私はこのように聞いた。
ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住されていた。
そのとき世尊は比丘たちに呼びかけられた。
「比丘たちよ」と。
「尊者よ」と、その比丘たちは世尊へ応じた。
世尊はこう言われた。
「比丘たちよ、審察する比丘が他者の心を巡ることについて知らないなら、如来について『正等覚者者か否か』という識への捜索がされるべきである」と。
「尊者よ、我々にとって法は世尊が根本、世尊が先導、世尊が救済です。
尊者よ、どうか世尊はこの所説の意味を、明らかにされますように。
世尊の(所説を)聞いて、比丘たちは保持するでしょう」と。
「それでは比丘たちよ、君たちは聞いて、充分に作意しなさい。私は語ろう」と。
「はい、尊者よ」と比丘たちは世尊に応じた。
世尊はこう言われた。
「比丘たちよ、審察する比丘が他者の心を巡ることについて知らないならば、二法、(つまり)眼と耳によって識られる諸法について、如来が捜索されるべきである。
『眼と耳によって識られる汚染された諸法、それらは如来に見られるか否か』と。
すると彼を捜索する者は、このように知る。
『眼と耳によって識られる汚染された諸法、それらは如来に見られない』と。
それゆえ彼を捜索する者は、このように知る。
『眼と耳によって識られる汚染された諸法、それらは如来には見られない。』と、それゆえ彼をさらに捜索する。
『眼と耳によって識られる(黒白の)1)混合した諸法、それらは如来には見られるか否か』と。
すると彼を捜索する者は、このように知る。
『眼と耳によって識られる混合した諸法、それらは如来には見られない』と。
それゆえ彼を捜索する者は、このように知る。
『眼と耳によって識られる混合した諸法、それらは如来には見られない。』と、それゆえ彼をさらに捜索する。
『眼と耳によって識られる清い諸法、それらは如来には見られるか否か』と。
すると彼を捜索する者は、このように知る。
『眼と耳によって識られる清い諸法、それらは如来には見られる』と。
それゆえ彼を捜索する者は、このように知る。
『眼と耳によって識られる清い諸法、それらは如来には見られる。』と、それゆえ彼をさらに捜索する。
『この尊者(如来)はこの善法に長きにわたって到達しているのか、それとも少しの間、到達しているのか?』と。
すると彼を捜索する者は、このように知る。
『この尊者(如来)はこの善法に長きにわたって到達している。この尊者は少しの間、到達しているのではない』と。
それゆえ彼を捜索する者は、このように知る。
『この尊者(如来)はこの善法に長きにわたって到達している。この尊者は少しの間到達しているのではない。』と、それゆえ彼をさらに捜索する。
『この名の知れた尊者は名声を得た比丘だが、彼にはそこに何らかの危難が見られるか?』と。
比丘たちよ、名が知られて名声を得ない限り、比丘にはそこに何らかの危難は見られない。
しかし比丘たちよ、比丘は名が知られて名声を得るゆえに、彼にはそこに何らかの危難が見られる。
すると彼を捜索する者は、このように知る。
『この名の知れた尊者は名声を得た比丘だが、彼にはそこに何も危難が見られない』と。
それゆえ彼を捜索する者は、このように知る。
『この名の知れた尊者は名声を得た比丘だが、彼にはそこに何も危難は見られない。』と、それゆえ彼をさらに捜索する。
『この尊者は恐怖ゆえに抑制されたのでなく、この尊者は無畏ゆえに抑制されたのか?
欲への貪性を離れたゆえ、貪の尽滅ゆえに親しまないのか?』と。
すると彼を捜索する者は、このように知る。
『この尊者は恐怖ゆえに抑制されたのでなく、この尊者は無畏ゆえに抑制されている。
欲への貪性を離れたゆえ、貪の尽滅ゆえに親しまない』と。
比丘たちよ、もし他の者たちがその比丘に次のように問うなら、
『それでは尊者には何の様相、何の類推があり、それでこのように説くのですか?
”この尊者は恐怖ゆえに抑制されたのでなく、この尊者は無畏ゆえに抑制されている。
欲への貪性を離れたゆえ、貪の尽滅ゆえに親しまない。”と。
比丘たちよ、正しく解答する比丘はこのように解答するだろう、
『なぜなら、この尊者は僧伽に住するか一人で住しているが、そこには善逝(善に至る者)たち、そこには悪に至る者たち、そこには会衆を指導する者たち、そこには物質のなかに見られる一部の者たち、そこには物質により汚されない一部の者たちがいるが、この尊者は、それにより彼を否定しないから。
また私は世尊のもとでこれを聞き、面前で受け取った、
”私は恐怖ゆえに抑制されたのでなく、私は無畏ゆえに抑制されている。欲への貪性を離れたゆえ、貪の尽滅ゆえに親しまない。”』と。
比丘たちよ、そのときこそ如来はさらに問い返されるべきである。
『眼と耳によって識られる汚染された諸法、それらは如来に見られるか否か?』と。
比丘たちよ、如来が解答するならば、このように解答するだろう、
『眼と耳によって識られる汚染された諸法、それらは如来に見られない』と。
『眼と耳によって識られる(黒白の)混合した諸法、それらは如来には見られるか否か?』と。
比丘たちよ、如来が解答するならば、このように解答するだろう、
『眼と耳によって識られる混合した諸法、それらは如来には見られない』と。
『眼と耳によって識られる清い諸法、それらは如来には見られるか否か?』と。
比丘たちよ、如来が解答するならば、このように解答するだろう、
『眼と耳によって識られる清い諸法、それらは如来には見られる。
私は、この(清い諸法の)路、この行処であり、それゆえ、それ(混合した諸法)所成の者ではない』と。
比丘たちよ、弟子は、このように説く師に、法を聞くために近づくことがふさわしい。
その者のため、師はさらにより上の、さらに優れた、黒白の対比ある法を示す。
比丘たちよ、師は比丘へ、さらにより上の、さらに優れた、黒白の対比ある法を繰り返し示し、そのたびごとにそのように彼はその法を証知して、そこで諸法のなかの一部の法の究竟に到り、師へ浄信する、
『世尊は正等覚者であり、世尊により法はよく説かれ、僧伽はよく行道する』と。
比丘たちよ、もし他の者たちがその比丘に次のように問うなら、
『それでは尊者には何の様相、何の類推があり、それでこのように説くのですか?
世尊は正等覚者であり、世尊により法はよく説かれ、僧伽はよく行道する』と。
比丘たちよ、正しく解答する比丘はこのように解答するだろう、
『友よ、ここに私は法を聞くために世尊に近づきました。
その私のため、師はさらにより上の、さらに優れた、黒白の対比ある法を示されました。
友よ、世尊は私に、さらにより上の、さらに優れた、黒白の対比ある法を繰り返し示され、そのたびごとにそのように私はその法を証知して、そこで諸法のなかの一部の法の究竟に到り、師へ浄信しました、
世尊は正等覚者であり、世尊により法はよく説かれ、僧伽はよく行道する』と。
比丘たちよ、およそ誰であれ、その者には、これらの様相、これらの句、これらの表現によって如来に信が留まり、根が生じ確立するなら、比丘たちよ、この者は様相ある信ある見による根ある堅固者、
沙門、婆羅門、天、魔、梵天、あるいは世界の誰によっても制御されない者と呼ばれる。
比丘たちよ、このように如来についての法の捜索がある。
またこのように、如来は法性によって、よく捜索された者となる」と。
世尊はこう言われた。
意に適った彼ら比丘たちは、世尊の所説に歓喜したという。
Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi .
‘‘bhikkhavo’’ti.
‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ.
Bhagavā etadavoca .
‘‘vīmaṃsakena, bhikkhave, bhikkhunā parassa cetopariyāyaṃ ajānantena [ājānantena (pī. ka.), ajānantena kinti (?)] tathāgate samannesanā kātabbā ‘sammāsambuddho vā no vā’ iti viññāṇāyā’’ti.
‘‘Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā, bhagavaṃnettikā bhagavaṃpaṭisaraṇā;
sādhu vata, bhante, bhagavantaṃyeva paṭibhātu etassa bhāsitassa attho;
bhagavato sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti.
‘‘Tena hi, bhikkhave, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti.
‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ.
Bhagavā etadavoca .
‘‘Vīmaṃsakena, bhikkhave, bhikkhunā parassa cetopariyāyaṃ ajānantena dvīsu dhammesu tathāgato samannesitabbo cakkhusotaviññeyyesu dhammesu .
‘ye saṃkiliṭṭhā cakkhusotaviññeyyā dhammā, saṃvijjanti vā te tathāgatassa no vā’ti?
Tamenaṃ samannesamāno evaṃ jānāti .
‘ye saṃkiliṭṭhā cakkhusotaviññeyyā dhammā, na te tathāgatassa saṃvijjantī’ti.
‘‘Yato naṃ samannesamāno evaṃ jānāti .
‘ye saṃkiliṭṭhā cakkhusotaviññeyyā dhammā, na te tathāgatassa saṃvijjantī’ti, tato naṃ uttariṃ samannesati .
‘ye vītimissā cakkhusotaviññeyyā dhammā, saṃvijjanti vā te tathāgatassa no vā’ti?
Tamenaṃ samannesamāno evaṃ jānāti .
‘ye vītimissā cakkhusotaviññeyyā dhammā, na te tathāgatassa saṃvijjantī’ti.
‘‘Yato naṃ samannesamāno evaṃ jānāti .
‘ye vītimissā cakkhusotaviññeyyā dhammā, na te tathāgatassa saṃvijjantī’ti, tato naṃ uttariṃ samannesati .
‘ye vodātā cakkhusotaviññeyyā dhammā, saṃvijjanti vā te tathāgatassa no vā’ti?
Tamenaṃ samannesamāno evaṃ jānāti .
‘ye vodātā cakkhusotaviññeyyā dhammā, saṃvijjanti te tathāgatassā’ti.
‘‘Yato naṃ samannesamāno evaṃ jānāti .
‘ye vodātā cakkhusotaviññeyyā dhammā, saṃvijjanti te tathāgatassā’ti, tato naṃ uttariṃ samannesati .
‘dīgharattaṃ samāpanno ayamāyasmā imaṃ kusalaṃ dhammaṃ, udāhu ittarasamāpanno’ti?
Tamenaṃ samannesamāno evaṃ jānāti .
‘dīgharattaṃ samāpanno ayamāyasmā imaṃ kusalaṃ dhammaṃ, nāyamāyasmā ittarasamāpanno’ti.
‘‘Yato naṃ samannesamāno evaṃ jānāti .
‘dīgharattaṃ samāpanno ayamāyasmā imaṃ kusalaṃ dhammaṃ, nāyamāyasmā ittarasamāpanno’ti, tato naṃ uttariṃ samannesati .
‘ñattajjhāpanno ayamāyasmā bhikkhu yasappatto, saṃvijjantassa idhekacce ādīnavā’ti?
Na tāva, bhikkhave, bhikkhuno idhekacce ādīnavā saṃvijjanti yāva na ñattajjhāpanno hoti yasappatto.
Yato ca kho, bhikkhave, bhikkhu ñattajjhāpanno hoti yasappatto, athassa idhekacce ādīnavā saṃvijjanti.
Tamenaṃ samannesamāno evaṃ jānāti .
‘ñattajjhāpanno ayamāyasmā bhikkhu yasappatto, nāssa idhekacce ādīnavā saṃvijjantī’ti.
‘‘Yato naṃ samannesamāno evaṃ jānāti .
‘ñattajjhāpanno ayamāyasmā bhikkhu yasappatto, nāssa idhekacce ādīnavā saṃvijjantī’ti, tato naṃ uttariṃ samannesati .
‘abhayūparato ayamāyasmā, nāyamāyasmā bhayūparato;
vītarāgattā kāme na sevati khayā rāgassā’ti?
Tamenaṃ samannesamāno evaṃ jānāti .
‘abhayūparato ayamāyasmā, nāyamāyasmā bhayūparato;
vītarāgattā kāme na sevati khayā rāgassā’ti.
Tañce, bhikkhave, bhikkhuṃ pare evaṃ puccheyyuṃ .
‘ke panāyasmato ākārā, ke anvayā, yenāyasmā evaṃ vadesi .
abhayūparato ayamāyasmā, nāyamāyasmā bhayūparato;
vītarāgattā kāme na sevati khayā rāgassā’ti.
Sammā byākaramāno, bhikkhave, bhikkhu evaṃ byākareyya .
‘tathā hi pana ayamāyasmā saṅghe vā viharanto eko vā viharanto, ye ca tattha sugatā ye ca tattha duggatā, ye ca tattha gaṇamanusāsanti, ye ca idhekacce āmisesu saṃdissanti, ye ca idhekacce āmisena anupalittā, nāyamāyasmā taṃ tena avajānāti.
Sammukhā kho pana metaṃ bhagavato sutaṃ sammukhā paṭiggahitaṃ .
abhayūparatohamasmi, nāhamasmi bhayūparato, vītarāgattā kāme na sevāmi khayā rāgassā’ti.
‘‘Tatra, bhikkhave, tathāgatova uttariṃ paṭipucchitabbo .
‘ye saṃkiliṭṭhā cakkhusotaviññeyyā dhammā, saṃvijjanti vā te tathāgatassa no vā’ti?
Byākaramāno, bhikkhave, tathāgato evaṃ byākareyya .
‘ye saṃkiliṭṭhā cakkhusotaviññeyyā dhammā, na te tathāgatassa saṃvijjantī’’’ti.
‘‘Ye vītimissā cakkhusotaviññeyyā dhammā, saṃvijjanti vā te tathāgatassa no vāti?
Byākaramāno, bhikkhave, tathāgato evaṃ byākareyya .
‘ye vītimissā cakkhusotaviññeyyā dhammā, na te tathāgatassa saṃvijjantī’ti.
‘‘Ye vodātā cakkhusotaviññeyyā dhammā, saṃvijjanti vā te tathāgatassa no vāti?
Byākaramāno, bhikkhave, tathāgato evaṃ byākareyya .
‘ye vodātā cakkhusotaviññeyyā dhammā, saṃvijjanti te tathāgatassa;
etaṃpathohamasmi, etaṃgocaro [etapathohamasmi etagocaro (sī. syā. kaṃ. pī.)], no ca tena tammayo’ti.
‘‘Evaṃvādiṃ kho, bhikkhave, satthāraṃ arahati sāvako upasaṅkamituṃ dhammassavanāya.
Tassa satthā dhammaṃ deseti uttaruttariṃ paṇītapaṇītaṃ kaṇhasukkasappaṭibhāgaṃ.
Yathā yathā kho, bhikkhave, bhikkhuno satthā dhammaṃ deseti uttaruttariṃ paṇītapaṇītaṃ kaṇhasukkasappaṭibhāgaṃ tathā tathā so tasmiṃ dhamme abhiññāya idhekaccaṃ dhammaṃ dhammesu niṭṭhaṃ gacchati, satthari pasīdati .
‘sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā dhammo, suppaṭipanno saṅgho’ti.
Tañce, bhikkhave, bhikkhuṃ pare evaṃ puccheyyuṃ .
‘ke panāyasmato ākārā, ke anvayā, yenāyasmā evaṃ vadesi .
sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā dhammo, suppaṭipanno saṅgho’ti?
Sammā byākaramāno, bhikkhave, bhikkhu evaṃ byākareyya .
‘idhāhaṃ, āvuso, yena bhagavā tenupasaṅkamiṃ dhammassavanāya.
Tassa me bhagavā dhammaṃ deseti uttaruttariṃ paṇītapaṇītaṃ kaṇhasukkasappaṭibhāgaṃ.
Yathā yathā me, āvuso, bhagavā dhammaṃ deseti uttaruttariṃ paṇītapaṇītaṃ kaṇhasukkasappaṭibhāgaṃ tathā tathāhaṃ tasmiṃ dhamme abhiññāya idhekaccaṃ dhammaṃ dhammesu niṭṭhamagamaṃ, satthari pasīdiṃ .
sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā, dhammo, suppaṭipanno saṅgho’ti.
‘‘Yassa kassaci, bhikkhave, imehi ākārehi imehi padehi imehi byañjanehi tathāgate saddhā niviṭṭhā hoti mūlajātā patiṭṭhitā, ayaṃ vuccati, bhikkhave, ākāravatī saddhā dassanamūlikā, daḷhā;
asaṃhāriyā samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmiṃ.
Evaṃ kho, bhikkhave, tathāgate dhammasamannesanā hoti.
Evañca pana tathāgato dhammatāsusamanniṭṭho hotī’’ti.
Idamavoca bhagavā.
Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.