ユーザ用ツール

サイト用ツール


sn12.63

文書の過去の版を表示しています。


sn12.63『子肉喩経』Puttamaṃsūpamasuttaṃ

※ 要注意:ショッキングな表現があります。

Sāvatthiyaṃ …pe… サーヴァッティーにて。 …中略…
‘‘cattārome, bhikkhave, āhārā bhūtānaṃ vā sattānaṃ ṭhitiyā sambhavesīnaṃ vā anuggahāya.「比丘たちよ、これら四つのがあります、存在する生類存続のため、生成を求める者たちの支援のための。
Katame cattāro? いかなる四つか?
Kabaḷīkāro āhāro oḷāriko vā sukhumo vā, phasso dutiyo, manosañcetanā tatiyā, viññāṇaṃ catutthaṃ. 粗雑または微細段食、第二に触食)、第三に意思意思食)、第四に識食)。
Ime kho, bhikkhave, cattāro āhārā bhūtānaṃ vā sattānaṃ ṭhitiyā sambhavesīnaṃ vā anuggahāya’’. 比丘たちよ、これら四つはです。存在する生類存続のため、生成を求める者たちの支援のための。
‘‘Kathañca, bhikkhave, kabaḷīkāro āhāro daṭṭhabbo? それでは比丘たちよ、段食はどのように見られるべきですか。
Seyyathāpi, bhikkhave, dve jāyampatikā [jayampatikā (sī. pī.) ṭīkā oloketabbā] parittaṃ sambalaṃ ādāya kantāramaggaṃ paṭipajjeyyuṃ. たとえば比丘たちよ、夫婦二人がわずかな糧食を持って砂漠の向道します。
Tesamassa ekaputtako piyo manāpo. 彼らには、愛し好ましい幼いひとり息子がいるとします。
Atha kho tesaṃ, bhikkhave, dvinnaṃ jāyampatikānaṃ kantāragatānaṃ yā parittā sambalamattā, sā parikkhayaṃ pariyādānaṃ gaccheyya. さて比丘たちよ、砂漠へ行った夫婦二人のわずかな少量の糧食、それが尽き果て、取り尽くされるに至り、
Siyā ca nesaṃ kantārāvaseso anatiṇṇo. しかし彼らには、渡られてない砂漠の残りがあります。
Atha kho tesaṃ, bhikkhave, dvinnaṃ jāyampatikānaṃ evamassa . そのとき比丘たちよ、かの夫婦二人にはこのような(思いが)あります。
‘amhākaṃ kho yā parittā sambalamattā sā parikkhīṇā pariyādiṇṇā [pariyādinnā (syā. kaṃ.)].『我々のわずか少量の糧食、それは尽き果て取り尽くされた。
Atthi cāyaṃ kantārāvaseso anittiṇṇo [anitthiṇṇo (syā. kaṃ.), anatiṇṇo (ka.)]. しかし、この渡られてない残りの砂漠がある。
Yaṃnūna mayaṃ imaṃ ekaputtakaṃ piyaṃ manāpaṃ vadhitvā vallūrañca soṇḍikañca karitvā puttamaṃsāni khādantā evaṃ taṃ kantārāvasesaṃ nitthareyyāma, mā sabbeva tayo vinassimhā’ti. 我々は、この愛し好ましい幼いひとり息子を殺害し、乾肉と胡椒肉にして、息子の肉を食うてはどうか。そうすればこの残りの砂漠を渡れるだろう。三人全員が滅亡してはならぬ』と。
Atha kho te, bhikkhave, dve jāyampatikā taṃ ekaputtakaṃ piyaṃ manāpaṃ vadhitvā vallūrañca soṇḍikañca karitvā puttamaṃsāni khādantā evaṃ taṃ kantārāvasesaṃ nitthareyyuṃ. そこで比丘たちよ、かの夫婦二人はその愛し好ましい幼いひとり息子を殺害し、乾肉と胡椒肉にして、息子の肉を食い、そうしてその残りの砂漠を渡るとします。
Te puttamaṃsāni ceva khādeyyuṃ, ure ca paṭipiseyyuṃ . しかし彼らが息子の肉を食うならば、胸を打ち叩くでしょう、
‘kahaṃ, ekaputtaka, kahaṃ, ekaputtakā’ti.『ひとり息子よ、どこに。ひとり息子よ、どこに』」と。
‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu te davāya vā āhāraṃ āhāreyyuṃ, madāya vā āhāraṃ āhāreyyuṃ, maṇḍanāya vā āhāraṃ āhāreyyuṃ, vibhūsanāya vā āhāraṃ āhāreyyu’’nti?「比丘たちよ、これをどう思いますか。いったい彼らは遊びのためをとるのか、陶酔のためをとるのか、飾りのためをとるのか、あるいは美容のためをとるのですか?」と。
‘‘No hetaṃ, bhante’’.「いいえ、尊者よ。」
‘‘Nanu te, bhikkhave, yāvadeva kantārassa nittharaṇatthāya āhāraṃ āhāreyyu’’nti?「比丘たちよ、彼らは砂漠を渡るためだけにをとるのではないですか?」と。
‘‘Evaṃ, bhante’’.「そうです、尊者よ」と。
‘‘Evameva khvāhaṃ, bhikkhave, kabaḷīkāro āhāro daṭṭhabbo’’ti vadāmi.「比丘たちよ、『段食はまさにそのように見られるべき』と私は説きます。
Kabaḷīkāre, bhikkhave, āhāre pariññāte pañcakāmaguṇiko rāgo pariññāto hoti. 比丘たちよ、段食遍知されたとき、五欲である遍知されます。
Pañcakāmaguṇike rāge pariññāte natthi taṃ saṃyojanaṃ yena saṃyojanena saṃyutto ariyasāvako puna imaṃ lokaṃ āgaccheyya. 五欲である遍知されたとき、聖弟子がその結縛によって結ばれ、再びこの世界にやって来るような、そのような結縛は存在しません。
‘‘Kathañca, bhikkhave, phassāhāro daṭṭhabbo? それでは比丘たちよ、触食はどのように見られるべきですか。
Seyyathāpi, bhikkhave, gāvī niccammā kuṭṭaṃ ce [kuḍḍañce (sī. syā. kaṃ. pī.)] nissāya tiṭṭheyya. たとえば比丘たちよ、もし皮を剥がれた牝牛が塀に寄りとどまるなら
Ye kuṭṭanissitā pāṇā te naṃ khādeyyuṃ. 塀に寄る生き物たち、それらがそれ(牡牛)に噛みつくでしょう。
Rukkhaṃ ce nissāya tiṭṭheyya, ye rukkhanissitā pāṇā te naṃ khādeyyuṃ. もし樹木に寄りとどまるなら、樹木に寄る生き物たち、それらがそれ(牡牛)に噛みつくでしょう。
Udakaṃ ce nissāya tiṭṭheyya, ye udakanissitā pāṇā te naṃ khādeyyuṃ. もし水に寄りとどまるなら、水に寄る生き物たち、それらがそれ(牡牛)に噛みつくでしょう。
Ākāsaṃ ce nissāya tiṭṭheyya, ye ākāsanissitā pāṇā te naṃ khādeyyuṃ. もし虚空寄りとどまるなら、虚空寄る生き物たち、それらがそれ(牡牛)に噛みつくでしょう。
Yaṃ yadeva hi sā, bhikkhave, gāvī niccammā nissāya tiṭṭheyya, ye tannissitā [ye tannissitā tannissitā (sī. syā. kaṃ. pī.)] pāṇā te naṃ khādeyyuṃ. それゆえ比丘たちよ、その皮を剥がれた牝牛がまさに寄りとどまるものに寄る生き物たち、それらがそれ(牡牛)に噛みつくのです。
Evameva khvāhaṃ, bhikkhave, ‘‘phassāhāro daṭṭhabbo’’ti vadāmi. 比丘たちよ、『触食はまさにそのように見られるべき』と私は説きます。
Phasse, bhikkhave, āhāre pariññāte tisso vedanā pariññātā honti. 比丘たちよ、触食遍知されたとき、三種の遍知されます。
Tīsu vedanāsu pariññātāsu ariyasāvakassa natthi kiñci uttarikaraṇīyanti [uttariṃkaraṇīyanti (sī. pī.)] vadāmi. 三種の遍知されたとき、聖弟子のさらになすべきことは何もないと、私は説きます。
‘‘Kathañca, bhikkhave, manosañcetanāhāro daṭṭhabbo? それでは比丘たちよ、意思食はどのように見られるべきですか。
Seyyathāpi, bhikkhave, aṅgārakāsu sādhikaporisā puṇṇā aṅgārānaṃ vītaccikānaṃ vītadhūmānaṃ. たとえば比丘たちよ、焔なく煙なき(真っ赤な)炭火の満ちた、人の背丈を超える燃える穴があります。
Atha puriso āgaccheyya jīvitukāmo amaritukāmo sukhakāmo dukkhappaṭikūlo. そこに生きることを欲し死なないこと欲し欲し厭意する者が来るとします。
Tamenaṃ dve balavanto purisā nānābāhāsu gahetvā taṃ aṅgārakāsuṃ upakaḍḍheyyuṃ. そしてこの者を、二人のある男が別々の腕をつかんで、その燃える穴に引き寄せます。
Atha kho, bhikkhave, tassa purisassa ārakāvassa cetanā ārakā patthanā ārakā paṇidhi. そのとき比丘たちよ、その人の意図は遠ざかり、願いは遠ざかり、所望は遠ざかるでしょう。
Taṃ kissa hetu? それはなぜか?
Evañhi, bhikkhave, tassa purisassa hoti . なぜなら比丘たちよ、その人にはこのような(思いが)あるから、
‘imaṃ cāhaṃ aṅgārakāsuṃ papatissāmi, tatonidānaṃ maraṇaṃ vā nigacchāmi maraṇamattaṃ vā dukkha’nti.『この私は燃える穴に落ちるだろう、それに起因してぬほどのを受ける』と。
Evameva khvāhaṃ, bhikkhave, ‘manosañcetanāhāro daṭṭhabbo’ti vadāmi. 比丘たちよ、『意思食はまさにそのように見られるべき』と私は説きます。
Manosañcetanāya, bhikkhave, āhāre pariññāte tisso taṇhā pariññātā honti. 比丘たちよ、意思食遍知されたとき、三つの渇愛遍知されます。
Tīsu taṇhāsu pariññātāsu ariyasāvakassa natthi kiñci uttarikaraṇīyanti vadāmi. 三つの渇愛遍知されたとき、聖弟子のさらになすべきことは何もないと、私は説きます。
‘‘Kathañca, bhikkhave, viññāṇāhāro daṭṭhabbo? それでは比丘たちよ、識食はどのように見られるべきですか。
Seyyathāpi, bhikkhave, coraṃ āgucāriṃ gahetvā rañño dasseyyuṃ . たとえば比丘たちよ、人々が犯罪をなす泥棒をつかまえて王へせるとします。
‘ayaṃ te, deva, coro āgucārī, imassa yaṃ icchasi taṃ daṇḍaṃ paṇehī’ti.『王様、この犯罪をなす泥棒は、あなたのものです。お望みの罰をこの者へ与えたまえ』と。
Tamenaṃ rājā evaṃ vadeyya . するとその王は、こう言います。
‘gacchatha, bho, imaṃ purisaṃ pubbaṇhasamayaṃ sattisatena hanathā’ti.『さあ行け。この男を午前に百の槍で打て』と。
Tamenaṃ pubbaṇhasamayaṃ sattisatena haneyyuṃ. すると彼らはこの者を午前に百の槍で打ちます。
Atha rājā majjhanhikasamayaṃ evaṃ vadeyya . そして王は昼時にこう言います。
‘ambho, kathaṃ so puriso’ti?『おい、あの男はどうだ?』と。
‘Tatheva, deva, jīvatī’ti.『王様、このように生きています』と。
Tamenaṃ rājā evaṃ vadeyya . するとその王は、こう言います。
‘gacchatha, bho, taṃ purisaṃ majjhanhikasamayaṃ sattisatena hanathā’ti.『さあ行け。その男を昼時に百の槍で打て』と。
Tamenaṃ majjhanhikasamayaṃ sattisatena haneyyuṃ. すると彼らはこの者を昼時に百の槍で打ちます。
Atha rājā sāyanhasamayaṃ evaṃ vadeyya . そして王は夕刻にこう言います。
‘ambho, kathaṃ so puriso’ti?『おい、あの男はどうだ?』と。
‘Tatheva, deva, jīvatī’ti.『王様、このように生きています』と。
Tamenaṃ rājā evaṃ vadeyya . するとその王は、こう言います。
‘gacchatha, bho, taṃ purisaṃ sāyanhasamayaṃ sattisatena hanathā’ti.『さあ行け。その男を夕刻に百の槍で打て』と。
Tamenaṃ sāyanhasamayaṃ sattisatena haneyyuṃ. すると彼らはこの者を夕刻に百の槍で打ちます。
Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu so puriso divasaṃ tīhi sattisatehi haññamāno tatonidānaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvediyethā’’ti? 比丘たちよ、これをどう思いますか。いったいその男は、日に三百の槍で打たれるなら、それに起因して体験しますか?」と。
‘‘Ekissāpi, bhante, sattiyā haññamāno tatonidānaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvediyetha;「尊者よ、たとえ一槍で打たれても、それに起因して体験するでしょう。
ko pana vādo tīhi sattisatehi haññamāno’’ti! まして三百の槍で打たれたら、言葉もありません」と。
‘‘Evameva khvāhaṃ, bhikkhave, viññāṇāhāro daṭṭhabboti vadāmi. 比丘たちよ、『識食はまさにそのように見られるべき』と私は説きます。
Viññāṇe, bhikkhave, āhāre pariññāte nāmarūpaṃ pariññātaṃ hoti, nāmarūpe pariññāte ariyasāvakassa natthi kiñci uttarikaraṇīyanti vadāmī’’ti. 比丘たちよ、識食遍知されたとき、名色遍知されます。名色遍知されたとき、聖弟子のさらになすべきことは何もないと、私は説きます」と。

1)

1)
このお経には現代から見ると、とても残酷な表現があります。出家者に対してという厭うべきものを説明するために、あえて強烈な比喩を使われたのではないでしょうか?あくまで説明のための比喩、たとえ話なので、勘違いされないようにして下さい。仏教徒は、完全な非殺生戒を守ります。またこのお経は、出家者に向かって説かれたもので、在家者に説かれたものではありません。在家者に誤解されやすいお経だと思います。
sn12.63.1771550028.txt.gz · 最終更新: by h1roemon