mn38(4) 『愛尽大経(4)』 (あいじんだいきょう、 Mahātaṇhāsaṅkhayasuttaṃ、マハータンハーサンカヤ・スッタ)
しかしまさに無明の残りなき離貪と滅ゆえに諸行の滅があり、諸行の滅ゆえに識の滅があり、識の滅ゆえに名色の滅があり、名色の滅ゆえに六処の滅があり、六処の滅ゆえに触の滅があり、
触の滅ゆえに受の滅があり、受の滅ゆえに渇愛の滅があり、渇愛の滅ゆえに取の滅があり、取の滅ゆえに有の滅があり、有の滅ゆえに生の滅があり、生の滅ゆえに老死、悲、悲嘆、苦、憂、悩が滅する。
このように、この苦蘊全体の滅があります。
『生の滅ゆえに老死の滅がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい生の滅ゆえに老死の滅があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『生の滅ゆえに 老死の滅がある』、
これについて我々の(論は)このようです。
生の滅ゆえに老死の滅があります」と。
「『有の滅ゆえに生の滅がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい有の滅ゆえに生の滅があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『有の滅ゆえに生の滅がある』、
これについて我々の(論は)このようです。
有の滅ゆえに生の滅があります」と。
「『取の滅ゆえに有の滅がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい取の滅ゆえに有の滅があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『取の滅ゆえに有の滅がある』、
これについて我々の(論は)このようです。
取の滅ゆえに有の滅があります」と。
「『渇愛の滅ゆえに取の滅がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい渇愛の滅ゆえに取の滅があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『渇愛の滅ゆえに取の滅がある』、
これについて我々の(論は)このようです。
渇愛の滅ゆえに取の滅があります」と。
「『受の滅ゆえに渇愛の滅がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい受の滅ゆえに渇愛の滅があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『受の滅ゆえに渇愛の滅がある』、
これについて我々の(論は)このようです。
受の滅ゆえに渇愛の滅があります」と。
「『触の滅ゆえに受の滅がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい触の滅ゆえに受の滅があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『触の滅ゆえに受の滅がある』、
これについて我々の(論は)このようです。
触の滅ゆえに受の滅があります」と。
「『六処の滅ゆえに触の滅がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい六処の滅ゆえに触の滅があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『六処の滅ゆえに 触の滅がある』、
これについて我々の(論は)このようです。
六処の滅ゆえに触の滅があります」と。
『名色の滅ゆえに六処の滅がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい名色の滅ゆえに六処の滅があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『名色の滅ゆえに六処の滅がある』、
これについて我々の(論は)このようです。
名色の滅ゆえに六処の滅があります」と。
「『識の滅ゆえに名色の滅がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい識の滅ゆえに名色の滅があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『識の滅ゆえに名色の滅がある』、
これについて我々の(論は)このようです。
識の滅ゆえに名色の滅があります」と。
「『諸行の滅ゆえに識の滅がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい諸行の滅ゆえに識の滅があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『諸行の滅ゆえに識の滅がある』、
これについて我々の(論は)このようです。
諸行の滅ゆえに識の滅があります」と。
「『無明の滅ゆえに諸行の滅がある』と、これがそのように言われたが、
比丘たちよ、いったい無明の滅ゆえに諸行の滅があるか、ないか。これについて君たちの(論)は?」と。
「尊者よ、『無明の滅ゆえに諸行の滅がある』、
これについて我々の(論は)このようです。
「無明の滅ゆえに諸行の滅があります」と。
「善きかな、比丘たちよ。
比丘たちよ、かくして君たちもこのように語り、私もこのように言う。
ここになければそれはなく、これの滅ゆえにそれは滅する。すなわち
無明の滅ゆえに諸行の滅があり、諸行の滅ゆえに識の滅があり、識の滅ゆえに名色の滅があり、名色の滅ゆえに六処の滅があり、六処の滅ゆえに触の滅があり、触の滅ゆえに受の滅があり、
受の滅ゆえに渇愛の滅があり、渇愛の滅ゆえに取の滅があり、取の滅ゆえに有の滅があり、有の滅ゆえに生の滅があり、生の滅ゆえに老死、悲、悲嘆、苦、憂、悩が滅する。
このように、この苦蘊全体の滅があります。
比丘たちよ、いったいこのように知りこのように見る君たちは、前際に逆走するだろうか?
『いったい我々は過去の時に存在したのか。我々は過去の時に存在しなかったのか。いったい我々は過去の時に何であったのか。いったい我々は過去の時にどのようであったのか。いったい我々は過去の時に何であって、何になったのか?』」と。
「いいえ、尊者よ。」
「比丘たちよ、いったいこのように知りこのように見る君たちは、後際に逆走するだろうか?
『いったい我々は未来の時に存在するのか。いったい我々は未来の時に存在しないのか。いったい我々は未来の時に何であるのか?いったい我々は未来の時にどのようになるのか。いったい我々は未来の時に何であって、何になるのか?』」と。
「いいえ、尊者よ。」
「比丘たちよ、いったいこのように知りこのように見る君たちはいま、現在の時に内に疑念ありて
『いったい私は存在するのか。いったい私は存在しないのか。いったい私は何なのか?いったい私はどのようなのか?いったいこの衆生はどこから来たのか。彼はどこに至る者となるのか』と。
「いいえ、尊者よ。」
「比丘たちよ、いったいこのように知りこのように見る君たちは、このように言うだろうか?
『我々の師は尊重されるべき方である。我々は師への尊重によりそう言おう。』」と。
「いいえ、尊者よ。」
「比丘たちよ、いったいこのように知りこのように見る君たちは、このように言うだろうか?
『沙門はこのように言うものだ。じつに沙門である我々はそのように言おう。』」と。
「いいえ、尊者よ。」
「比丘たちよ、いったいこのように知りこのように見る君たちは、他の師を(師として)指定するだろうか?」と。
「いいえ、尊者よ。」
「比丘たちよ、いったいこのように知りこのように見る君たちは、およそ種々の沙門、婆羅門たちには彼らの祝祭、お祭り騒ぎがあるが、それらを真髄(である)として戻って行くだろうか?」と。
「いいえ、尊者よ。」
「比丘たちよ、いったい君たちが自分で知り、自分で見て、自分で見出したこと。君たちはそれだけを語るのか」と。
「そうです、尊者よ」と。
「善きかな比丘たちよ、君たちはこの私によって連れてこられた。比丘たちよ、この現に見られる、非時間的な、来て見よと、導くもので、識者たち各自で知られるべき法によって。
比丘たちよ、この法は現に見れられる、非時間的な、来て見よと、導くもので、識者たち各自で知られるべきものである」と。
かくしてそれが説かれたが、それはこれに縁りて説かれたのである」と。
‘‘Avijjāyatveva asesavirāganirodhā saṅkhāranirodho, saṅkhāranirodhā viññāṇanirodho, viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho, nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho, saḷāyatananirodhā phassanirodho,
phassanirodhā vedanānirodho, vedanānirodhā taṇhānirodho, taṇhānirodhā upādānanirodho, upādānanirodhā bhavanirodho, bhavanirodhā jātinirodho, jātinirodhā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti.
Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti.
‘‘Jātinirodhā jarāmaraṇanirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
jātinirodhā nu kho, bhikkhave, jarāmaraṇanirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Jātinirodhā, bhante, jarāmaraṇanirodho;
evaṃ no ettha hoti .
jātinirodhā jarāmaraṇanirodho’’ti.
‘‘Bhavanirodhā jātinirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
bhavanirodhā nu kho, bhikkhave, jātinirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Bhavanirodhā, bhante, jātinirodho;
evaṃ no ettha hoti .
bhavanirodhā jātinirodho’’ti.
‘‘Upādānanirodhā bhavanirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
upādānanirodhā nu kho, bhikkhave, bhavanirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Upādānanirodhā, bhante, bhavanirodho;
evaṃ no ettha hoti .
upādānanirodhā bhavanirodho’’ti.
‘‘Taṇhānirodhā upādānanirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
taṇhānirodhā nu kho, bhikkhave, upādānanirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Taṇhānirodhā, bhante, upādānanirodho;
evaṃ no ettha hoti .
taṇhānirodhā upādānanirodho’’ti.
‘‘Vedanānirodhā taṇhānirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
vedanānirodhā nu kho, bhikkhave, taṇhānirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Vedanānirodhā, bhante, taṇhānirodho;
evaṃ no ettha hoti .
vedanānirodhā taṇhānirodho’’ti.
‘‘Phassanirodhā vedanānirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
phassanirodhā nu kho, bhikkhave, vedanānirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Phassanirodhā, bhante, vedanānirodho;
evaṃ no ettha hoti .
phassanirodhā vedanānirodho’’ti.
‘‘Saḷāyatananirodhā phassanirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
saḷāyatananirodhā nu kho, bhikkhave, phassanirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotīti?
Saḷāyatananirodhā, bhante, phassanirodho;
evaṃ no ettha hoti .
saḷāyatananirodhā phassanirodho’’ti.
‘‘Nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
nāmarūpanirodhā nu kho, bhikkhave, saḷāyatananirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Nāmarūpanirodhā, bhante, saḷāyatananirodho;
evaṃ no ettha hoti .
nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho’’ti.
‘‘Viññāṇanirodhā nāmarūpanirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
viññāṇanirodhā nu kho, bhikkhave, nāmarūpanirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Viññāṇanirodhā, bhante, nāmarūpanirodho;
evaṃ no ettha hoti .
viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho’’ti.
‘‘Saṅkhāranirodhā viññāṇanirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
saṅkhāranirodhā nu kho, bhikkhave, viññāṇanirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Saṅkhāranirodhā, bhante, viññāṇanirodho;
evaṃ no ettha hoti .
saṅkhāranirodhā viññāṇanirodho’’ti.
‘‘Avijjānirodhā saṅkhāranirodhoti iti kho panetaṃ vuttaṃ;
avijjānirodhā nu kho, bhikkhave, saṅkhāranirodho, no vā, kathaṃ vā ettha hotī’’ti?
‘‘Avijjānirodhā, bhante, saṅkhāranirodho;
evaṃ no ettha hoti .
avijjānirodhā saṅkhāranirodho’’ti.
‘‘Sādhu, bhikkhave.
Iti kho, bhikkhave, tumhepi evaṃ vadetha, ahampi evaṃ vadāmi .
imasmiṃ asati idaṃ na hoti, imassa nirodhā idaṃ nirujjhati, yadidaṃ .
avijjānirodhā saṅkhāranirodho, saṅkhāranirodhā viññāṇanirodho, viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho, nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho, saḷāyatananirodhā phassanirodho, phassanirodhā vedanānirodho,
vedanānirodhā taṇhānirodho, taṇhānirodhā upādānanirodho, upādānanirodhā bhavanirodho, bhavanirodhā jātinirodho, jātinirodhā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti.
Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti.
‘‘Api nu tumhe, bhikkhave, evaṃ jānantā evaṃ passantā pubbantaṃ vā paṭidhāveyyātha .
‘ahesumha nu kho mayaṃ atītamaddhānaṃ, nanu kho ahesumha atītamaddhānaṃ, kiṃ nu kho ahesumha atītamaddhānaṃ, kathaṃ nu kho ahesumha atītamaddhānaṃ, kiṃ hutvā kiṃ ahesumha nu kho mayaṃ atītamaddhāna’’’nti?
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
‘‘Api nu tumhe, bhikkhave, evaṃ jānantā evaṃ passantā aparantaṃ vā paṭidhāveyyātha .
bhavissāma nu kho mayaṃ anāgatamaddhānaṃ, nanu kho bhavissāma anāgatamaddhānaṃ, kiṃ nu kho bhavissāma anāgatamaddhānaṃ, kathaṃ nu kho bhavissāma anāgatamaddhānaṃ, kiṃ hutvā kiṃ bhavissāma nu kho mayaṃ anāgatamaddhāna’’nti?
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
‘‘Api nu tumhe, bhikkhave, evaṃ jānantā evaṃ passantā etarahi vā paccuppannamaddhānaṃ ajjhattaṃ kathaṃkathī assatha .
ahaṃ nu khosmi, no nu khosmi, kiṃ nu khosmi, kathaṃ nu khosmi, ayaṃ nu kho satto kuto āgato, so kuhiṃgāmī bhavissatī’’ti?
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
‘‘Api nu tumhe, bhikkhave, evaṃ jānantā evaṃ passantā evaṃ vadeyyātha .
satthā no garu, satthugāravena ca mayaṃ evaṃ vademā’’ti?
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
‘‘Api nu tumhe, bhikkhave, evaṃ jānantā evaṃ passantā evaṃ vadeyyātha .
samaṇo evamāha, samaṇā ca nāma mayaṃ evaṃ vademā’’ti?
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
‘‘Api nu tumhe, bhikkhave, evaṃ jānantā evaṃ passantā aññaṃ satthāraṃ uddiseyyāthā’’ti?
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
‘‘Api nu tumhe, bhikkhave, evaṃ jānantā evaṃ passantā yāni tāni puthusamaṇabrāhmaṇānaṃ vata kotūhalamaṅgalāni tāni sārato paccāgaccheyyāthā’’ti?
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
‘‘Nanu, bhikkhave, yadeva tumhākaṃ sāmaṃ ñātaṃ sāmaṃ diṭṭhaṃ sāmaṃ viditaṃ, tadeva tumhe vadethā’’ti.
‘‘Evaṃ, bhante’’.
‘‘Sādhu, bhikkhave, upanītā kho me tumhe, bhikkhave, iminā sandiṭṭhikena dhammena akālikena ehipassikena opaneyyikena paccattaṃ veditabbena viññūhi.
Sandiṭṭhiko ayaṃ, bhikkhave, dhammo akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhi .
iti yantaṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vutta’’nti.
