| Atha kho aññataro bhikkhu…pe… | さて、ある比丘が …中略… |
| bhagavantaṃ etadavoca . | 世尊にこう言った。 |
| ‘‘amukasmiṃ, bhante, vihāre aññataro bhikkhu navo appaññāto ābādhiko dukkhito bāḷhagilāno. | 「尊者よ、某精舎で、とある知られない新参比丘が患い苦しみ重病です。 |
| Sādhu, bhante, bhagavā yena so bhikkhu tenupasaṅkamatu anukampaṃ upādāyā’’ti. | 尊者よ、どうぞ世尊はその比丘に憐れみをもって近づきたまえ」と。 |
| Atha kho bhagavā navavādañca sutvā gilānavādañca, ‘‘appaññāto bhikkhū’’ti iti viditvā yena so bhikkhu tenupasaṅkami. | さて世尊は新参の話、病む話を聞かれて『知られない比丘がいる』と、かく知られて、その比丘に近づかれた。 |
| Addasā kho so bhikkhu bhagavantaṃ dūratova āgacchantaṃ. | その比丘は、遠くからやって来られる世尊を見た。 |
| Disvāna mañcake samadhosi. | 見ると寝床で動こうとした。 |
| Atha kho bhagavā taṃ bhikkhuṃ etadavoca . | すると世尊はその比丘にこう言われた。 |
| ‘‘alaṃ, bhikkhu, mā tvaṃ mañcake samadhosi. | 「比丘よ、もう十分です。あなたは寝床で動こうとしてはいけません。 |
| Santimāni āsanāni paññattāni, tatthāhaṃ nisīdissāmī’’ti. | これらの座処が用意されています。そこに私は座りましょう」と。 |
| Nisīdi bhagavā paññatte āsane. | 世尊は用意された座処に座られた。 |
| Nisajja kho bhagavā taṃ bhikkhuṃ etadavoca . | 座られると世尊はその比丘にこう言われた。 |
| ‘‘kacci te, bhikkhu, khamanīyaṃ, kacci yāpanīyaṃ, kacci dukkhā vedanā paṭikkamanti no abhikkamanti, paṭikkamosānaṃ paññāyati no abhikkamo’’ti? | 「比丘よ、あなたには耐えられていますか、持ちこたえられていますか、苦受は後退して進行しないですか?」と。 |
| ‘‘Na me, bhante, khamanīyaṃ, na yāpanīyaṃ…pe… | 「尊者よ、私には耐えられそうになく、持ちこたえられそうになく、 …中略… |
| na kho maṃ [me (sabbattha)], bhante, attā sīlato upavadatī’’ti. | 「尊者よ、戒ゆえに自己が私を責めるのではありません」と。 |
| ‘‘No ce kira te, bhikkhu, attā sīlato upavadati, atha kiñca te kukkuccaṃ ko ca vippaṭisāro’’ti? | 「比丘よ、もし戒ゆえに自己があなたを責めるのでないというなら、それではあなたにはいかなる後悔、いかなる悔恨があるのですか?」と。 |
| ‘‘Na khvāhaṃ, bhante, sīlavisuddhatthaṃ bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmī’’ti. | 「尊者よ、私は世尊により説かれた法を戒による清浄のためにと理解していません」と。 |
| ‘‘No ce kira tvaṃ, bhikkhu, sīlavisuddhatthaṃ mayā dhammaṃ desitaṃ ājānāsi, atha kimatthaṃ carahi tvaṃ, bhikkhu, mayā dhammaṃ desitaṃ ājānāsī’’ti? | 「比丘よ、もしあなたが私により説かれた法を戒による清浄のためにと理解していないなら、さて比丘よ、それであなたは私により説かれた法を何のためにと理解しますか?」と。 |
| ‘‘Anupādāparinibbānatthaṃ khvāhaṃ, bhante, bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmī’’ti. | 「尊者よ、私は世尊により説かれた法を取着なき般涅槃のためにと理解します」と。 |
| ‘‘Sādhu sādhu, bhikkhu! | 「善きかな、善きかな。比丘よ。 |
| Sādhu kho tvaṃ, bhikkhu, anupādāparinibbānatthaṃ mayā dhammaṃ desitaṃ ājānāsi. | 善きかな比丘よ、あなたが私により説かれた法を取着なき般涅槃のためにと理解するのは。 |
| Anupādāparinibbānattho hi, bhikkhu, mayā dhammo desito. | なぜなら比丘よ、取着なき般涅槃のために、私により法は説かれたのだから。 |
| ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, bhikkhu, cakkhu niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? | 「比丘よ、これをどう思いますか。眼は常住ですか、無常ですか?」と。 |
| ‘‘Aniccaṃ, bhante’’. | 「無常です、尊者よ。」 |
| ‘‘Yaṃ…pe… | 「では(無常なもの、) …中略… |
| sotaṃ… | 耳を … |
| ghānaṃ… | 鼻は … |
| jivhā… | 舌は … |
| kāyo… | 身は … |
| mano… | 意は … |
| manoviññāṇaṃ… | 意識は … |
| manosamphasso… | 意触は … |
| yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? | この意触に縁りて生じ、感受される楽や苦や不苦不楽、それも常住ですか、無常ですか?」と。 |
| ‘‘Aniccaṃ, bhante’’. | 「無常です、尊者よ。」 |
| ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti? | 「では無常なもの、それは苦ですか、楽ですか?」と。 |
| ‘‘Dukkhaṃ, bhante’’. | 「苦です、尊者よ。」 |
| ‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ . | 「では無常なる苦なる変壊法、いったいそれを見なすことは適切ですか、 |
| ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti? | 『これは私のもの、これが私である、これは私の我』?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Evaṃ passaṃ, bhikkhu, sutavā ariyasāvako cakkhusmimpi nibbindati…pe… | 「比丘よ、このように見る既聞の聖弟子は、眼についても厭い、 …中略… |
| manasmimpi… | 意についても … |
| manoviññāṇepi… | 意識についても … |
| manosamphassepi nibbindati. | 眼触についても厭い、 |
| Yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tasmimpi nibbindati. | この意触に縁りて生じ、感受される楽や苦や不苦不楽についても厭います。 |
| Nibbindaṃ virajjati; | 厭うので離貪し、 |
| virāgā vimuccati; | 離貪ゆえに解脱し、 |
| vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. | 解脱したとき、解脱したという智があります。 |
| ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī’’ti. | 『生は尽き、梵行は修められ、なすべきはなされた。二度とこの状態はない』と了知します」と。 |
| Idamavoca bhagavā. | 世尊はこう言われた。 |
| Attamano so bhikkhu bhagavato bhāsitaṃ abhinandi. | 意に適ったその比丘は、世尊の所説に歓喜した。 |
| Imasmiñca pana veyyākaraṇasmiṃ bhaññamāne tassa bhikkhussa anupādāya āsavehi cittaṃ vimuccīti [vimuccatīti (sabbattha)]. | そしてこの明言が説かれたとき、その比丘の心は取着せず諸漏より解脱したという。 |