| ‘‘Tīhi, bhikkhave, dhammehi samannāgato bhikkhu diṭṭheva dhamme sukhasomanassabahulo viharati, yoni cassa āraddhā hoti āsavānaṃ khayāya. | 「比丘たちよ、三法を備えた比丘は、現法において楽と嬉多く住し、そして彼には諸漏の尽滅の根源が始まっています。 |
| Katamehi tīhi? | 三とは何か。 |
| Indriyesu guttadvāro hoti, bhojane mattaññū, jāgariyaṃ anuyutto. | 諸根において門が護られている、食事に適量を知る、覚醒を実践することです。 |
| ‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu indriyesu guttadvāro hoti? | それでは比丘たちよ、どのように諸根において門が護られた比丘となるのか? |
| Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā na nimittaggāhī hoti, nānubyañjanaggāhī; | 比丘たちよ、ここに比丘は眼で色を見ても特相をつかまず随相をつかみません。 |
| yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ. | 眼根が防護されず住する者には羨望、憂、悪しき不善諸法が流れ込みます。その理由により、 |
| Tassa saṃvarāya paṭipajjati; | その防護のため行道し、 |
| rakkhati cakkhundriyaṃ; | 眼根を守り、 |
| cakkhundriye saṃvaraṃ āpajjati. | 眼根において防護に至ります。 |
| Sotena saddaṃ sutvā… | 耳で声を聞いても … |
| ghānena gandhaṃ ghāyitvā… | 鼻で香を嗅いでも、 … |
| jivhāya rasaṃ sāyitvā… | 舌で味を味わっても、 … |
| kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā… | 身で接触に触れても、 … |
| manasā dhammaṃ viññāya na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī; | 意で法を識っても特相をつかまず随相をつかみません。 |
| yatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ, tassa saṃvarāya paṭipajjati; | 意根が防護されず住する者には羨望、憂、悪しき不善諸法が流れ込みます。その理由により、その防護のため行道し、 |
| rakkhati manindriyaṃ; | 意根を守り、 |
| manindriye saṃvaraṃ āpajjati. | 意根において防護に至ります。 |
| Seyyathāpi, bhikkhave, subhūmiyaṃ cātumahāpathe ājaññaratho yutto assa ṭhito odhastapatodo [odhatapatodo (syā. kaṃ.), odhasatapatodo (pī.)]. | たとえば比丘たちよ、よい土地の大きな四辻に、駿馬の馬車がつながれて止まっており、鞭が置かれているとします。 |
| Tamenaṃ dakkho yoggācariyo assadammasārathi abhiruhitvā vāmena hatthena rasmiyo gahetvā, dakkhiṇena hatthena patodaṃ gahetvā, yenicchakaṃ yadicchakaṃ sāreyyapi paccāsāreyyapi. | すると、巧みな訓練師である馬の調御者がそれに乗り込むと、左手で手綱をつかみ、右手で鞭をつかむと、望むままに、望むところへ進ませ、また戻らせます。 |
| Evameva kho, bhikkhave, bhikkhu imesaṃ channaṃ indriyānaṃ ārakkhāya sikkhati, saṃyamāya sikkhati, damāya sikkhati, upasamāya sikkhati. | まさにそのように比丘たちよ、比丘はこれら六根の守護を学び、自制を学び、調御を学び、静寂を学びます。 |
| Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu indriyesu guttadvāro hoti. | 比丘たちよ、このように諸根において門が護られた比丘となります。 |
| ‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu bhojane mattaññū hoti? | それでは比丘たちよ、どのように食事に適量を知る比丘となるのか? |
| Idha, bhikkhave, bhikkhu paṭisaṅkhā yoniso āhāraṃ āhāreti – | 比丘たちよ、ここに比丘は如理に考慮して食を摂ります。 |
| ‘neva davāya, na madāya, na maṇḍanāya, na vibhūsanāya, yāvadeva imassa kāyassa ṭhitiyā, yāpanāya, vihiṃsūparatiyā, brahmacariyānuggahāya, iti purāṇañca vedanaṃ paṭihaṅkhāmi, navañca vedanaṃ na uppādessāmi, yātrā ca me bhavissati, anavajjatā ca phāsuvihāro cā’ti. | 『快楽のためでもなく、陶酔のためでもなく、装飾のためでもなく、美容のためでもなく、ただこの身の存続と支えのため、害の抑制のため、梵行の支援のために(食べよう)、かくして以前の苦痛を克服し、新しい苦痛を生じさせず、私には(修行の)進行、罪なきこと、安住があるだろう』と。 |
| Seyyathāpi, bhikkhave, puriso vaṇaṃ ālimpeyya yāvadeva rohanatthāya [ropanatthāya (sī. pī.), sevanatthāya (syā. kaṃ.), gopanatthāya (ka.)], seyyathā vā pana akkhaṃ abbhañjeyya yāvadeva bhārassa nittharaṇatthāya; | たとえば比丘たちよ、ただ癒しのために男が傷に油を塗るように、または、ただ荷物を運ぶために車軸に油をさすように、 |
| evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu paṭisaṅkhā yoniso āhāraṃ āhāreti – | 比丘たちよ、そのように比丘は如理に考慮して食を摂ります。 |
| ‘neva davāya, na madāya, na maṇḍanāya, na vibhūsanāya, yāvadeva imassa kāyassa ṭhitiyā, yāpanāya, vihiṃsūparatiyā, brahmacariyānuggahāya, iti purāṇañca vedanaṃ paṭihaṅkhāmi, navañca vedanaṃ na uppādessāmi, yātrā ca me bhavissati, anavajjatā ca phāsuvihāro cā’ti. | 『快楽のためでもなく、陶酔のためでもなく、装飾のためでもなく、美容のためでもなく、ただこの身の存続と支えのため、害の抑制のため、梵行の支援のために(食べよう)、かくして以前の苦痛を克服し、新しい苦痛を生じさせず、私には(修行の)進行、罪なきこと、安住があるだろう』と。 |
| Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu bhojane mattaññū hoti. | 比丘たちよ、このように食事に適量を知る比丘となります。 |
| ‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu jāgariyaṃ anuyutto hoti? | それでは比丘たちよ、どのように覚醒を実践する比丘となるのか? |
| Idha, bhikkhave, bhikkhu divasaṃ caṅkamena nisajjāya āvaraṇīyehi dhammehi cittaṃ parisodheti. | 比丘たちよ、ここに比丘は日中に経行と座禅により心を障壁となる諸法からあまねく清めます。 |
| Rattiyā paṭhamaṃ yāmaṃ caṅkamena nisajjāya āvaraṇīyehi dhammehi cittaṃ parisodheti. | 夜の初更には経行と座禅により心を障壁となる諸法からあまねく清めます。 |
| Rattiyā majjhimaṃ yāmaṃ dakkhiṇena passena sīhaseyyaṃ kappeti pāde pādaṃ accādhāya sato sampajāno uṭṭhānasaññaṃ manasi karitvā. | 夜の中更には念じ正知して起立想を作意してから右脇腹を下にして足を足の上に置き、獅子臥をなします。 |
| Rattiyā pacchimaṃ yāmaṃ paccuṭṭhāya caṅkamena nisajjāya āvaraṇīyehi dhammehi cittaṃ parisodheti. | 夜の後更には起き上がって経行と座禅により心を障壁となる諸法からあまねく清めます。 |
| Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu jāgariyaṃ anuyutto hoti. | 比丘たちよ、このように覚醒を実践する比丘となります。 |
| Imehi kho, bhikkhave, tīhi dhammehi samannāgato bhikkhu diṭṭheva dhamme sukhasomanassabahulo viharati, yoni cassa āraddhā hoti āsavānaṃ khayāyā’’ti. | 比丘たちよ、これら三法を備えた比丘は、現法において楽と嬉多く住し、そして彼には諸漏の尽滅の根源が始まっています」と。 |