ユーザ用ツール

サイト用ツール


mn45_2

mn45(2) 『法受持小経(2)』 ほうじゅじしょうきょう、 Cūḷadhammasamādānasuttaṃ、チューラダンマサマーダーナ・スッタ)

(2)では比丘たちよ、現在にもあり、未来にもの果報ある受持とは何か?
 ここに比丘たちよ、一部の裸行者脱糞行者であり、(食後)手を舐めとる者、さあ(と招待される)尊師でなく、お残り下さい(と招待される)尊師でなく、持ち運ばれた(施食を)受けず、(招待の)指定はなされず、招待を受けず、壺口から受け取らず、鍋口から受け取らず、敷地内で(受け取らず)、棒内で(受け取らず)、
 すり鉢内で(受け取らず)、二人が食べているとき(受け取らず)、妊婦から(受け取らず)、授乳者から(受け取らず)、男のもとに行った(女から受け取らず)、飢饉時に集められたものを(受け取らず)、犬が現れたところで(受け取らず)、ハエが群れをなすところで(受け取らず)、魚を(受け取らず)、肉を(受け取らず)、穀物酒、果実酒、酸粥を飲まない。
 彼は一つの家で一口の食を得る者となり、あるいは二つの家で二口の食を得る者となり、 …
 あるいは七つの家で七口の食を(受けるだけ)となる。
 一つの施しでも生き延び、また二つの施しでも生き延び、 …
 また七つの施しでも生き延びる。
 一日に一を食べ、また二日に一を食べ …
 また七日に一を食べる。
 かくしてこのように半月間、食の巡回による食物修行を実践して住する。
 彼は(あるときは)野菜食者となり、ひえ食者となり、玄米食者となり、ダッドゥラ米食者となり、こけ食者となり、ぬか食者となり、
 飯汁者となり、胡麻粉者となり、草者となり、牛糞者となり、あるいは森の木の根元果実者として転がった果実で生き延びる。
 彼は麻衣を着、粗布を着、屍衣を着、糞拭衣を着、ティリータ樹皮を着、羊皮を着、ヒョウの毛皮を着、

 茅草衣を着、樹皮衣を着、木片衣を着、髪毛織を着、馬毛織を着、またフクロウの羽衣を着る。

 また(あるときは)、髪やひげを(根元から)引き抜く者となり、引き抜く修行を実践する。また常立行者となり、座を拒否する。またしゃがむ(行者)となり、しゃがむ勤めを実践する。
 また、とげに臥す(行者)となり、とげのベッドの上に横になり、また、朝昼晩とに下りる修行を実践して住する。

 かくして彼はこのような各種の身の荒行、苦しめる修行を実践して住する。
 彼は身の崩壊より死後に、苦界悪趣堕処地獄再生する。

 比丘たちよ、これが現在にあり、未来にの果報ある受持と言われる。
(3)では比丘たちよ、現在にあり、未来にの果報ある受持とは何か?
 ここに比丘たちよ、ある者は生まれつき激しいある類の者であり、彼はいつもより生ずる(身の)体験する。
 ここに比丘たちよ、ある者は生まれつき激しいある類の者であり、彼はいつもより生じる(身の)体験する。
 ここに比丘たちよ、ある者は生まれつき激しいある類の者であり、彼はいつもより生じる(身の)体験する。
 も伴いも伴う彼は、顔に涙して泣きながら、円満で遍浄梵行をなす。
 彼は身の崩壊より死後、善趣である天界へ再生する。
 比丘たちよ、これが現在にあり、未来にの果報ある受持と言われる。
(4)では比丘たちよ、現在にあり、未来にの果報ある受持とは何か?
 ここに比丘たちよ、ある者は生まれつき激しいある類の者ではなく、彼はより生ずる(身の)をいつも体験するのではなく、生まれつき激しいある類の者ではなく、彼はより生じる(身の)をいつも体験するのではない。
 生まれつき激しいある類の者ではなく、彼はより生じる(身の)をいつも体験するのではない。
 彼はひたすら諸欲から遠離して、不善諸法から遠離して、ありある、遠離より生じた喜悦ある初禅成就して住する。
 寂静により、内に明浄ある・統一した・なきなき・より生じた喜悦ある第二禅成就して住する。  … 中略 …
 第三禅を  … 中略 …
 第四禅成就して住する。
 彼は身の崩壊より死後、善趣である天界へ再生する。
 比丘たちよ、これが現在に苦あり、未来にの果報ある受持と言われる。
 比丘たちよ、これらが四つの受持である」と。
 世尊はこう言われた。
 意に適った彼ら比丘たちは、世尊の所説に歓喜したという。

‘‘Katamañca, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipākaṃ?
Idha, bhikkhave, ekacco acelako hoti muttācāro hatthāpalekhano, naehibhaddantiko, natiṭṭhabhaddantiko, nābhihaṭaṃ, na uddissakataṃ, na nimantanaṃ sādiyati, so na kumbhimukhā paṭiggaṇhāti, na kaḷopimukhā paṭiggaṇhāti, na eḷakamantaraṃ, na daṇḍamantaraṃ,

na musalamantaraṃ, na dvinnaṃ bhuñjamānānaṃ, na gabbhiniyā, na pāyamānāya, na purisantaragatāya, na saṅkittīsu, na yattha sā upaṭṭhito hoti, na yattha makkhikā saṇḍasaṇḍacārinī, na macchaṃ, na maṃsaṃ, na suraṃ, na merayaṃ, na thusodakaṃ pivati.


So ekāgāriko vā hoti ekālopiko, dvāgāriko vā hoti dvālopiko…pe…

sattāgāriko vā hoti sattālopiko.
Ekissāpi dattiyā yāpeti, dvīhipi dattīhi yāpeti…
sattahipi dattīhi yāpeti.
Ekāhikampi āhāraṃ āhāreti, dvīhikampi āhāraṃ āhāreti…
sattāhikampi āhāraṃ āhāreti.
Iti evarūpaṃ addhamāsikampi pariyāyabhattabhojanānuyogamanuyutto viharati.
So sākabhakkho vā hoti, sāmākabhakkho vā hoti, nīvārabhakkho vā hoti, daddulabhakkho vā hoti, haṭabhakkho vā hoti, kaṇabhakkho vā hoti,
ācāmabhakkho vā hoti, piññākabhakkho vā hoti, tiṇabhakkho vā hoti, gomayabhakkho vā hoti, vanamūlaphalāhāro yāpeti pavattaphalabhojī.

So sāṇānipi dhāreti, masāṇānipi dhāreti, chavadussānipi dhāreti, paṃsukūlānipi dhāreti, tirīṭānipi dhāreti, ajinampi dhāreti, ajinakkhipampi dhāreti,
kusacīrampi dhāreti, vākacīrampi dhāreti, phalakacīrampi dhāreti, kesakambalampi dhāreti, vāḷakambalampi dhāreti, ulūkapakkhampi dhāreti,
kesamassulocakopi hoti, kesamassulocanānuyogamanuyutto, ubbhaṭṭhakopi hoti, āsanapaṭikkhitto, ukkuṭikopi hoti ukkuṭikappadhānamanuyutto,
kaṇṭakāpassayikopi hoti, kaṇṭakāpassaye seyyaṃ kappeti [passa ma. ni. 1.155 mahāsīhanādasutte], sāyatatiyakampi udakorohanānuyogamanuyutto viharati.
Iti evarūpaṃ anekavihitaṃ kāyassa ātāpanaparitāpanānuyogamanuyutto viharati.
So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati.
Idaṃ vuccati, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhañceva āyatiñca dukkhavipākaṃ.
‘‘Katamañca, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipākaṃ?
Idha, bhikkhave, ekacco pakatiyā tibbarāgajātiko hoti, so abhikkhaṇaṃ rāgajaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti;
pakatiyā tibbadosajātiko hoti, so abhikkhaṇaṃ dosajaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti;
pakatiyā tibbamohajātiko hoti, so abhikkhaṇaṃ mohajaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti.
So sahāpi dukkhena, sahāpi domanassena, assumukhopi rudamāno paripuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ carati.
So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjati.
Idaṃ vuccati, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannadukkhaṃ āyatiṃ sukhavipākaṃ.
‘‘Katamañca, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipākaṃ?
Idha, bhikkhave, ekacco pakatiyā na tibbarāgajātiko hoti, so na abhikkhaṇaṃ rāgajaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti;
pakatiyā na tibbadosajātiko hoti, so na abhikkhaṇaṃ dosajaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti;
pakatiyā na tibbamohajātiko hoti, so na abhikkhaṇaṃ mohajaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti.
So vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
Vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ…pe…
tatiyaṃ jhānaṃ…
catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
So kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjati.
Idaṃ vuccati, bhikkhave, dhammasamādānaṃ paccuppannasukhañceva āyatiñca sukhavipākaṃ.
Imāni kho, bhikkhave, cattāri dhammasamādānānī’’ti.
Idamavoca bhagavā.
Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.

mn45_2.txt · 最終更新: by h1roemon