mn16 『心荒野経』 (しんこうやきょう、 Cetokhilasuttaṃ、チェートーキラ・スッタ)
私はこのように聞いた。
ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住されていた。
そのとき世尊は比丘たちに呼びかけられた。
「比丘たちよ」と。
「尊者よ」と、その比丘たちは世尊へ応じた。
世尊はこう言われた。
「比丘たちよ、誰であれ、その比丘の五つの心の荒地が断じられず、五つの心の繋縛が断絶されていない(のに)、じつに彼がこの法と律において成長、繁茂、繁栄に至るという、
この道理はありえない。
彼のどの五つの心の荒地が断じられてないのか?
比丘たちよ、ここに比丘が師について疑い迷い、信解せず、浄信しない。
比丘たちよ、およそ師について疑い迷い、信解せず、浄信しない比丘、彼の心は熱意、修行、不断、勤めに傾かない。
その者の心が熱意、修行、不断、勤めに傾かないような、そのようなこれが彼の第一の断じられてない心の荒地である。
そしてさらに比丘たちよ、比丘が法について疑い迷い、信解せず、浄信しない。 … 中略 …
そのようなこれが彼の第二の断じられてない心の荒地である。
そしてさらに比丘たちよ、比丘が僧伽について疑い迷い、信解せず、浄信しない。 … 中略 …
そのようなこれが彼の第三の断じられてない心の荒地である。
そしてさらに比丘たちよ、比丘が学びについて疑い迷い、信解せず、浄信しない。
比丘たちよ、およそ学びについて疑い迷い、信解せず、浄信しない比丘、彼の心は熱意、修行、不断、勤めに傾かない。
その者の心が熱意、修行、不断、勤めに傾かないような、そのようなこれが彼の第四の断じられてない心の荒地である。
そしてさらに比丘たちよ、比丘が同梵行者たちについて憤慨し不機嫌で、心が打撃を受け荒地が生じている。
比丘たちよ、およそ同梵行者たちについて憤慨し不機嫌で、心が打撃を受け荒地が生じている比丘、彼の心は熱意、修行、不断、勤めに傾かない。
その者の心が熱意、修行、不断、勤めに傾かないような、そのようなこれが彼の第五の断じられてない心の荒地である。
これらが彼の五つの断じられてない心の荒地である。
彼のどの五つの心の繋縛が断絶されてないのか?
比丘たちよ、ここに比丘が欲について貪が離れず、欲が離れず、愛情が離れず、渇きが離れず、熱悩が離れず、渇愛が離れていない(とする)。
比丘たちよ、およそ欲について貪が離れず、欲が離れず、愛情が離れず、渇きが離れず、熱悩が離れず、渇愛が離れていない比丘、彼の心は熱意、修行、不断、勤めに傾かない。
その者の心が熱意、修行、不断、勤めに傾かないような、そのようなこれが彼の第一の断絶されてない心の繋縛である。
そしてさらに比丘たちよ、比丘が身について貪が離れず、望みが離れず、愛情が離れず、渇きが離れず、熱悩が離れず、渇愛が離れていない(とする)。 … 中略 …
そのようなこれが彼の第二の断絶されてない心の繋縛である。
そしてさらに比丘たちよ、比丘が色について貪が離れず、望みが離れず、愛情が離れず、渇きが離れず、熱悩が離れず、渇愛が離れていない(とする)。 … 中略 …
そのようなこれが彼の第三の断絶されてない心の繋縛である。
そしてさらに比丘たちよ、比丘が好きなだけ腹いっぱい食べて、横になる楽、脇腹になる楽、睡眠の楽にふけって住する(とする)。 … 中略 …
比丘たちよ、およそ好きなだけ腹いっぱい食べて、横になる楽、脇腹になる楽、睡眠の楽にふけって住する比丘、彼の心は熱意、修行、不断、勤めに傾かない。
その者の心が熱意、修行、不断、勤めに傾かないような、そのようなこれが彼の第四の断絶されてない心の繋縛である。
そしてさらに比丘たちよ、比丘がどちらかの天の部類を所望して梵行をなす。
『この戒や務めや苦行や梵行により、私は神や神々の一人となろう』と。
比丘たちよ、およそどちらかの天の部類を所望して梵行をなす比丘、
『この戒や務めや苦行や梵行により、私は神や神々の一人となろう。』と、彼の心は熱意、修行、不断、勤めに傾かない。
その者の心が熱意、修行、不断、勤めに傾かないような、そのようなこれが彼の第五の断絶されてない心の繋縛である。
これらが彼の五つの断絶されてない心の繋縛である。
「比丘たちよ、誰であれ、その比丘のこれら五つの心の荒地が断じられず、これら五つの心の繋縛が断絶されていない(のに)、じつに彼がこの法と律において成長、繁茂、繁栄に至るという、
この道理はありえない。
「比丘たちよ、誰であれ、その比丘の五つの心の荒地が断じられ、五つの心の繋縛がよく断絶されて、彼がこの法と律において成長、繁茂、繁栄に至るという、
この道理はある。
彼のどの五つの心の荒地が断じられたのか?
ここに比丘たちよ、比丘が師について疑わず迷わず、信解し、浄信する。
比丘たちよ、およそ師について疑わず迷わず、信解し、浄信する比丘、彼の心は熱意、修行、不断、勤めに傾く。
その者の心が熱意、修行、不断、勤めに傾くような、そのようなこれが彼の第一の断じられた心の荒地である。
そしてさらに比丘たちよ、比丘が法について疑わず迷わず、信解し、浄信する。 … 中略 …
そのようなこれが彼の第一の断じられた心の荒地である。
そしてさらに比丘たちよ、比丘が僧伽について疑わず迷わず、信解し、浄信する。 … 中略 …
そのようなこれが彼の第三の断じられた心の荒地である。
そしてさらに比丘たちよ、比丘が学びについて疑わず迷わず、信解し、浄信する。 … 中略 …
そのようなこれが彼の第四の断じられた心の荒地である。
そしてさらに比丘たちよ、比丘が同梵行者たちについて憤慨せず不機嫌なく、心が打撃を受けず荒地が生じない。
比丘たちよ、およそ同梵行者たちについて憤慨せず不機嫌なく、心が打撃を受けず荒地が生じない比丘、彼の心は熱意、修行、不断、勤めに傾く。
その者の心が熱意、修行、不断、勤めに傾くような、そのようなこれが彼の第五の断じられた心の荒地である。
これらが彼の五つの断じられた心の荒地である。
彼のどの五つの心の繋縛がよく断絶されたのか?
比丘たちよ、ここに比丘が欲について貪が離れ、欲が離れ、愛情が離れ、渇きが離れ、熱悩が離れ、渇愛が離れている(とする)。
比丘たちよ、およそ欲について貪が離れ、欲が離れ、愛情が離れ、渇きが離れ、熱悩が離れ、渇愛が離れた比丘、彼の心は熱意、修行、不断、勤めに傾く。
その者の心が熱意、修行、不断、勤めに傾くような、そのようなこれが彼の第一のよく断絶された心の繋縛である。
そしてさらに比丘たちよ、比丘が身について貪が離れ、望みが離れ、愛情が離れ、渇きが離れ、熱悩が離れ、渇愛が離れている(とする)。 … 中略 …
身について貪が離れ、 … 中略 …
好きなだけ腹いっぱい食べて、横になる楽、脇腹になる楽、睡眠の楽にふけって住さない。
比丘たちよ、およそ好きなだけ腹いっぱい食べて、横になる楽、脇腹になる楽、睡眠の楽にふけって住さない比丘、彼の心は熱意、修行、不断、勤めに傾く。
その者の心が熱意、修行、不断、勤めに傾くような、そのようなこれが彼の第四のよく断絶された心の繋縛である。
そしてさらに比丘たちよ、比丘がどちらかの天の部類を所望して梵行をしない。
『この戒や務めや苦行や梵行により、私は神や神々の一人となろう』と。
比丘たちよ、およそどちらかの天の部類を所望して梵行をしない比丘、
『この戒や務めや苦行や梵行により、私は神や神々の一人となろう。』と、彼の心は熱意、修行、不断、勤めに傾く。
その者の心が熱意、修行、不断、勤めに傾くような、そのようなこれが彼の第五のよく断絶された心の繋縛である。
これらが彼の五つのよく断絶された心の繋縛である。
比丘たちよ、誰であれ、その比丘のこれら五つの心の荒地が断じられ、これら五つの心の繋縛がよく断絶されて、彼がこの法と律において成長、繁茂、繁栄に至るという、
この道理がある、
彼は意欲定と勤行を具えた神足を修養し、精進定と勤行を具えた神足を修養し、
心定と勤行を具えた神足を修養し、審察定と勤行を具えた神足を修養する。第五が懸命である。
比丘たちよ、その彼がこのように懸命で十五支分を具えた比丘である(なら)、孵化することが可能であり、等覚が可能であり、無上の瑜伽安穏の会得が可能である。
たとえば比丘たちよ、雌鶏の卵が八あるいは十あるいは十二ある(とする)。
それらは雌鶏によって正しく上にのられ、正しく温められ、正しく保養された(とする)。
たとえその雌鶏のこのような欲求が生じなくても、
『ああ私のひよこたちが足のつま先、あるいはくちばしの先によって卵の殻を打ち砕いて無事に孵化して欲しい』と、
そのときそのひよこたちは足のつま先、あるいはくちばしの先によって卵の殻を打ち砕いて無事に孵化することができる。
まさにそのように比丘たちよ、このように懸命で十五支分を具えた比丘は孵化することが可能であり、等覚が可能であり、無上の瑜伽安穏の会得が可能である」と。
世尊はこう言われた。
意に適った彼ら比丘たちは、世尊の所説に歓喜したという。
Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi .
‘‘bhikkhavo’’ti.
‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ.
Bhagavā etadavoca .
‘‘Yassa kassaci, bhikkhave, bhikkhuno pañca cetokhilā appahīnā, pañca cetasovinibandhā [cetasovinibaddhā (sī.), cetovinibaddhā (sāratthadīpanīṭīkā)] asamucchinnā, so vatimasmiṃ dhammavinaye vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjissatīti .
netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
‘‘Katamāssa pañca cetokhilā appahīnā honti?
Idha, bhikkhave, bhikkhu satthari kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati.
Yo so, bhikkhave, bhikkhu satthari kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya.
Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ paṭhamo cetokhilo appahīno hoti.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhamme kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati…pe…
evamassāyaṃ dutiyo cetokhilo appahīno hoti.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu saṅghe kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati…pe…
evamassāyaṃ tatiyo cetokhilo appahīno hoti.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu sikkhāya kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati.
Yo so, bhikkhave, bhikkhu sikkhāya kaṅkhati vicikicchati nādhimuccati na sampasīdati, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya.
Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ catuttho cetokhilo appahīno hoti.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu sabrahmacārīsu kupito hoti anattamano āhatacitto khilajāto.
Yo so, bhikkhave, bhikkhu sabrahmacārīsu kupito hoti anattamano āhatacitto khilajāto, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya.
Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ pañcamo cetokhilo appahīno hoti.
Imāssa pañca cetokhilā appahīnā honti.
‘‘Katamāssa pañca cetasovinibandhā asamucchinnā honti?
Idha, bhikkhave, bhikkhu kāme avītarāgo [avigatarāgo (katthaci)] hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho avigatataṇho.
Yo so, bhikkhave, bhikkhu kāme avītarāgo hoti avigatacchando avigatapemo avigatapipāso avigatapariḷāho avigatataṇho, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya.
Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ paṭhamo cetasovinibandho asamucchinno hoti.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu kāye avītarāgo hoti…pe…
evamassāyaṃ dutiyo cetasovinibandho asamucchinno hoti.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu rūpe avītarāgo hoti…pe…
evamassāyaṃ tatiyo cetasovinibandho asamucchinno hoti.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu yāvadatthaṃ udarāvadehakaṃ bhuñjitvā seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto viharati.
Yo so, bhikkhave, bhikkhu yāvadatthaṃ udarāvadehakaṃ bhuñjitvā seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto viharati, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya.
Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ catuttho cetasovinibandho asamucchinno hoti.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati .
‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti.
Yo so, bhikkhave, bhikkhu aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati .
‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti, tassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya.
Yassa cittaṃ na namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ pañcamo cetasovinibandho asamucchinno hoti.
Imāssa pañca cetasovinibandhā asamucchinnā honti.
‘‘Yassa kassaci, bhikkhave, bhikkhuno ime pañca cetokhilā appahīnā, ime pañca cetasovinibandhā asamucchinnā, so vatimasmiṃ dhammavinaye vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjissatīti .
netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
‘‘Yassa kassaci, bhikkhave, bhikkhuno pañca cetokhilā pahīnā, pañca cetasovinibandhā susamucchinnā, so vatimasmiṃ dhammavinaye vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjissatīti .
ṭhānametaṃ vijjati.
‘‘Katamāssa pañca cetokhilā pahīnā honti?
Idha, bhikkhave, bhikkhu satthari na kaṅkhati na vicikicchati adhimuccati sampasīdati.
Yo so, bhikkhave, bhikkhu satthari na kaṅkhati na vicikicchati adhimuccati sampasīdati, tassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya.
Yassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ paṭhamo cetokhilo pahīno hoti.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhamme na kaṅkhati na vicikicchati adhimuccati sampasīdati…pe…
evamassāyaṃ dutiyo cetokhilo pahīno hoti.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu saṅghe na kaṅkhati na vicikicchati adhimuccati sampasīdati…pe…
evamassāyaṃ tatiyo cetokhilo pahīno hoti.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu sikkhāya na kaṅkhati na vicikicchati adhimuccati sampasīdati…pe…
evamassāyaṃ catuttho cetokhilo pahīno hoti.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu sabrahmacārīsu na kupito hoti na anattamano [attamano (sī. pī.)] anāhatacitto akhilajāto.
Yo so, bhikkhave, bhikkhu sabrahmacārīsu na kupito hoti na anattamano anāhatacitto akhilajāto, tassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya.
Yassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ pañcamo cetokhilo pahīno hoti.
Imāssa pañca cetokhilā pahīnā honti.
‘‘Katamāssa pañca cetasovinibandhā susamucchinnā honti?
Idha, bhikkhave, bhikkhu kāme vītarāgo hoti vigatacchando vigatapemo vigatapipāso vigatapariḷāho vigatataṇho.
Yo so, bhikkhave, bhikkhu kāme vītarāgo hoti vigatacchando vigatapemo vigatapipāso vigatapariḷāho vigatataṇho, tassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya.
Yassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ paṭhamo cetasovinibandho susamucchinno hoti.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu kāye vītarāgo hoti…pe…
rūpe vītarāgo hoti…pe…
na yāvadatthaṃ udarāvadehakaṃ bhuñjitvā seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto viharati.
Yo so, bhikkhave, bhikkhu na yāvadatthaṃ udarāvadehakaṃ bhuñjitvā seyyasukhaṃ passasukhaṃ middhasukhaṃ anuyutto viharati, tassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya.
Yassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ catuttho cetasovinibandho susamucchinno hoti.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu na aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati .
‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti.
Yo so, bhikkhave, bhikkhu na aññataraṃ devanikāyaṃ paṇidhāya brahmacariyaṃ carati .
‘imināhaṃ sīlena vā vatena vā tapena vā brahmacariyena vā devo vā bhavissāmi devaññataro vā’ti, tassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya.
Yassa cittaṃ namati ātappāya anuyogāya sātaccāya padhānāya, evamassāyaṃ pañcamo cetasovinibandho susamucchinno hoti.
Imāssa pañca cetasovinibandhā susamucchinnā honti.
‘‘Yassa kassaci, bhikkhave, bhikkhuno ime pañca cetokhilā pahīnā, ime pañca cetasovinibandhā susamucchinnā, so vatimasmiṃ dhammavinaye vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjissatīti .
ṭhānametaṃ vijjati.
‘‘So chandasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti, vīriyasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti,cittasamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti, vīmaṃsāsamādhipadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti, ussoḷhīyeva pañcamī.
Sa kho so, bhikkhave, evaṃ ussoḷhīpannarasaṅgasamannāgato bhikkhu bhabbo abhinibbidāya, bhabbo sambodhāya, bhabbo anuttarassa yogakkhemassa adhigamāya.
Seyyathāpi, bhikkhave, kukkuṭiyā aṇḍāni aṭṭha vā dasa vā dvādasa vā.
Tānassu kukkuṭiyā sammā adhisayitāni sammā pariseditāni sammā paribhāvitāni.
Kiñcāpi tassā kukkuṭiyā na evaṃ icchā uppajjeyya .
‘aho vatime kukkuṭapotakā pādanakhasikhāya vā mukhatuṇḍakena vā aṇḍakosaṃ padāletvā sotthinā abhinibbhijjeyyu’nti.
Atha kho bhabbāva te kukkuṭapotakā pādanakhasikhāya vā mukhatuṇḍakena vā aṇḍakosaṃ padāletvā sotthinā abhinibbhijjituṃ.
Evameva kho, bhikkhave, evaṃ ussoḷhipannarasaṅgasamannāgato bhikkhu bhabbo abhinibbidāya, bhabbo sambodhāya, bhabbo anuttarassa yogakkhemassa adhigamāyā’’ti.
Idamavoca bhagavā.
Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
