sn35.246
sn35.246『琵琶比喩経』Vīṇopamasuttaṃ
| ‘‘Yassa kassaci, bhikkhave, bhikkhussa vā bhikkhuniyā vā cakkhuviññeyyesu rūpesu uppajjeyya chando vā rāgo vā doso vā moho vā paṭighaṃ vāpi [paṭighaṃ vā (sī.)] cetaso, tato cittaṃ nivāreyya. | 「比丘たちよ、比丘や比丘尼の誰であれ、眼で識られる諸色について欲や貪や瞋や痴や反感が心に生じるとき、それらから心を遮りなさい。 ——1) |
| Sabhayo ceso maggo sappaṭibhayo ca sakaṇṭako ca sagahano ca ummaggo ca kummaggo ca duhitiko ca. | 『この道は、恐怖ある、更なる恐怖ある、とげのある、藪のある、誤った道、間違った道、困難な(道)。 |
| Asappurisasevito ceso maggo, na ceso maggo sappurisehi sevito. | この道は不善人に親しまれ、この道は善人には親しまれない。 |
| Na tvaṃ etaṃ arahasīti. | これはお前にふさわしくない』と。 |
| Tato cittaṃ nivāraye cakkhuviññeyyehi rūpehi…pe… | それらの眼で識られる諸色から心を遮りなさい。 …中略… |
| yassa kassaci, bhikkhave, bhikkhussa vā bhikkhuniyā vā jivhāviññeyyesu rasesu…pe… | 比丘たちよ、比丘や比丘尼の誰であれ、舌で識られる諸味に …中略… |
| manoviññeyyesu dhammesu uppajjeyya chando vā rāgo vā doso vā moho vā paṭighaṃ vāpi cetaso tato cittaṃ nivāreyya. | 比丘たちよ、比丘や比丘尼の誰であれ、意で識られる諸色について欲や貪や瞋や痴や反感が心に生じるとき、それらから心を遮りなさい。 —— |
| Sabhayo ceso maggo sappaṭibhayo ca sakaṇṭako ca sagahano ca ummaggo ca kummaggo ca duhitiko ca. | 『この道は、恐怖ある、更なる恐怖ある、とげのある、藪のある、誤った道、間違った道、困難な(道)。 |
| Asappurisasevito ceso maggo, na ceso maggo sappurisehi sevito. | この道は不善人に親しまれ、この道は善人には親しまれない。 |
| Na tvaṃ etaṃ arahasīti. | これはお前にふさわしくない』と。 |
| Tato cittaṃ nivāraye manoviññeyyehi dhammehi. | それらの意で識られる諸法から心を遮りなさい。 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, kiṭṭhaṃ sampannaṃ. | たとえば比丘たちよ、実った穀物畑があります。 |
| Kiṭṭhārakkho [kiṭṭhārakkhako (sī.)] ca pamatto, goṇo ca kiṭṭhādo aduṃ kiṭṭhaṃ otaritvā yāvadatthaṃ madaṃ āpajjeyya pamādaṃ āpajjeyya; | 穀物畑の番人が放逸ならば、穀物を食べる牛はその穀物畑に下りて、好きなだけ陶酔に耽り、放逸に耽るでしょう。 |
| evameva kho, bhikkhave, assutavā puthujjano chasu phassāyatanesu asaṃvutakārī pañcasu kāmaguṇesu yāvadatthaṃ madaṃ āpajjati pamādaṃ āpajjati. | まさにそのように比丘たちよ、無聞の凡夫は六触処において防護がなされず、五欲において好きなだけ陶酔に耽り、放逸に耽ります。 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, kiṭṭhaṃ sampannaṃ kiṭṭhārakkho ca appamatto goṇo ca kiṭṭhādo aduṃ kiṭṭhaṃ otareyya. | また、たとえば比丘たちよ、実った穀物畑があります。穀物畑の番人が不放逸ならば、穀物を食べる牛はその穀物畑に下りたとしても、 |
| Tamenaṃ kiṭṭhārakkho nāsāyaṃ suggahitaṃ gaṇheyya. | 穀物畑の番人はそれをしっかりと鼻先で捕まえます。 |
| Nāsāyaṃ suggahitaṃ gahetvā uparighaṭāyaṃ suniggahitaṃ niggaṇheyya. | しっかりと鼻先で捕まえてから、角の上部でしっかりと押さえつけます。 |
| Uparighaṭāyaṃ suniggahitaṃ niggahetvā daṇḍena sutāḷitaṃ tāḷeyya. | 角の上部でしっかりと押さえつけてから、棒で強く叩きます。 |
| Daṇḍena sutāḷitaṃ tāḷetvā osajjeyya. | 棒で強く叩いてから放免します。 |
| Dutiyampi kho, bhikkhave …pe… | 比丘たちよ、ふたたび …中略… |
| tatiyampi kho, bhikkhave, goṇo kiṭṭhādo aduṃ kiṭṭhaṃ otareyya. | 比丘たちよ、みたび、穀物を食べる牛がその穀物畑に下りたとしても、 |
| Tamenaṃ kiṭṭhārakkho nāsāyaṃ suggahitaṃ gaṇheyya. | 穀物畑の番人はそれをしっかりと鼻先で捕まえます。 |
| Nāsāyaṃ suggahitaṃ gahetvā uparighaṭāyaṃ suniggahitaṃ niggaṇheyya. | しっかりと鼻先で捕まえてから、角の上部でしっかりと押さえつけます。 |
| Uparighaṭāyaṃ suniggahitaṃ niggahetvā daṇḍena sutāḷitaṃ tāḷeyya. | 角の上部でしっかりと押さえつけてから、棒で強く叩きます。 |
| Daṇḍena sutāḷitaṃ tāḷetvā osajjeyya. | 棒で強く叩いてから放免します。 |
| Evañhi so, bhikkhave, goṇo kiṭṭhādo gāmagato vā araññagato vā, ṭhānabahulo vā assa nisajjabahulo vā na taṃ kiṭṭhaṃ puna otareyya . | このようにして、比丘たちよ、穀物を食べるその牛は、村に向かうか、あるいは林に向かい、立つことが多く、あるいは座ることが多くなり、その穀物畑に再び下りないでしょう。 |
| tameva purimaṃ daṇḍasamphassaṃ samanussaranto. | それはまさに、以前の棒との触を思い返すからです。 |
| Evameva kho, bhikkhave, yato kho bhikkhuno chasu phassāyatanesu cittaṃ udujitaṃ hoti sudujitaṃ, ajjhattameva santiṭṭhati, sannisīdati, ekodi hoti, samādhiyati. | まさにそのように比丘たちよ、六触処について比丘の心が十分に脅されているなら、それはまさに内に住立し、落ち着き、統一し、定まります。 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, rañño vā rājamahāmattassa vā vīṇāya saddo assutapubbo assa. | たとえば比丘たちよ、王や王の大臣にとって、琵琶の音がかつて聞いたことがなかったとします。 |
| So vīṇāsaddaṃ suṇeyya. | 彼は琵琶の音を聞きます。 |
| So evaṃ vadeyya . | 彼はこう言います、 |
| ‘ambho, kassa [kissa (sī. pī.)] nu kho eso saddo evaṃrajanīyo evaṃkamanīyo evaṃmadanīyo evaṃmucchanīyo evaṃbandhanīyo’ti? | 『おい、このように魅了し、このように好ましく、このように陶酔させ、このように夢中にさせ、このように拘束する、これはいったい何の音なのか?』と。 |
| Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ . | すると(家来たち)は彼に、こう言います、 |
| ‘esā, kho, bhante, vīṇā nāma, yassā eso saddo evaṃrajanīyo evaṃkamanīyo evaṃmadanīyo evaṃmucchanīyo evaṃbandhanīyo’ti. | 『尊き方よ、これは琵琶という名であり、その琵琶の音がこのように魅了し、このように好ましく、このように陶酔させ、このように夢中にさせ、このように拘束するのです』と。 |
| So evaṃ vadeyya . | 彼はこう言います、 |
| ‘gacchatha me, bho, taṃ vīṇaṃ āharathā’ti. | 『さあ、行って私にその琵琶を持ってきなさい』と。 |
| Tassa taṃ vīṇaṃ āhareyyuṃ. | (家来たちは)彼にその琵琶を持ってきます。 |
| Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ . | すると(家来たち)は彼に、こう言います、 |
| ‘ayaṃ kho sā, bhante, vīṇā yassā eso saddo evaṃrajanīyo evaṃkamanīyo evaṃmadanīyo evaṃmucchanīyo evaṃbandhanīyo’ti. | 『尊き方よ、これがその琵琶です。その琵琶の音がこのように魅了し、このように好ましく、このように陶酔させ、このように夢中にさせ、このように拘束するのです』と。 |
| So evaṃ vadeyya . | 彼はこう言います、 |
| ‘alaṃ me, bho, tāya vīṇāya, tameva me saddaṃ āharathā’ti. | 『さあ、私にはもうその琵琶は不要だ。私にその音だけを持ってきなさい』と。 |
| Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ . | すると(家来たち)は彼に、こう言います、 |
| ‘ayaṃ kho, bhante, vīṇā nāma anekasambhārā mahāsambhārā. | 『尊き方よ、この琵琶というものは複数の要素、多くの要素を持つものです。 |
| Anekehi sambhārehi samāraddhā vadati, seyyathidaṃ . | 複数の要素によって組み合わされたものが鳴ります。すなわち、 |
| doṇiñca paṭicca cammañca paṭicca daṇḍañca paṭicca upadhāraṇe ca paṭicca tantiyo ca paṭicca koṇañca paṭicca purisassa ca tajjaṃ vāyāmaṃ paṭicca evāyaṃ, bhante, vīṇā nāma anekasambhārā mahāsambhārā. | 琴の胴に縁りて、皮革に縁りて、棒に縁りて、受け器に縁りて、弦に縁りて、弓に縁りて、人の適切な精進に縁りて、尊き方よ、そのようにこの琵琶というものは複数の要素、多数の要素を持つものです。 |
| Anekehi sambhārehi samāraddhā vadatī’ti. | 複数の要素によって組み合わされたものが鳴るのです』と。 |
| So taṃ vīṇaṃ dasadhā vā satadhā vā phāleyya, dasadhā vā satadhā vā taṃ phāletvā sakalikaṃ sakalikaṃ kareyya. | 彼はその琵琶を十片や百片に裂き、それを十片や百片に裂いてから、ばらばらの破片にします。 |
| Sakalikaṃ sakalikaṃ karitvā agginā ḍaheyya, agginā ḍahitvā masiṃ kareyya. | ばらばらの破片にしてから、火で燃やし、火で燃やしてから、灰にします。 |
| Masiṃ karitvā mahāvāte vā ophuneyya [opuneyya (sī. pī.), ophuṇeyya (?)], nadiyā vā sīghasotāya pavāheyya. | 灰にしてから強風にさらす、あるいは急流の川に洗い流します。 |
| So evaṃ vadeyya . | 彼はこう言います、 |
| ‘asatī kirāyaṃ, bho, vīṇā nāma, yathevaṃ yaṃ [yathevāyaṃ (sī.), yathevayaṃ (pī.)] kiñci vīṇā nāma ettha ca panāyaṃ jano [ettha panāyaṃ jano (syā. kaṃ.), ettha ca mahājano (pī. ka.)] ativelaṃ pamatto palaḷito’ti. | 『ああ、この琵琶というものは、何であれそのような琵琶という名のものは存在しないのに、それなのに人々は過度に放逸になり、惑わされていたのか』と。 |
| Evameva kho, bhikkhave, bhikkhu rūpaṃ samanvesati [samannesati (sī. syā. kaṃ.), samanesati (pī.)] yāvatā rūpassa gati, vedanaṃ samanvesati yāvatā vedanāya gati, saññaṃ samanvesati yāvatā saññāya gati, saṅkhāre samanvesati yāvatā saṅkhārānaṃ gati, viññāṇaṃ samanvesati yāvatā viññāṇassa gati. | まさにそのように比丘たちよ、比丘は色の至る先まで色を捜索し、受の至る先まで受を捜索し、想の至る先まで想を捜索し、行の至る先まで行を捜索し、識の至る先まで識を捜索します。 |
| Tassa rūpaṃ samanvesato yāvatā rūpassa gati, vedanaṃ samanvesato…pe… | 彼が色の至る先まで色を捜索するとき、受の至る先まで受を捜索するとき、 …中略… |
| saññaṃ… | 想を … |
| saṅkhāre… | 行を … |
| viññāṇaṃ samanvesato yāvatā viññāṇassa gati. | 識の至る先まで識を捜索するとき、 |
| Yampissa taṃ hoti ahanti vā mamanti vā asmīti vā tampi tassa na hotī’’ti. | 彼にある『私』とか『私のもの』とか『私あり』というもの、彼にはそれもありません」と。 |
1)
sn35.231に類似表現。
sn35.246.txt · 最終更新: by h1roemon
