sn46.3
sn46.3『戒経』Sīlasuttaṃ
| ‘‘Ye te, bhikkhave, bhikkhū sīlasampannā samādhisampannā ñāṇasampannā vimuttisampannā vimuttiñāṇadassanasampannā, dassanampāhaṃ, bhikkhave, tesaṃ bhikkhūnaṃ bahukāraṃ [bahūpakāraṃ (syā.)] vadāmi; | 「比丘たちよ、戒を具え、定を具え、智を具え、解脱を具え、解脱智見を具えた、かの比丘たちがいます。比丘たちよ、私は、その比丘たちを見ることも役立つと説き、 |
| savanampāhaṃ, bhikkhave, tesaṃ bhikkhūnaṃ bahukāraṃ vadāmi; | 私は、その比丘たちを聞くことも役立つと説き、 |
| upasaṅkamanampāhaṃ, bhikkhave, tesaṃ bhikkhūnaṃ bahukāraṃ vadāmi; | 私は、その比丘たちに近づくことも役立つと説き、 |
| payirupāsanampāhaṃ, bhikkhave, tesaṃ bhikkhūnaṃ bahukāraṃ vadāmi; | 私は、その比丘たちに敬い仕えることも役立つと説き、 |
| anussatimpāhaṃ, bhikkhave, tesaṃ bhikkhūnaṃ bahukāraṃ vadāmi; | 私は、その比丘たちの随念も役立つと説き、 |
| anupabbajjampāhaṃ, bhikkhave, tesaṃ bhikkhūnaṃ bahukāraṃ vadāmi. | 私は、その比丘たちに随い出家することも役立つと説きます。 |
| Taṃ kissa hetu? | それはなぜか? |
| Tathārūpānaṃ, bhikkhave, bhikkhūnaṃ dhammaṃ sutvā dvayena vūpakāsena vūpakaṭṭho [dvayena vūpakaṭṭho (sī. syā.)] viharati . | 比丘たちよ、かくのごとき比丘たちの法を聞いて、二つの引き離れによって住します。 |
| kāyavūpakāsena ca cittavūpakāsena ca. | すなわち、身の引き離れと心の引き離れによって。 |
| So tathā vūpakaṭṭho viharanto taṃ dhammaṃ anussarati anuvitakketi. | 彼はそのように引き離れて住しながら、その法を追憶し随尋します。 |
| ‘‘Yasmiṃ samaye, bhikkhave, bhikkhu tathā vūpakaṭṭho viharanto taṃ dhammaṃ anussarati anuvitakketi, satisambojjhaṅgo tasmiṃ samaye bhikkhuno āraddho hoti; | 比丘たちよ、このように引き離れて住している比丘が、その法を追憶し随尋するとき、そのとき比丘の念覚支は始まっています。 |
| satisambojjhaṅgaṃ tasmiṃ samaye bhikkhu bhāveti; | そのとき比丘は、念覚支を修養しているのです。 |
| satisambojjhaṅgo tasmiṃ samaye bhikkhuno bhāvanāpāripūriṃ gacchati. | そのとき比丘の念覚支は、修養、成満に向かいます。 |
| So tathā sato viharanto taṃ dhammaṃ paññāya pavicinati pavicarati parivīmaṃsamāpajjati. | そのように念じつつ住する彼は、その法を智慧によって分析し、巡考し、遍査に至ります。 |
| ‘‘Yasmiṃ samaye, bhikkhave, bhikkhu tathā sato viharanto taṃ dhammaṃ paññāya pavicinati pavicarati parivīmaṃsamāpajjati, dhammavicayasambojjhaṅgo tasmiṃ samaye bhikkhuno āraddho hoti; | 比丘たちよ、このように念じつつ住している比丘が、その法を智慧によって分析し、巡考し、遍査に至るとき、そのとき比丘の択法覚支は始まっています。 |
| dhammavicayasambojjhaṅgaṃ tasmiṃ samaye bhikkhu bhāveti; | そのとき比丘は、択法覚支を修養しているのです。 |
| dhammavicayasambojjhaṅgo tasmiṃ samaye bhikkhuno bhāvanāpāripūriṃ gacchati. | そのとき比丘の択法覚支は、修養、成満に向かいます。 |
| Tassa taṃ dhammaṃ paññāya pavicinato pavicarato parivīmaṃsamāpajjato āraddhaṃ hoti vīriyaṃ asallīnaṃ. | 彼がその法を智慧によって分析し、巡考し、遍査に至るとき、沈滞なき精進が始まっています。 |
| ‘‘Yasmiṃ samaye, bhikkhave, bhikkhuno taṃ dhammaṃ paññāya pavicinato pavicarato parivīmaṃsamāpajjato āraddhaṃ hoti vīriyaṃ asallīnaṃ, vīriyasambojjhaṅgo tasmiṃ samaye bhikkhuno āraddho hoti; | 比丘たちよ、比丘がその法を智慧によって分析し、巡考し、遍査に至り、沈滞なき精進が始まっているとき、そのとき比丘の精進覚支は始まっています。 |
| vīriyasambojjhaṅgaṃ tasmiṃ samaye bhikkhu bhāveti; | そのとき比丘は、精進覚支を修養しているのです。 |
| vīriyasambojjhaṅgo tasmiṃ samaye bhikkhuno bhāvanāpāripūriṃ gacchati. | そのとき比丘の精進覚支は、修養、成満に向かいます。 |
| Āraddhavīriyassa uppajjati pīti nirāmisā. | 精進が始まった者には離肉の喜悦が生じます。 |
| ‘‘Yasmiṃ samaye, bhikkhave, bhikkhuno āraddhavīriyassa uppajjati pīti nirāmisā, pītisambojjhaṅgo tasmiṃ samaye bhikkhuno āraddho hoti; | 比丘たちよ、精進が始まった比丘に離肉の喜悦が生じるとき、そのとき比丘の喜悦覚支が始まっています。 |
| pītisambojjhaṅgaṃ tasmiṃ samaye bhikkhu bhāveti; | そのとき比丘は、喜悦覚支を修養しているのです。 |
| pītisambojjhaṅgo tasmiṃ samaye bhikkhuno bhāvanāpāripūriṃ gacchati. | そのとき比丘の喜悦覚支は、修養、成満に向かいます。 |
| Pītimanassa kāyopi passambhati, cittampi passambhati. | 喜悦の意ある者の身は軽安になり、心も軽安になります。 |
| ‘‘Yasmiṃ samaye, bhikkhave, bhikkhuno pītimanassa kāyopi passambhati cittampi passambhati, passaddhisambojjhaṅgo tasmiṃ samaye bhikkhuno āraddho hoti; | 比丘たちよ、喜悦の意ある比丘の身が軽安になり、心も軽安になるとき、そのとき比丘の軽安覚支が始まっています。 |
| passaddhisambojjhaṅgaṃ tasmiṃ samaye bhikkhu bhāveti; | そのとき比丘は、軽安覚支を修養しているのです。 |
| passaddhisambojjhaṅgo tasmiṃ samaye bhikkhuno bhāvanāpāripūriṃ gacchati. | そのとき比丘の軽安覚支は、修養、成満に向かいます。 |
| Passaddhakāyassa sukhino cittaṃ samādhiyati. | 身が軽安になり楽ある者の心は定まります。 |
| ‘‘Yasmiṃ samaye, bhikkhave, bhikkhuno passaddhakāyassa sukhino cittaṃ samādhiyati, samādhisambojjhaṅgo tasmiṃ samaye bhikkhuno āraddho hoti; | 比丘たちよ、身が軽安になり楽ある比丘の心が定まるとき、そのとき比丘の定覚支が始まっています。 |
| samādhisambojjhaṅgaṃ tasmiṃ samaye bhikkhu bhāveti; | そのとき比丘は、定覚支を修養しているのです。 |
| samādhisambojjhaṅgo tasmiṃ samaye bhikkhuno bhāvanāpāripūriṃ gacchati. | そのとき比丘の定覚支は、修養、成満に向かいます。 |
| So tathāsamāhitaṃ cittaṃ sādhukaṃ ajjhupekkhitā hoti. | 彼はそのように定まった心を充分に俯瞰する者となります。 |
| ‘‘Yasmiṃ samaye, bhikkhave, bhikkhu tathāsamāhitaṃ cittaṃ sādhukaṃ ajjhupekkhitā hoti, upekkhāsambojjhaṅgo tasmiṃ samaye bhikkhuno āraddho hoti; | 比丘たちよ、比丘が定まった心を充分に俯瞰する者となるとき、そのとき比丘の捨覚支が始まっています。 |
| upekkhāsambojjhaṅgaṃ tasmiṃ samaye bhikkhu bhāveti; | そのとき比丘は、捨覚支を修養しているのです。 |
| upekkhāsambojjhaṅgo tasmiṃ samaye bhikkhuno bhāvanāpāripūriṃ gacchati. | そのとき比丘の捨覚支は、修養、成満に向かいます。 |
| ‘‘Evaṃ bhāvitesu kho, bhikkhave, sattasu sambojjhaṅgesu evaṃ bahulīkatesu satta phalā sattānisaṃsā pāṭikaṅkhā. | 比丘たちよ、七覚支がこのように修養され、このように多修されたなら、七つの果、七つの益が予期されます。 |
| Katame satta phalā sattānisaṃsā? | 七つの果、七つの益とは何か? |
| Diṭṭheva dhamme paṭikacca aññaṃ ārādheti. | まさに現法で(死より)先に開悟に達します。 |
| No ce diṭṭheva dhamme paṭikacca aññaṃ ārādheti, atha maraṇakāle aññaṃ ārādheti. | もし現法で(死より)先に開悟に達しない場合、死の時に開悟に達します。 |
| No ce diṭṭheva dhamme paṭikacca aññaṃ ārādheti, no ce maraṇakāle aññaṃ ārādheti, atha pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti. | もし現法で(死より)先に開悟に達せず、もし死の時に開悟に達しない場合、五下分結の遍尽により中間般涅槃者となります。 |
| No ce diṭṭheva dhamme paṭikacca aññaṃ ārādheti, no ce maraṇakāle aññaṃ ārādheti, no ce pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti, atha pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā upahaccaparinibbāyī hoti. | もし現法で(死より)先に開悟に達せず、もし死の時に開悟に達せず、もし五下分結の遍尽により中間般涅槃者とならない場合、五下分結の遍尽ゆえに再生般涅槃者となります。 |
| No ce diṭṭheva dhamme paṭikacca aññaṃ ārādheti, no ce maraṇakāle aññaṃ ārādheti, no ce pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti, no ce pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā upahaccaparinibbāyī hoti, atha pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā asaṅkhāraparinibbāyī hoti. | もし現法で(死より)先に開悟に達せず、もし死の時に開悟に達せず、もし五下分結の遍尽により中間般涅槃者とならず、もし五下分結の遍尽ゆえに再生般涅槃者とならない場合、五下分結の遍尽ゆえに無行般涅槃者となります。 |
| No ce diṭṭheva dhamme paṭikacca aññaṃ ārādheti, no ce maraṇakāle aññaṃ ārādheti, no ce pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti, no ce pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā upahaccaparinibbāyī hoti, no ce pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā asaṅkhāraparinibbāyī hoti, atha pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā sasaṅkhāraparinibbāyī hoti. | もし現法で(死より)先に開悟に達せず、もし死の時に開悟に達せず、もし五下分結の遍尽により中間般涅槃者とならず、もし五下分結の遍尽ゆえに再生般涅槃者とならず、もし五下分結の遍尽ゆえに無行般涅槃者とならない場合、五下分結の遍尽により有行般涅槃者となります。 |
| No ce diṭṭheva dhamme paṭikacca aññaṃ ārādheti, no ce maraṇakāle aññaṃ ārādheti, no ce pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā antarāparinibbāyī hoti, no ce pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā upahaccaparinibbāyī hoti, no ce pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā asaṅkhāraparinibbāyī hoti, no ce pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā sasaṅkhāraparinibbāyī hoti, atha pañcannaṃ orambhāgiyānaṃ saṃyojanānaṃ parikkhayā uddhaṃsoto hoti akaniṭṭhagāmī. | もし現法で(死より)先に開悟に達せず、もし死の時に開悟に達せず、もし五下分結の遍尽により中間般涅槃者とならず、もし五下分結の遍尽ゆえに再生般涅槃者とならず、もし五下分結の遍尽ゆえに無行般涅槃者とならず、もし五下分結の遍尽により有行般涅槃者とならない場合、上に流れて色究竟に至る者となります。 |
| Evaṃ bhāvitesu kho, bhikkhave, sattasu bojjhaṅgesu evaṃ bahulīkatesu ime satta phalā sattānisaṃsā pāṭikaṅkhā’’ti. | 比丘たちよ、七覚支がこのように修養され、このように多修されたなら、この七つの果、七つの益が予期されます」と。1) |
1)
このお経の後半は、if…then…else構文の六重にネストしたプログラム言語のように構成されています。
sn46.3.txt · 最終更新: by h1roemon
