sn22.43『自灯経』Attadīpasuttaṃ

Sāvatthinidānaṃ. サーヴァッティーにちなむ話。
‘‘Attadīpā, bhikkhave, viharatha attasaraṇā anaññasaraṇā, dhammadīpā dhammasaraṇā anaññasaraṇā.「比丘たちよ、自己(ともしび)とし1)自己依処とし他を依処にせず、とし依処とし他を依処にせず住しなさい。
Attadīpānaṃ, bhikkhave, viharataṃ attasaraṇānaṃ anaññasaraṇānaṃ, dhammadīpānaṃ dhammasaraṇānaṃ anaññasaraṇānaṃ yoni upaparikkhitabbā. 自己とし自己依処とし他を依処にせず、とし依処とし他を依処にせず住するならば根源調査されるべきです。
Kiṃjātikā sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā, kiṃpahotikā’’ti?悲嘆は何から生まれ、何から発生するのか?』と。
‘‘Kiṃjātikā ca, bhikkhave, sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā, kiṃpahotikā? それでは比丘たちよ、悲嘆は何から生まれ、何から発生するのでしょうか?
Idha, bhikkhave, assutavā puthujjano ariyānaṃ adassāvī ariyadhammassa akovido ariyadhamme avinīto, sappurisānaṃ adassāvī sappurisadhammassa akovido sappurisadhamme avinīto, rūpaṃ attato samanupassati, rūpavantaṃ vā attānaṃ; 比丘たちよ、ここに聖者たちをず、聖法熟知せず、聖法にて教導されず、善人たちをず、善人法熟知せず、善人法にて教導されない無聞凡夫見なし、あるいはあるものと、
attani vā rūpaṃ, rūpasmiṃ vā attānaṃ. のなかにあると、のなかにあると(見なします)。2)
Tassa taṃ rūpaṃ vipariṇamati, aññathā ca hoti. しかし彼のその変壊し異なるものになります。
Tassa rūpavipariṇāmaññathābhāvā uppajjanti sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā. その変壊変異により悲嘆生じます。
Vedanaṃ attato samanupassati, vedanāvantaṃ vā attānaṃ; 彼は見なし、あるいはあるものと、
attani vā vedanaṃ, vedanāya vā attānaṃ. のなかにあると、のなかにあると(見なします)。
Tassa sā vedanā vipariṇamati, aññathā ca hoti. しかし彼のその変壊し異なるものになります。
Tassa vedanāvipariṇāmaññathābhāvā uppajjanti sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā. その変壊変異により悲嘆生じます。
Saññaṃ attato samanupassati… 彼は見なし、 …
saṅkhāre attato samanupassati… 彼は見なし、 …
viññāṇaṃ attato samanupassati, viññāṇavantaṃ vā attānaṃ; 彼は見なし、あるいはあるものと、
attani vā viññāṇaṃ, viññāṇasmiṃ vā attānaṃ. のなかにあると、のなかにあると(見なします)。
Tassa taṃ viññāṇaṃ vipariṇamati, aññathā ca hoti. しかし彼のその変壊し異なるものになります。
Tassa viññāṇavipariṇāmaññathābhāvā uppajjanti sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā. その変壊変異により悲嘆生じます。
‘‘Rūpassa tveva, bhikkhave, aniccataṃ viditvā vipariṇāmaṃ virāgaṃ nirodhaṃ [vipariṇāma virāga nirodhaṃ (sī.)], pubbe ceva rūpaṃ etarahi ca sabbaṃ rūpaṃ aniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammanti, evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya passato ye sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā te pahīyanti. しかし比丘たちよ、まさに無常性、変壊離貪見出して『過去のも、現在の一切の無常変壊法である』と、このようにそれを如実に正しい智慧で見る者には悲嘆、それらはじられます。
Tesaṃ pahānā na paritassati, aparitassaṃ sukhaṃ viharati, sukhavihārī bhikkhu ‘tadaṅganibbuto’ti vuccati. それらのゆえに彼は動揺せず、動揺しない者は楽住し、楽住する比丘は『その部分鎮火された者』と言われます。
Vedanāya tveva, bhikkhave, aniccataṃ viditvā vipariṇāmaṃ virāgaṃ nirodhaṃ, pubbe ceva vedanā etarahi ca sabbā vedanā aniccā dukkhā vipariṇāmadhammāti, evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya passato ye sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā te pahīyanti. しかし比丘たちよ、まさに無常性、変壊離貪見出して『過去のも、現在の一切の無常変壊法である』と、このようにそれを如実に正しい智慧で見る者には悲嘆、それらはじられます。
Tesaṃ pahānā na paritassati, aparitassaṃ sukhaṃ viharati, sukhavihārī bhikkhu ‘tadaṅganibbuto’ti vuccati. それらのゆえに彼は動揺せず、動揺しない者は楽住し、楽住する比丘は『その部分鎮火された者』と言われます。
Saññāya… の …
saṅkhārānaṃ tveva, bhikkhave, aniccataṃ viditvā vipariṇāmaṃ virāgaṃ nirodhaṃ, pubbe ceva saṅkhārā etarahi ca sabbe saṅkhārā aniccā dukkhā vipariṇāmadhammāti, evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya passato ye sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā te pahīyanti. しかし比丘たちよ、まさに無常性、変壊離貪見出して『過去のも、現在の一切の無常変壊法である』と、このようにそれを如実に正しい智慧で見る者には悲嘆、それらはじられます。
Tesaṃ pahānā na paritassati, aparitassaṃ sukhaṃ viharati, sukhavihārī bhikkhu ‘tadaṅganibbuto’ti vuccati. それらのゆえに彼は動揺せず、動揺しない者は楽住し、楽住する比丘は『その部分鎮火された者』と言われます。
Viññāṇassa tveva, bhikkhave, aniccataṃ viditvā vipariṇāmaṃ virāgaṃ nirodhaṃ, pubbe ceva viññāṇaṃ etarahi ca sabbaṃ viññāṇaṃ aniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammanti, evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya passato ye sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā te pahīyanti. しかし比丘たちよ、まさに無常性、変壊離貪見出して『過去のも、現在の一切の無常変壊法である』と、このようにそれを如実に正しい智慧で見る者には悲嘆、それらはじられます。
Tesaṃ pahānā na paritassati, aparitassaṃ sukhaṃ viharati, sukhavihārī bhikkhu ‘tadaṅganibbuto’ti vuccatī’’ti. それらのゆえに彼は動揺せず、動揺しない者は楽住し、楽住する比丘は『その部分鎮火された者』と言われます」と。

3)

1)
dīpaは洲という意味もあり、自己を洲としとも訳せます。
3)
おそらく自灯明、法灯明の語源となる経でしょう。