゆえ比丘たちよ、ここに君たちは私の法の相続者になりなさい。物質の相続者になってはいけない。
私には君たちへの憐れみがある。
『どのように言えば、私の弟子たちが物質の相続者ではなく法の相続者となるだろうか』と。
比丘たちよ、ここに私が必要なだけ食して満足し、満たされ完了し、満腹しており、
そして私の鉢食は余分なもの、捨てられるべきものであるとする。
そこに飢えと衰弱にさらされた二人の比丘が近づき、
私は彼らにこう言う、
『比丘たちよ、私は必要なだけ食して満足し、満たされ完了し、満腹している。
そして私のこの鉢食は余分なもの、捨てられるべきものである。
もし望むなら食べなさい。もし君たちが食べないならば、いま私は青草の少ないところへ捨てるか、生命のいない水へ沈めるだろう』と。
そのうちの一人の比丘はこうである。
『世尊は必要なだけ食して満足し、満たされ完了し、満腹された。
そしてこの世尊の鉢食は余分なもの、捨てられるべきものである。
もし我々が食べないならば、いま世尊は青草の少ないところへ捨てるか、生命のいない水へ沈められるだろう』と。
しかし、世尊はこれも説かれている、
『比丘たちよ、君たちは私の法の相続者になりなさい。物質の相続者になってはいけない』と。
そして、この鉢食は物質のひとつである。
私はこの鉢食を食べずにこの飢えと衰弱をもって、そのようにこの一昼夜を過ごしてみよう」と。
彼はその鉢食を食べずに、その飢えと衰弱をもって、そのようにその一昼夜を過ごす。
しかし、二人目の比丘はこうである。
『世尊は必要なだけ食して満足し、満たされ完了し、満腹された。
そしてこの世尊の鉢食は余分なもの、捨てられるべきものである。
もし我々が食べないならば、いま世尊は青草の少ないところへ捨てるか、生命のいない水へ沈められるだろう。
私はこの鉢食を食べて飢えと衰弱を駆逐してから、そのようにこの一昼夜を過ごしてみようか』と。
彼はこの鉢食を食べて飢えと衰弱を駆逐してから、そのようにこの一昼夜を過ごす。
比丘たちよ、たとえその比丘がその鉢食を食べて飢えと衰弱を駆逐してから、そのようにこの一昼夜を過ごしたとしても、しかし私には、その前の比丘こそがより供養されるべき、より称賛されるべき者である。
それはなぜか?
なぜなら比丘たちよ、それは長きにわたって、その比丘の少欲、満足、削減、養い易さ、精進、励みに転じるから。
それゆえ比丘たちよ、ここに君たちは私の法の相続者になりなさい。物質の相続者になってはいけない。
私には君たちへの憐れみがある。
『どのように言えば、私の弟子たちが物質の相続者ではなく法の相続者となるだろうか』と。
世尊はこう言われた。
こうおっしゃり、善逝は座より起き上がると僧房へ入られた。
そのときサーリプッタ尊者は、世尊が去られてまもなく、比丘たちへ呼びかけた。
「友よ、比丘たちよ」と。
「友よ」と、彼ら比丘たちは、サーリプッタ尊者に応えた。
サーリプッタ尊者はこう言った。
「友よ、いったいどれほどで独居に住する師の弟子たちは遠離を随学しない(と呼ばれ)、そしてまたどれほどで独居に住する師の弟子たちは遠離を随学する(と呼ばれる)のか?」と。
「友よ、たとえ遠くからでも我々が来たのは、サーリプッタ尊者のもとでこの所説を了知するためです。
どうかこの所説の意味がサーリプッタ尊者に明らかにされますように。
サーリプッタ尊者の(所説を)聞いて、比丘たちは保持するでしょう」と。
「では尊者たちよ、あなたがたは聞いて、充分に作意して下さい。私は語ろう」と。
「友よ、そのように」と、その比丘たちはサーリプッタ尊者へ応じた。
サーリプッタ尊者はこう言った。
「友よ、いったいどれほどで独居に住する師の弟子たちは遠離を随学しない(と呼ばれる)のか?
友よ、ここに独居に住する師の弟子たちは遠離を随学せず、師が断を説かれた諸法。それらの法を断じることなく、贅沢、放漫になり、堕落に先行し、独居に荷担しない。
友よ、そのとき長老比丘たちは三つの点で咎められるべきである。
『独居に住する師の弟子たちは遠離を随学しない』という、
この第一の点により長老比丘たちは咎められるべきである。
『師が断を説かれた諸法。それらの法を断じない』という、
この第二の点により長老比丘たちは咎められるべきである。
『贅沢、放漫になり、堕落に先行し、独居に荷担しない』という、
この第三の点により長老比丘たちは咎められるべきである。
友よ、長老比丘たちはこれら三つの点で咎められるべきである。
友よ、そのとき中堅比丘たちは三つの点で咎められるべきである。… 中略 …
新参比丘たちは三つの点で咎められるべきである。
『独居に住する師の弟子たちは遠離を随学しない』という、
この第一の点により新参比丘たちは咎められるべきである。
『師が断を説かれた諸法。それらの法を断じない』という、
この第二の点により新参比丘たちは咎められるべきである。
『贅沢、放漫になり、堕落に先行し、独居に荷担しない』という、
この第三の点により新参比丘たちは咎められるべきである。
友よ、新参比丘たちはこれら三つの点で咎められるべきである。
友よ、これほどで独居に住する師の弟子たちは遠離を随学しない(と呼ばれる)。
では友よ、どれほどで独居に住する師の弟子たちは遠離を随学する(と呼ばれる)のか?
友よ、ここに独居に住する師の弟子たちは遠離を随学する、
師が断を説かれた諸法。それらの法を断じ、
贅沢にならず、放漫にならず、堕落には荷担せず、独居に先行する。
友よ、そのとき長老比丘たちは三つの点で称賛されるべきである。
『独居に住する師の弟子たちは遠離を随学する』という、
この第一の点により長老比丘たちは称賛されるべきである。
『師が断を説かれた諸法。それらの法を断じる』という、
この第二の点により長老比丘たちは称賛されるべきである。
『贅沢にならず、放漫にならず、堕落に荷担せず、独居に先行する』という、
この第三の点により長老比丘たちは称賛されるべきである。
友よ、長老比丘たちはこれら三つの点で称賛されるべきである。
友よ、そのとき中堅比丘たちは三つの点で称賛されるべきである。… 中略 …
新参比丘たちは三つの点で称賛されるべきである。
『独居に住する師の弟子たちは遠離を随学する』という、
この第一の点により新参比丘たちは称賛されるべきである。
『師が断を説かれた諸法。それらの法を断じる』という、
この第二の点により新参比丘たちは称賛されるべきである。
『贅沢にならず、放漫にならず、堕落に荷担せず、独居に先行する』という、
この第三の点により新参比丘たちは称賛されるべきである。
友よ、新参比丘たちはこれら三つの点で称賛されるべきである。
友よ、これほどで独居に住する師の弟子たちは遠離を随学する(と呼ばれる)。
友よ、(師が断を説かれた諸法)そこで貪は悪であり、瞋は悪である。
そして貪の断、瞋の断のため、眼となり智となり、静寂、証知、等覚、涅槃に転じる中道がある。
では友よ、眼となり智となり、静寂、証知、等覚、涅槃に転じるその中道とは何か?
それこそが八支聖道である。すなわち、
正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定である。
友よ、これが眼となり智となり、静寂、証知、等覚、涅槃に転じるその中道である。
友よ、そこで怒りは悪であり、恨みは悪である。
… 中略 …
覆は悪であり、意地悪は悪であり、嫉妬は悪であり、物惜しみは悪であり、まやかしは悪であり、狡猾は悪であり、強情は悪であり、敵意は悪であり、慢心は悪であり、過慢は悪であり、陶酔は悪であり、放逸は悪である。
そして陶酔の断、放逸の断のため、眼となり智となり、静寂、証知、等覚、涅槃に転じる中道がある。
では友よ、眼となり智となり、静寂、証知、等覚、涅槃に転じるその中道とは何か?
それこそが八支聖道である。すなわち、
正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定である。
友よ、これが眼となり智となり、静寂、証知、等覚、涅槃に転じるその中道である」と。
サーリプッタ尊者は、こう言った。
意にかなったその比丘たちは、サーリプッタ尊者の所説に歓喜したという。
Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi .
‘‘bhikkhavo’’ti.
‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ.
Bhagavā etadavoca .
‘‘Dhammadāyādā me, bhikkhave, bhavatha, mā āmisadāyādā.
Atthi me tumhesu anukampā .
‘kinti me sāvakā dhammadāyādā bhaveyyuṃ, no āmisadāyādā’ti.
Tumhe ca me, bhikkhave, āmisadāyādā bhaveyyātha no dhammadāyādā, tumhepi tena ādiyā [ādissā (sī. syā. pī.)] bhaveyyātha .
‘āmisadāyādā satthusāvakā viharanti, no dhammadāyādā’ti;
ahampi tena ādiyo bhaveyyaṃ .
‘āmisadāyādā satthusāvakā viharanti, no dhammadāyādā’ti.
Tumhe ca me, bhikkhave, dhammadāyādā bhaveyyātha, no āmisadāyādā, tumhepi tena na ādiyā bhaveyyātha .
‘dhammadāyādā satthusāvakā viharanti, no āmisadāyādā’ti;
ahampi tena na ādiyo bhaveyyaṃ .
‘dhammadāyādā satthusāvakā viharanti, no āmisadāyādā’ti.
Tasmātiha me, bhikkhave, dhammadāyādā bhavatha, mā āmisadāyādā.
Atthi me tumhesu anukampā .
‘kinti me sāvakā dhammadāyādā bhaveyyuṃ, no āmisadāyādā’ti.
‘‘Idhāhaṃ, bhikkhave, bhuttāvī assaṃ pavārito paripuṇṇo pariyosito suhito yāvadattho;
siyā ca me piṇḍapāto atirekadhammo chaḍḍanīyadhammo [chaḍḍiyadhammo (sī. syā. pī.)].
Atha dve bhikkhū āgaccheyyuṃ jighacchādubbalya- [jighacchādubballa (sī. pī.)] paretā.
Tyāhaṃ evaṃ vadeyyaṃ .
‘ahaṃ khomhi, bhikkhave, bhuttāvī pavārito paripuṇṇo pariyosito suhito yāvadattho;
atthi ca me ayaṃ piṇḍapāto atirekadhammo chaḍḍanīyadhammo.
Sace ākaṅkhatha, bhuñjatha, no ce tumhe bhuñjissatha [sace tumhe na bhuñjissatha (sī. syā. pī.)], idānāhaṃ appaharite vā chaḍḍessāmi, appāṇake vā udake opilāpessāmī’ti.
Tatrekassa bhikkhuno evamassa .
‘bhagavā kho bhuttāvī pavārito paripuṇṇo pariyosito suhito yāvadattho;
atthi cāyaṃ bhagavato piṇḍapāto atirekadhammo chaḍḍanīyadhammo.
Sace mayaṃ na bhuñjissāma, idāni bhagavā appaharite vā chaḍḍessati, appāṇake vā udake opilāpessati’.
Vuttaṃ kho panetaṃ bhagavatā .
‘dhammadāyādā me, bhikkhave, bhavatha, mā āmisadāyādā’ti.
Āmisaññataraṃ kho panetaṃ, yadidaṃ piṇḍapāto.
Yaṃnūnāhaṃ imaṃ piṇḍapātaṃ abhuñjitvā imināva jighacchādubbalyena evaṃ imaṃ rattindivaṃ [rattidivaṃ (ka.)] vītināmeyya’’nti.
So taṃ piṇḍapātaṃ abhuñjitvā teneva jighacchādubbalyena evaṃ taṃ rattindivaṃ vītināmeyya.
Atha dutiyassa bhikkhuno evamassa .
‘bhagavā kho bhuttāvī pavārito paripuṇṇo pariyosito suhito yāvadattho;
atthi cāyaṃ bhagavato piṇḍapāto atirekadhammo chaḍḍanīyadhammo.
Sace mayaṃ na bhuñjissāma, idāni bhagavā appaharite vā chaḍḍessati, appāṇake vā udake opilāpessati.
Yaṃnūnāhaṃ imaṃ piṇḍapātaṃ bhuñjitvā jighacchādubbalyaṃ paṭivinodetvā [paṭivinetvā (sī. syā. pī.)] evaṃ imaṃ rattindivaṃ vītināmeyya’nti.
So taṃ piṇḍapātaṃ bhuñjitvā jighacchādubbalyaṃ paṭivinodetvā evaṃ taṃ rattindivaṃ vītināmeyya.
Kiñcāpi so, bhikkhave, bhikkhu taṃ piṇḍapātaṃ bhuñjitvā jighacchādubbalyaṃ paṭivinodetvā evaṃ taṃ rattindivaṃ vītināmeyya, atha kho asuyeva me purimo bhikkhu pujjataro ca pāsaṃsataro ca.
Taṃ kissa hetu?
Tañhi tassa, bhikkhave, bhikkhuno dīgharattaṃ appicchatāya santuṭṭhiyā sallekhāya subharatāya vīriyārambhāya saṃvattissati.
Tasmātiha me, bhikkhave, dhammadāyādā bhavatha, mā āmisadāyādā.
Atthi me tumhesu anukampā .
‘kinti me sāvakā dhammadāyādā bhaveyyuṃ, no āmisadāyādā’’’ti.
Idamavoca bhagavā.
Idaṃ vatvāna [vatvā (sī. pī.) evamīdisesu ṭhānesu] sugato uṭṭhāyāsanā vihāraṃ pāvisi.
Tatra kho āyasmā sāriputto acirapakkantassa bhagavato bhikkhū āmantesi .
‘‘āvuso bhikkhave’’ti.
‘‘Āvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa paccassosuṃ.
Āyasmā sāriputto etadavoca .
‘‘Kittāvatā nu kho, āvuso, satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekaṃ nānusikkhanti, kittāvatā ca pana satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekamanusikkhantī’’ti?
‘‘Dūratopi kho mayaṃ, āvuso, āgacchāma āyasmato sāriputtassa santike etassa bhāsitassa atthamaññātuṃ.
Sādhu vatāyasmantaṃyeva sāriputtaṃ paṭibhātu etassa bhāsitassa attho;
āyasmato sāriputtassa sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti.
‘‘Tena hāvuso, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti.
‘‘Evamāvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa paccassosuṃ.
Āyasmā sāriputto etadavoca .
‘‘Kittāvatā nu kho, āvuso, satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekaṃ nānusikkhanti?
Idhāvuso, satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekaṃ nānusikkhanti, yesañca dhammānaṃ satthā pahānamāha, te ca dhamme nappajahanti, bāhulikā [bāhullikā (syā.)] ca honti, sāthalikā, okkamane pubbaṅgamā, paviveke nikkhittadhurā.
Tatrāvuso, therā bhikkhū tīhi ṭhānehi gārayhā bhavanti.
‘Satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekaṃ nānusikkhantī’ti .
iminā paṭhamena ṭhānena therā bhikkhū gārayhā bhavanti.
‘Yesañca dhammānaṃ satthā pahānamāha te ca dhamme nappajahantī’ti .
iminā dutiyena ṭhānena therā bhikkhū gārayhā bhavanti.
‘Bāhulikā ca, sāthalikā, okkamane pubbaṅgamā, paviveke nikkhittadhurā’ti .
iminā tatiyena ṭhānena therā bhikkhū gārayhā bhavanti.
Therā, āvuso, bhikkhū imehi tīhi ṭhānehi gārayhā bhavanti.
Tatrāvuso, majjhimā bhikkhū…pe…
navā bhikkhū tīhi ṭhānehi gārayhā bhavanti.
‘Satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekaṃ nānusikkhantī’ti .
iminā paṭhamena ṭhānena navā bhikkhū gārayhā bhavanti.
‘Yesañca dhammānaṃ satthā pahānamāha te ca dhamme nappajahantī’ti .
iminā dutiyena ṭhānena navā bhikkhū gārayhā bhavanti.
‘Bāhulikā ca honti, sāthalikā, okkamane pubbaṅgamā, paviveke nikkhittadhurā’ti .
iminā tatiyena ṭhānena navā bhikkhū gārayhā bhavanti.
Navā, āvuso, bhikkhū imehi tīhi ṭhānehi gārayhā bhavanti.
Ettāvatā kho, āvuso, satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekaṃ nānusikkhanti.
‘‘Kittāvatā ca, panāvuso, satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekamanusikkhanti?
Idhāvuso, satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekamanusikkhanti .
yesañca dhammānaṃ satthā pahānamāha te ca dhamme pajahanti;
na ca bāhulikā honti, na sāthalikā okkamane nikkhittadhurā paviveke pubbaṅgamā.
Tatrāvuso, therā bhikkhū tīhi ṭhānehi pāsaṃsā bhavanti.
‘Satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekamanusikkhantī’ti .
iminā paṭhamena ṭhānena therā bhikkhū pāsaṃsā bhavanti.
‘Yesañca dhammānaṃ satthā pahānamāha te ca dhamme pajahantī’ti .
iminā dutiyena ṭhānena therā bhikkhū pāsaṃsā bhavanti.
‘Na ca bāhulikā, na sāthalikā okkamane nikkhittadhurā paviveke pubbaṅgamā’ti .
iminā tatiyena ṭhānena therā bhikkhū pāsaṃsā bhavanti.
Therā, āvuso, bhikkhū imehi tīhi ṭhānehi pāsaṃsā bhavanti.
Tatrāvuso, majjhimā bhikkhū…pe…
navā bhikkhū tīhi ṭhānehi pāsaṃsā bhavanti.
‘Satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekamanusikkhantī’ti .
iminā paṭhamena ṭhānena navā bhikkhū pāsaṃsā bhavanti.
‘Yesañca dhammānaṃ satthā pahānamāha te ca dhamme pajahantī’ti .
iminā dutiyena ṭhānena navā bhikkhū pāsaṃsā bhavanti.
‘Na ca bāhulikā, na sāthalikā okkamane nikkhittadhurā paviveke pubbaṅgamā’ti .
iminā tatiyena ṭhānena navā bhikkhū pāsaṃsā bhavanti.
Navā, āvuso, bhikkhū imehi tīhi ṭhānehi pāsaṃsā bhavanti.
Ettāvatā kho, āvuso, satthu pavivittassa viharato sāvakā vivekamanusikkhanti.
‘‘Tatrāvuso, lobho ca pāpako doso ca pāpako.
Lobhassa ca pahānāya dosassa ca pahānāya atthi majjhimā paṭipadā cakkhukaraṇī ñāṇakaraṇī upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati.
Katamā ca sā, āvuso, majjhimā paṭipadā cakkhukaraṇī ñāṇakaraṇī upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati?
Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ [seyyathīdaṃ (sī. syā. pī.)] .
sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhi.
Ayaṃ kho sā, āvuso, majjhimā paṭipadā cakkhukaraṇī ñāṇakaraṇī upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati.
‘‘Tatrāvuso, kodho ca pāpako upanāho ca pāpako…pe…
makkho ca pāpako paḷāso ca pāpako, issā ca pāpikā maccherañca pāpakaṃ, māyā ca pāpikā sāṭheyyañca pāpakaṃ, thambho ca pāpako sārambho ca pāpako, māno ca pāpako atimāno ca pāpako, mado ca pāpako pamādo ca pāpako.
Madassa ca pahānāya pamādassa ca pahānāya atthi majjhimā paṭipadā cakkhukaraṇī ñāṇakaraṇī upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati.
Katamā ca sā, āvuso, majjhimā paṭipadā cakkhukaraṇī ñāṇakaraṇī upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati?
Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhi.
Ayaṃ kho sā, āvuso, majjhimā paṭipadā cakkhukaraṇī ñāṇakaraṇī upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattatī’’ti.
Idamavocāyasmā sāriputto.
Attamanā te bhikkhū āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinandunti.