ユーザ用ツール

サイト用ツール


sn35.246

sn35.246『琵琶比喩経』Vīṇopamasuttaṃ

‘‘Yassa kassaci, bhikkhave, bhikkhussa vā bhikkhuniyā vā cakkhuviññeyyesu rūpesu uppajjeyya chando vā rāgo vā doso vā moho vā paṭighaṃ vāpi [paṭighaṃ vā (sī.)] cetaso, tato cittaṃ nivāreyya.「比丘たちよ、比丘や比丘尼の誰であれ、識られる諸色について反感生じるとき、それらからを遮りなさい。 ——1)
Sabhayo ceso maggo sappaṭibhayo ca sakaṇṭako ca sagahano ca ummaggo ca kummaggo ca duhitiko ca.『このは、恐怖ある、更なる恐怖ある、とげのある、藪のある、誤った、間違った、困難な()。
Asappurisasevito ceso maggo, na ceso maggo sappurisehi sevito. このは不善人に親しまれ、この善人には親しまれない。
Na tvaṃ etaṃ arahasīti. これはお前にふさわしくない』と。
Tato cittaṃ nivāraye cakkhuviññeyyehi rūpehi…pe… それらの識られる諸色からを遮りなさい。 …中略…
yassa kassaci, bhikkhave, bhikkhussa vā bhikkhuniyā vā jivhāviññeyyesu rasesu…pe… 比丘たちよ、比丘や比丘尼の誰であれ、識られる諸味に …中略…
manoviññeyyesu dhammesu uppajjeyya chando vā rāgo vā doso vā moho vā paṭighaṃ vāpi cetaso tato cittaṃ nivāreyya. 比丘たちよ、比丘や比丘尼の誰であれ、識られる諸色について反感生じるとき、それらからを遮りなさい。 ——
Sabhayo ceso maggo sappaṭibhayo ca sakaṇṭako ca sagahano ca ummaggo ca kummaggo ca duhitiko ca.『このは、恐怖ある、更なる恐怖ある、とげのある、藪のある、誤った、間違った、困難な()。
Asappurisasevito ceso maggo, na ceso maggo sappurisehi sevito. このは不善人に親しまれ、この善人には親しまれない。
Na tvaṃ etaṃ arahasīti. これはお前にふさわしくない』と。
Tato cittaṃ nivāraye manoviññeyyehi dhammehi. それらの識られる諸法からを遮りなさい。
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, kiṭṭhaṃ sampannaṃ. たとえば比丘たちよ、実った穀物畑があります。
Kiṭṭhārakkho [kiṭṭhārakkhako (sī.)] ca pamatto, goṇo ca kiṭṭhādo aduṃ kiṭṭhaṃ otaritvā yāvadatthaṃ madaṃ āpajjeyya pamādaṃ āpajjeyya; 穀物畑の番人が放逸ならば、穀物を食べる牛はその穀物畑に下りて、好きなだけ陶酔耽り放逸耽るでしょう。
evameva kho, bhikkhave, assutavā puthujjano chasu phassāyatanesu asaṃvutakārī pañcasu kāmaguṇesu yāvadatthaṃ madaṃ āpajjati pamādaṃ āpajjati. まさにそのように比丘たちよ、無聞凡夫六触処において防護がなされず、五欲において好きなだけ陶酔耽り放逸耽ります。
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, kiṭṭhaṃ sampannaṃ kiṭṭhārakkho ca appamatto goṇo ca kiṭṭhādo aduṃ kiṭṭhaṃ otareyya. また、たとえば比丘たちよ、実った穀物畑があります。穀物畑の番人が不放逸ならば、穀物を食べる牛はその穀物畑に下りたとしても、
Tamenaṃ kiṭṭhārakkho nāsāyaṃ suggahitaṃ gaṇheyya. 穀物畑の番人はそれをしっかりと鼻先で捕まえます。
Nāsāyaṃ suggahitaṃ gahetvā uparighaṭāyaṃ suniggahitaṃ niggaṇheyya. しっかりと鼻先で捕まえてから、角の上部でしっかりと押さえつけます。
Uparighaṭāyaṃ suniggahitaṃ niggahetvā daṇḍena sutāḷitaṃ tāḷeyya. 角の上部でしっかりと押さえつけてから、棒で強く叩きます。
Daṇḍena sutāḷitaṃ tāḷetvā osajjeyya. 棒で強く叩いてから放免します。
Dutiyampi kho, bhikkhave …pe… 比丘たちよ、ふたたび …中略…
tatiyampi kho, bhikkhave, goṇo kiṭṭhādo aduṃ kiṭṭhaṃ otareyya. 比丘たちよ、みたび、穀物を食べる牛がその穀物畑に下りたとしても、
Tamenaṃ kiṭṭhārakkho nāsāyaṃ suggahitaṃ gaṇheyya. 穀物畑の番人はそれをしっかりと鼻先で捕まえます。
Nāsāyaṃ suggahitaṃ gahetvā uparighaṭāyaṃ suniggahitaṃ niggaṇheyya. しっかりと鼻先で捕まえてから、角の上部でしっかりと押さえつけます。
Uparighaṭāyaṃ suniggahitaṃ niggahetvā daṇḍena sutāḷitaṃ tāḷeyya. 角の上部でしっかりと押さえつけてから、棒で強く叩きます。
Daṇḍena sutāḷitaṃ tāḷetvā osajjeyya. 棒で強く叩いてから放免します。
Evañhi so, bhikkhave, goṇo kiṭṭhādo gāmagato vā araññagato vā, ṭhānabahulo vā assa nisajjabahulo vā na taṃ kiṭṭhaṃ puna otareyya . このようにして、比丘たちよ、穀物を食べるその牛は、村に向かうか、あるいは林に向かい、立つことが多く、あるいは座ることが多くなり、その穀物畑に再び下りないでしょう。
tameva purimaṃ daṇḍasamphassaṃ samanussaranto. それはまさに、以前の棒とのを思い返すからです。
Evameva kho, bhikkhave, yato kho bhikkhuno chasu phassāyatanesu cittaṃ udujitaṃ hoti sudujitaṃ, ajjhattameva santiṭṭhati, sannisīdati, ekodi hoti, samādhiyati. まさにそのように比丘たちよ、六触処について比丘のが十分に脅されているなら、それはまさに内に住立し、落ち着き、統一し、定まります。
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, rañño vā rājamahāmattassa vā vīṇāya saddo assutapubbo assa. たとえば比丘たちよ、王や王の大臣にとって、琵琶の音がかつて聞いたことがなかったとします。
So vīṇāsaddaṃ suṇeyya. 彼は琵琶の音を聞きます。
So evaṃ vadeyya . 彼はこう言います、
‘ambho, kassa [kissa (sī. pī.)] nu kho eso saddo evaṃrajanīyo evaṃkamanīyo evaṃmadanīyo evaṃmucchanīyo evaṃbandhanīyo’ti?『おい、このように魅了し、このように好ましく、このように陶酔させ、このように夢中にさせ、このように拘束する、これはいったい何の音なのか?』と。
Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ . すると(家来たち)は彼に、こう言います、
‘esā, kho, bhante, vīṇā nāma, yassā eso saddo evaṃrajanīyo evaṃkamanīyo evaṃmadanīyo evaṃmucchanīyo evaṃbandhanīyo’ti.『尊き方よ、これは琵琶というであり、その琵琶の音がこのように魅了し、このように好ましく、このように陶酔させ、このように夢中にさせ、このように拘束するのです』と。
So evaṃ vadeyya . 彼はこう言います、
‘gacchatha me, bho, taṃ vīṇaṃ āharathā’ti.『さあ、行って私にその琵琶を持ってきなさい』と。
Tassa taṃ vīṇaṃ āhareyyuṃ. (家来たちは)彼にその琵琶を持ってきます。
Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ . すると(家来たち)は彼に、こう言います、
‘ayaṃ kho sā, bhante, vīṇā yassā eso saddo evaṃrajanīyo evaṃkamanīyo evaṃmadanīyo evaṃmucchanīyo evaṃbandhanīyo’ti.『尊き方よ、これがその琵琶です。その琵琶の音がこのように魅了し、このように好ましく、このように陶酔させ、このように夢中にさせ、このように拘束するのです』と。
So evaṃ vadeyya . 彼はこう言います、
‘alaṃ me, bho, tāya vīṇāya, tameva me saddaṃ āharathā’ti.『さあ、私にはもうその琵琶は不要だ。私にその音だけを持ってきなさい』と。
Tamenaṃ evaṃ vadeyyuṃ . すると(家来たち)は彼に、こう言います、
‘ayaṃ kho, bhante, vīṇā nāma anekasambhārā mahāsambhārā.『尊き方よ、この琵琶というものは複数の要素、多くの要素を持つものです。
Anekehi sambhārehi samāraddhā vadati, seyyathidaṃ . 複数の要素によって組み合わされたものが鳴ります。すなわち、
doṇiñca paṭicca cammañca paṭicca daṇḍañca paṭicca upadhāraṇe ca paṭicca tantiyo ca paṭicca koṇañca paṭicca purisassa ca tajjaṃ vāyāmaṃ paṭicca evāyaṃ, bhante, vīṇā nāma anekasambhārā mahāsambhārā. 琴の胴に縁りて、皮革に縁りて、棒に縁りて、受け器に縁りて、弦に縁りて、弓に縁りて、人の適切な精進縁りて、尊き方よ、そのようにこの琵琶というものは複数の要素、多数の要素を持つものです。
Anekehi sambhārehi samāraddhā vadatī’ti. 複数の要素によって組み合わされたものが鳴るのです』と。
So taṃ vīṇaṃ dasadhā vā satadhā vā phāleyya, dasadhā vā satadhā vā taṃ phāletvā sakalikaṃ sakalikaṃ kareyya. 彼はその琵琶を十片や百片に裂き、それを十片や百片に裂いてから、ばらばらの破片にします。
Sakalikaṃ sakalikaṃ karitvā agginā ḍaheyya, agginā ḍahitvā masiṃ kareyya. ばらばらの破片にしてから、火で燃やし、火で燃やしてから、灰にします。
Masiṃ karitvā mahāvāte vā ophuneyya [opuneyya (sī. pī.), ophuṇeyya (?)], nadiyā vā sīghasotāya pavāheyya. 灰にしてから強風にさらす、あるいは急流の川に洗い流します。
So evaṃ vadeyya . 彼はこう言います、
‘asatī kirāyaṃ, bho, vīṇā nāma, yathevaṃ yaṃ [yathevāyaṃ (sī.), yathevayaṃ (pī.)] kiñci vīṇā nāma ettha ca panāyaṃ jano [ettha panāyaṃ jano (syā. kaṃ.), ettha ca mahājano (pī. ka.)] ativelaṃ pamatto palaḷito’ti.『ああ、この琵琶というものは、何であれそのような琵琶という名のものは存在しないのに、それなのに人々は過度に放逸になり、惑わされていたのか』と。
Evameva kho, bhikkhave, bhikkhu rūpaṃ samanvesati [samannesati (sī. syā. kaṃ.), samanesati (pī.)] yāvatā rūpassa gati, vedanaṃ samanvesati yāvatā vedanāya gati, saññaṃ samanvesati yāvatā saññāya gati, saṅkhāre samanvesati yāvatā saṅkhārānaṃ gati, viññāṇaṃ samanvesati yāvatā viññāṇassa gati. まさにそのように比丘たちよ、比丘はの至る先まで捜索し、の至る先まで捜索し、の至る先まで捜索し、の至る先まで捜索し、の至る先まで捜索します。
Tassa rūpaṃ samanvesato yāvatā rūpassa gati, vedanaṃ samanvesato…pe… 彼がの至る先まで捜索するとき、の至る先まで捜索するとき、 …中略…
saññaṃ… を …
saṅkhāre… を …
viññāṇaṃ samanvesato yāvatā viññāṇassa gati. の至る先まで捜索するとき、
Yampissa taṃ hoti ahanti vā mamanti vā asmīti vā tampi tassa na hotī’’ti. 彼にある『私』とか『私のもの』とか『私あり』というもの、彼にはそれもありません」と。
1)
sn35.231に類似表現。
sn35.246.txt · 最終更新: by h1roemon