ユーザ用ツール

サイト用ツール


sn3.24

文書の過去の版を表示しています。


sn3.24『弓術経』Issattasuttaṃ

Sāvatthinidānaṃ. サーヴァッティーにちなむ話。
Ekamantaṃ nisinno kho rājā pasenadi kosalo bhagavantaṃ etadavoca . 一隅に座ったコーサラ国パセーナディ王は、世尊にこう言った。
‘‘kattha nu kho, bhante, dānaṃ dātabba’’nti?「尊者よ、いったいどこに布施が与えられるべきですか?」と。
‘‘Yattha kho, mahārāja, cittaṃ pasīdatī’’ti.「大王よ、浄まるところへ」と。
‘‘Kattha pana, bhante, dinnaṃ mahapphala’’nti?「では尊者よ、どこへの施与大果がありますか?」と。
‘‘Aññaṃ kho etaṃ, mahārāja, kattha dānaṃ dātabbaṃ, aññaṃ panetaṃ kattha dinnaṃ mahapphalanti?「大王よ、この『布施がどこに与えられるべきか』と、この『どこへの施与大果があるか』とは異なりますか?
Sīlavato kho, mahārāja, dinnaṃ mahapphalaṃ, no tathā dussīle. 大王よ、持戒者への施与大果がありますが、破戒者へはそうではありません。
Tena hi, mahārāja, taññevettha paṭipucchissāmi. それでは、大王よ、これについてあなたに問い返しましょう。
Yathā, te khameyya, tathā naṃ byākareyyāsi. あなたのよしとするように、これに解答してください。
Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, idha tyassa yuddhaṃ paccupaṭṭhitaṃ saṅgāmo samupabyūḷho [samūpabbūḷho (sī.), samupabbuḷho (pī.)]. 大王よ、これをどう思いますか。いまあなたの戦争が目前に起き、戦陣が組まれたとします。
Atha āgaccheyya khattiyakumāro asikkhito akatahattho akatayoggo akatūpāsano bhīru chambhī utrāsī palāyī. そこに学びなき、腕の悪い、訓練なき、未熟で、臆病な、硬直し、恐れある、逃げ腰の士族の青年が来ます。
Bhareyyāsi taṃ purisaṃ, attho ca te tādisena purisenā’’ti? その男を雇うなら、そのような男によるあなたの利益はありますか?」と。
‘‘Nāhaṃ, bhante, bhareyyaṃ taṃ purisaṃ, na ca me attho tādisena purisenā’’ti.「尊者よ、私はその男を雇わないでしょう、そして私にはそのような男による利益はありません」と。
‘‘Atha āgaccheyya brāhmaṇakumāro asikkhito…pe…「そこに学びなき、… 婆羅門の青年が来ます。…中略…
atha āgaccheyya vessakumāro asikkhito…pe… そこに学びなき、… 庶民の青年が来ます。…中略…
atha āgaccheyya suddakumāro asikkhito…pe… そこに学びなき、… 奴隷の青年が来ます。…中略…
na ca me attho tādisena purisenā’’ti. そして私にはそのような男による利益はありません」と。
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, mahārāja, idha tyassa yuddhaṃ paccupaṭṭhitaṃ saṅgāmo samupabyūḷho.「大王よ、これをどう思いますか。いまあなたの戦争が目前に起き、戦陣が組まれたとします。
Atha āgaccheyya khattiyakumāro susikkhito katahattho katayoggo katūpāsano abhīru acchambhī anutrāsī apalāyī. そこによく学んだ、腕の良い、訓練され、熟練した、臆病でない、勇敢な、恐れなき、逃げない士族の青年が来ます。
Bhareyyāsi taṃ purisaṃ, attho ca te tādisena purisenā’’ti? その男を雇うなら、そのような男によるあなたの利益はありますか?」と。
‘‘Bhareyyāhaṃ, bhante, taṃ purisaṃ, attho ca me tādisena purisenā’’ti.「尊者よ、私はその男を雇うでしょう、そして私にはそのような男による利益があります」と。
‘‘Atha āgaccheyya brāhmaṇakumāro…pe…「そこに婆羅門の青年が来ます。…中略…
atha āgaccheyya vessakumāro…pe… そこに庶民の青年が来ます。…中略…
atha āgaccheyya suddakumāro susikkhito katahattho katayoggo katūpāsano abhīru acchambhī anutrāsī apalāyī. そこによく学んだ、腕の良い、訓練され、熟練した、臆病でない、勇敢な、恐れなき、逃げない奴隷の青年が来ます。
Bhareyyāsi taṃ purisaṃ, attho ca te tādisena purisenā’’ti? その男を雇うなら、そのような男によるあなたの利益はありますか?」と。
‘‘Bhareyyāhaṃ, bhante, taṃ purisaṃ, attho ca me tādisena purisenā’’ti.「尊者よ、私はその男を雇うでしょう、そして私にはそのような男による利益があります」と。
‘‘Evameva kho, mahārāja, yasmā kasmā cepi [yasmā cepi (sī. syā. kaṃ. ka.)] kulā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti, so ca hoti pañcaṅgavippahīno pañcaṅgasamannāgato, tasmiṃ dinnaṃ mahapphalaṃ hoti.「まさにそのように大王よ、いかなる家系であれ俗家から家なき者に出家した者がおり、そしてその者の五支分捨断され、五支分を備えているなら、彼への施与大果があります。
Katamāni pañcaṅgāni pahīnāni honti? どの五支分じられているのでしょうか?
Kāmacchando pahīno hoti, byāpādo pahīno hoti, thinamiddhaṃ pahīnaṃ hoti, uddhaccakukkuccaṃ pahīnaṃ hoti, vicikicchā pahīnā hoti. 欲望じられ、悪意じられ、惛沈・睡眠じられ、掉挙・悪作じられ、迷いじられています。
Imāni pañcaṅgāni pahīnāni honti. これら五支分じられています。
Katamehi pañcahaṅgehi samannāgato hoti? どの五支分を備えているのでしょうか?
Asekkhena sīlakkhandhena samannāgato hoti, asekkhena samādhikkhandhena samannāgato hoti, asekkhena paññākkhandhena samannāgato hoti, asekkhena vimuttikkhandhena samannāgato hoti, asekkhena vimuttiñāṇadassanakkhandhena samannāgato hoti. 無学を備え、無学を備え、無学を備え、無学解脱を備え、無学解脱智見を備えています。
Imehi pañcahaṅgehi samannāgato hoti. これらの五支分を備えています。
Iti pañcaṅgavippahīne pañcaṅgasamannāgate dinnaṃ mahapphala’’nti. このように五支分捨断され、五支分を備えた者への施与は、大果があります」と。
Idamavoca bhagavā…pe… 世尊はこう言われた。 …中略…
satthā . さらに師は、
‘‘Issattaṃ [issatthaṃ (sī. syā. kaṃ.)] balavīriyañca [balaviriyañca (sī. syā. kaṃ. pī.)], yasmiṃ vijjetha māṇave;「その青年に弓術、精進が見出されるなら
Taṃ yuddhattho bhare rājā, nāsūraṃ jātipaccayā. 戦争に利益ある王は 生まれに頼る意気地なしでなく彼を雇うだろう
‘‘Tatheva khantisoraccaṃ, dhammā yasmiṃ patiṭṭhitā; まさにそのように 内に諸法確立した忍受ある柔和な人を
Ariyavuttiṃ medhāviṃ, hīnajaccampi pūjaye. たとえ生まれが劣っても 知性あるなる生活者を供養すべし
‘‘Kāraye assame ramme, vāsayettha bahussute; 楽しい草庵を作り そこに多聞者たちを住まわせなさい
Papañca vivane kayirā, dugge saṅkamanāni ca. また荒野に井戸を 悪路に橋を作りなさい
‘‘Annaṃ pānaṃ khādanīyaṃ, vatthasenāsanāni ca; そして飯、飲料、硬食、衣、坐臥処
Dadeyya ujubhūtesu, vippasannena cetasā. まっすぐな者たちへ 澄み切ったにより与えなさい
‘‘Yathā hi megho thanayaṃ, vijjumālī satakkaku; 百頂の雷光の 花飾りある雨雲がとどろきながら
Thalaṃ ninnañca pūreti, abhivassaṃ vasundharaṃ. 大地に降り注いで 低地と高地を満たすように
‘‘Tatheva saddho sutavā, abhisaṅkhacca bhojanaṃ; まさにそのように ある既聞者は食事を仕度して
Vanibbake tappayati, annapānena paṇḍito. 賢者は ご飯や飲み物により乞食者たちを満足させる
‘‘Āmodamāno pakireti, detha dethāti bhāsati; 喜びながら(布施を)振りまき 『与えよ、与えよ』と語る
Taṃ hissa gajjitaṃ hoti, devasseva pavassato; それは彼の雷鳴であり 天のごとく降り注ぐとき
Sā puññadhārā vipulā, dātāraṃ abhivassatī’’ti. その功徳の巨大な水流は 与える者に降り注ぐ」と。

1)

sn3.24.1771124885.txt.gz · 最終更新: by h1roemon