精進, 勤, 勇気、lit. “state of a strong man,i. e. vigour, energy, effort, exertion.
五根の一つです。tapa:苦行と近い意味のようです。
| ‘āraddhavīriyo āraddhavīriyoti, bhante, vuccati. | 『尊者よ、”精進に励む者、精進に励む者”と言われます。 |
| Kittāvatā nu kho, bhante, āraddhavīriyo hotī’ti? | 尊者よ、いったい何をもって”精進に励む者”となりますか?」と。 |
| ‘idha, moggallāna, bhikkhu āraddhavīriyo viharati . | 『モッガッラーナよ、ここで比丘は精進に励む者として住します、 |
| kāmaṃ taco ca nhāru ca aṭṭhī ca avasissatu, sarīre upasussatu maṃsalohitaṃ, yaṃ taṃ purisathāmena purisavīriyena purisaparakkamena pattabbaṃ na taṃ apāpuṇitvā vīriyassa saṇṭhānaṃ bhavissatīti. | 体にある血肉は干上がり、骨皮筋は残れ。なるようになれ。人の根気、人の精進、人の奮闘により達せられるべきこと、それに達せずに精進の止息はないと。 |
| Evaṃ kho, moggallāna, āraddhavīriyo hotī’ti. | モッガッラーナよ、このように精進に励む者となります』と。 |
類語 padhāna:勤め、vāyāma:精進、vīriyindriya:精進根、
| ‘‘Tassa hatthehi ca pādehi ca vāyāmoti kho, bhikkhave, vīriyārambhassetaṃ adhivacanaṃ. | 比丘たちよ、『彼の手と足による努力』とは精進に励むことの指示語です。 |
| ‘‘Vīriyaṃ me dhuradhorayhaṃ, yogakkhemādhivāhanaṃ; | 私の精進は先頭の荷役牛 瑜伽安穏は運搬(牛) |
| Gacchati anivattantaṃ, yattha gantvā na socati. | それは行って悲しまないところに 引き返すことなく進む |
| Tasmā taṃ parivajjeyya, kusītaṃ hīnavīriyaṃ. | それゆえその精進劣る怠け者を回避せよ |
| ‘‘Pavivittehi ariyehi, pahitattehi jhāyīhi [jhāyihi (sī.), jhāyibhi (syā. kaṃ.)]; | 独居の聖者たち、自ら勤める禅者たち、 |
| Niccaṃ āraddhavīriyehi, paṇḍitehi sahāvase’’ti. | 常に精進に励む賢者たちと 共に住むべし」と。 |
| appiccho ceva appicchatāya ca vaṇṇavādī, santuṭṭho ceva santuṭṭhiyā ca vaṇṇavādī, pavivitto ceva pavivekassa ca vaṇṇavādī, asaṃsaṭṭho ceva asaṃsaggassa ca vaṇṇavādī, āraddhavīriyo ceva vīriyārambhassa [vīriyārabbhassa (ka.)] ca vaṇṇavādī’’ti. | 少欲者で少欲をたたえる者です。満足者で満足をたたえる者です。独居者で独居をたたえる者です。関わりなき者で不交際をたたえる者です。精進に励む者で精進に励むことをたたえる者です」と。 |
| ‘‘Niddaṃ tandiṃ vijambhitaṃ, aratiṃ bhattasammadaṃ; | 「睡眠、倦怠、あくび、不快、食後の眠気 |
| Vīriyena naṃ paṇāmetvā, ariyamaggo visujjhatī’’ti. | 精進によりそれを放逐して 聖なる道は清浄となる」と。 |
| ‘‘Saddhāya tarati oghaṃ, appamādena aṇṇavaṃ; | 「信により暴流を渡り 不放逸により海を(渡る) |
| Vīriyena dukkhamacceti, paññāya parisujjhatī’’ti. | 精進により苦に打ち勝ち 智慧によりあまねく清まる」と。 |
| ‘‘Evaṃ kusītamāgamma, sādhujīvipi sīdati; | そのように怠け者に近づくと 善く生きる者もまた沈む |
| Tasmā taṃ parivajjeyya, kusītaṃ hīnavīriyaṃ. | それゆえその精進劣る怠け者を回避せよ |
| Kattha ca, bhikkhave, vīriyindriyaṃ daṭṭhabbaṃ? | では比丘たちよ、精進根はどこで見られるべきか? |
| Catūsu sammappadhānesu . | 四正勤において、 |
| ettha vīriyindriyaṃ daṭṭhabbaṃ. | そこで精進根は見られるべきです。 |
●六師外道の見解です。
| Natthi balaṃ natthi vīriyaṃ natthi purisathāmo natthi purisaparakkamo. | (定めを変える)力はなく、精進はなく、人の根気はなく、人の奮闘はない。 |
| Sabbe sattā sabbe pāṇā sabbe bhūtā sabbe jīvā avasā abalā avīriyā niyatisaṅgatibhāvapariṇatā chasvevābhijātīsu sukhadukkhaṃ paṭisaṃvedentī’’’ti? | 一切の衆生、一切の生命、一切の存在、一切の命は自在なく、無力で、精進なく、定めと出会う状態に曲げられ、ただ六種の生まれのうちで苦楽を体験する。』」と。 |
mn25_1:「その極度に激やせした身には、力と活力が衰退した。」