sn4.25『魔娘経』Māradhītusuttaṃ

Atha kho māro pāpimā bhagavato santike imā nibbejanīyā gāthāyo abhāsitvā tamhā ṭhānā apakkamma bhagavato avidūre pathaviyaṃ pallaṅkena nisīdi tuṇhībhūto maṅkubhūto pattakkhandho adhomukho pajjhāyanto appaṭibhāno kaṭṭhena bhūmiṃ vilikhanto. すると悪魔は、世尊のもとでこれら厭うべき諸偈を語り、そこより立ち去ると、世尊の遠くない所で地面に足を組んで座った。沈黙し、当惑し、肩を落とし、下を向いて落ち込み、応答できず、木切れで地面をひっかきながら。
Atha kho taṇhā ca arati ca ragā ca māradhītaro yena māro pāpimā tenupasaṅkamiṃsu; さて”渇愛”、”不快”、”貪”というの娘たちは悪魔に近づいた。
upasaṅkamitvā māraṃ pāpimantaṃ gāthāya ajjhabhāsiṃsu . 近づくと悪魔に偈をもって語りかけた。
‘‘Kenāsi dummano tāta, purisaṃ kaṃ nu socasi;「父よ なぜ落胆するのか いったいどの者にしむのか
Mayaṃ taṃ rāgapāsena, āraññamiva kuñjaraṃ; 林住の象のように 我々はの罠により彼を
Bandhitvā ānayissāma, vasago te bhavissatī’’ti. って連れてこよう あなたにより支配されるだろう」と。
‘‘Arahaṃ sugato loke, na rāgena suvānayo;阿羅漢善逝は 世間へのによって誘惑しがたい
Māradheyyaṃ atikkanto, tasmā socāmahaṃ bhusa’’nti. の領域を超えている それゆえ私は大いにしむ」と。
Atha kho taṇhā ca arati ca ragā ca māradhītaro yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; さて”渇愛”、”不快”、”貪”というの娘たちは世尊のもとに近づいた。
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ etadavocuṃ . 近づくと世尊にこう言った。
‘‘pāde te, samaṇa, paricāremā’’ti.「沙門よ、私たちはあなたの御足に仕えましょう」と。
Atha kho bhagavā na manasākāsi, yathā taṃ anuttare upadhisaṅkhaye vimutto. しかし世尊は作意されなかった。無上の依著壊滅における解脱者がそうあるように。
Atha kho taṇhā ca arati ca ragā ca māradhītaro ekamantaṃ apakkamma evaṃ samacintesuṃ . そこで、”渇愛”、”不快”、”貪”というの娘たちは、一隅に去りこのように相談した。
‘‘uccāvacā kho purisānaṃ adhippāyā.「男たちの嗜好は様々である。
Yaṃnūna mayaṃ ekasataṃ ekasataṃ kumārivaṇṇasataṃ abhinimmineyyāmā’’ti. 我々はそれぞれ百人となり、百人の少女の姿に変化してはどうか」と。
Atha kho taṇhā ca arati ca ragā ca māradhītaro ekasataṃ ekasataṃ kumārivaṇṇasataṃ abhinimminitvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; そこで”渇愛”、”不快”、”貪”というの娘たちは、それぞれ百人となり、百人の少女の姿に変化して、世尊のもとに近づいた。
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ etadavocuṃ . 近づくと世尊にこう言った。
‘‘pāde te, samaṇa, paricāremā’’ti.「沙門よ、私たちはあなたの御足に仕えましょう」と。
Tampi bhagavā na manasākāsi, yathā taṃ anuttare upadhisaṅkhaye vimutto. それでも世尊は作意されなかった。無上の依著壊滅における解脱者がそうあるように。
Atha kho taṇhā ca arati ca ragā ca māradhītaro ekamantaṃ apakkamma evaṃ samacintesuṃ . そこで、”渇愛”、”不快”、”貪”というの娘たちは、一隅に去りこのように相談した。
‘‘uccāvacā kho purisānaṃ adhippāyā.「男たちの嗜好は様々である。
Yaṃnūna mayaṃ ekasataṃ ekasataṃ avijātavaṇṇasataṃ abhinimmineyyāmā’’ti. 我々はそれぞれ百人となり、百人の未産婦の姿に変化してはどうか」と。
Atha kho taṇhā ca arati ca ragā ca māradhītaro ekasataṃ ekasataṃ avijātavaṇṇasataṃ abhinimminitvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; そこで”渇愛”、”不快”、”貪”というの娘たちは、それぞれ百人となり、百人の未産婦の姿に変化して、世尊のもとに近づいた。
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ etadavocuṃ . 近づくと世尊にこう言った。
‘‘pāde te, samaṇa, paricāremā’’ti.「沙門よ、私たちはあなたの御足に仕えましょう」と。
Tampi bhagavā na manasākāsi, yathā taṃ anuttare upadhisaṅkhaye vimutto. それでも世尊は作意されなかった。無上の依著壊滅における解脱者がそうあるように。
Atha kho taṇhā ca…pe… そこで”渇愛”、…中略…
yaṃnūna mayaṃ ekasataṃ ekasataṃ sakiṃ vijātavaṇṇasataṃ abhinimmineyyāmāti. 我々はそれぞれ百人となり、百人の一度出産した女の姿に変化してはどうか」と。
Atha kho taṇhā ca…pe… そこで”渇愛”、…中略…
sakiṃ vijātavaṇṇasataṃ abhinimminitvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; 一度出産した女の姿に変化して、世尊のもとに近づいた。
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ etadavocuṃ . 近づくと世尊にこう言った。
‘‘pāde te, samaṇa, paricāremā’’ti.「沙門よ、私たちはあなたの御足に仕えましょう」と。
Tampi bhagavā na manasākāsi, yathā taṃ anuttare upadhisaṅkhaye vimutto. それでも世尊は作意されなかった。無上の依著壊滅における解脱者がそうあるように。
Atha kho taṇhā ca…pe… そこで”渇愛”、…中略…
yaṃnūna mayaṃ ekasataṃ ekasataṃ duvijātavaṇṇasataṃ abhinimmineyyāmāti. 我々はそれぞれ百人となり、百人の二度出産した女の姿に変化してはどうか」と。
Atha kho taṇhā ca…pe… そこで”渇愛”、…中略…
duvijātavaṇṇasataṃ abhinimminitvā yena bhagavā…pe… 二度出産した女の姿に変化して、 …中略…
yathā taṃ anuttare upadhisaṅkhaye vimutto. 無上の依著壊滅における解脱者がそうあるように。
Atha kho taṇhā ca…pe… そこで”渇愛”、…中略…
majjhimitthivaṇṇasataṃ abhinimmineyyāmāti. 百人の中年女の姿に変化したらどうか」と。
Atha kho taṇhā ca…pe… そこで”渇愛”、…中略…
majjhimitthivaṇṇasataṃ abhinimminitvā…pe… 百人の中年女の姿に変化して、… 中略 …
anuttare upadhisaṅkhaye vimutto. 無上の依著壊滅における解脱者がそうあるように。
Atha kho taṇhā ca…pe… そこで”渇愛”、…中略…
mahitthivaṇṇasataṃ abhinimmineyyāmāti. 百人の老女の姿に変化したらどうか」と。
Atha kho taṇhā ca…pe… そこで”渇愛”、…中略…
mahitthivaṇṇasataṃ abhinimminitvā yena bhagavā…pe… 老女の姿に変化して、世尊のもとに近づいた。…中略…
anuttare upadhisaṅkhaye vimutto. 無上の依著壊滅における解脱者がそうあるように。
Atha kho taṇhā ca arati ca ragā ca māradhītaro ekamantaṃ apakkamma etadavocuṃ . そこで、”渇愛”、”不快”、”貪”というの娘たちは、一隅に去りこう言った。
saccaṃ kira no pitā avoca .「父が我々に言ったことは本当のようだ。
‘‘Arahaṃ sugato loke, na rāgena suvānayo;阿羅漢善逝は 世間へのによって誘惑しがたい
Māradheyyaṃ atikkanto, tasmā socāmahaṃ bhusa’’nti. の領域を超えている それゆえ私は大いにしむ』と。
‘‘Yañhi mayaṃ samaṇaṃ vā brāhmaṇaṃ vā avītarāgaṃ iminā upakkamena upakkameyyāma hadayaṃ vāssa phaleyya, uṇhaṃ lohitaṃ vā mukhato uggaccheyya, ummādaṃ vā pāpuṇeyya cittakkhepaṃ vā. なぜならが残る沙門や婆羅門を、我々がこの方法で攻撃するなら、彼の心臓は裂けるか、口から熱血が昇るか、狂気あるいはの錯乱に達するはずだから。
Seyyathā vā pana naḷo harito luto ussussati visussati milāyati; あるいはまた、まるで刈られた緑の葦が乾燥し、干上がり、しぼむように、
evameva ussusseyya visusseyya milāyeyyā’’ti. まさにそのように乾燥し、干上がり、しぼむだろう」と。
Atha kho taṇhā ca arati ca ragā ca māradhītaro yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; さて”渇愛”、”不快”、”貪”というの娘たちは世尊のもとに近づいた。
upasaṅkamitvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu. 近づくと一隅に立った。
Ekamantaṃ ṭhitā kho taṇhā māradhītā bhagavantaṃ gāthāya ajjhabhāsi . 一隅に立った”渇愛”というの娘は、世尊に偈をもって語りかけた。
‘‘Sokāvatiṇṇo nu vanamhi jhāyasi,「いったい君は林で しんで考え込むのか
Vittaṃ nu jīno uda patthayāno; 財を失ったのか それとも願うのか
Āguṃ nu gāmasmimakāsi kiñci, 村で何らかの犯罪をしたのか
Kasmā janena na karosi sakkhiṃ; なぜ人々と親しくしないのか
Sakkhī na sampajjati kenaci te’’ti. 君には 誰かと友情は起こらないのか」と。
‘‘Atthassa pattiṃ hadayassa santiṃ,目的の獲得を 静まりを
Jetvāna senaṃ piyasātarūpaṃ; 愛しい快い容姿の軍隊に勝って
Ekohaṃ [ekāhaṃ (syā. kaṃ. pī. ka.)] jhāyaṃ sukhamanubodhiṃ, ひとり私はをなしながら 随覚した
Tasmā janena na karomi sakkhiṃ; それゆえ 私は人と親しくしない
Sakkhī na sampajjati kenaci me’’ti. 私の友情は誰とも起こらない」と。
Atha kho arati [arati ca (ka.)] māradhītā bhagavantaṃ gāthāya ajjhabhāsi . すると”不快”というの娘は、世尊に偈をもって語りかけた。
‘‘Kathaṃ vihārībahulodha bhikkhu,「ここに どのように多く住する比丘は
Pañcoghatiṇṇo atarīdha chaṭṭhaṃ; 五つの暴流を渡り ここに第六を渡ったのか
Kathaṃ jhāyiṃ [kathaṃ jhāyaṃ (syā. kaṃ. pī.), kathajjhāyaṃ (ka.)] bahulaṃ kāmasaññā, どのように多くをなせば
Paribāhirā honti aladdha yo ta’’nti. 諸欲想が彼を捕らえず外部のものとなるのか」と。
‘‘Passaddhakāyo suvimuttacitto,軽安となり がよく解脱
Asaṅkharāno satimā anoko; 行作なき 念ある 家なき者
Aññāya dhammaṃ avitakkajhāyī, 理解した なき禅者
Na kuppati na sarati na thino [na kuppatī nassaratī na thīno (sī.)]. 憤慨せず 流れず 惛沈なき者
‘‘Evaṃvihārībahulodha bhikkhu, ここに このように多く住する比丘は
Pañcoghatiṇṇo atarīdha chaṭṭhaṃ; 五つの暴流を渡り ここに第六を渡った
Evaṃ jhāyiṃ bahulaṃ kāmasaññā, このように多くをなせば
Paribāhirā honti aladdha yo ta’’nti. 諸欲想が彼を捕らえず外部のものとなる」と。
Atha kho ragā [ragāca (ka.)] māradhītā bhagavato santike gāthāya ajjhabhāsi . すると”貪”というの娘は、世尊に偈をもって語りかけた。
‘‘Acchejja taṇhaṃ gaṇasaṅghacārī,僧伽と会衆をなす者が 渇愛を切断した
Addhā carissanti [tarissanti (sī.)] bahū ca saddhā; そして多くの信者が たしかに行じるだろう
Bahuṃ vatāyaṃ janataṃ anoko, ああ この家なき者は多くの人々を
Acchejja nessati maccurājassa pāra’’nti. 奪って死王彼岸に導く」と。
‘‘Nayanti ve mahāvīrā, saddhammena tathāgatā;「大英雄である諸如来は 正法により導くのみ
Dhammena nayamānānaṃ, kā usūyā vijānata’’nti. により識り導く者たちへ なぜ嫉妬するのか」と。
Atha kho taṇhā ca arati ca ragā ca māradhītaro yena māro pāpimā tenupasaṅkamiṃsu. さて”渇愛”、”不快”、”貪”というの娘たちは悪魔に近づいた。
Addasā kho māro pāpimā taṇhañca aratiñca ragañca māradhītaro dūratova āgacchantiyo. 悪魔は”渇愛”、”不快”、”貪”というの娘たちが、遠くからやって来るのを見た。
Disvāna gāthāhi ajjhabhāsi . 見て偈をもって語りかけた。
‘‘Bālā kumudanāḷehi, pabbataṃ abhimatthatha [abhimanthatha (sī.)];「愚者らは まるで蓮の茎で山を削り裂き
Giriṃ nakhena khanatha, ayo dantehi khādatha. 爪により山を堀り 歯により鉄を噛み
‘‘Selaṃva sirasūhacca [sirasi ūhacca (sī.), sirasi ohacca (syā. kaṃ.)], pātāle gādhamesatha; 岩を頭で持ち上げ 深淵に足場を探すようだ
Khāṇuṃva urasāsajja, nibbijjāpetha gotamā’’ti. 胸で木杭を打つように 厭ってゴータマから消え失せるだろう」と。
‘‘Daddallamānā āgañchuṃ, taṇhā ca aratī ragā;「”渇愛”、”不快”、”貪”は輝きながらやって来た
Tā tattha panudī satthā, tūlaṃ bhaṭṭhaṃva māluto’’ti. そこで師は彼女らを排除した 風が落ちた綿花に(なす)ように」と。