ユーザ用ツール

サイト用ツール


sn36.7

文書の過去の版を表示しています。


sn36.7『第一病経』Paṭhamagelaññasuttaṃ

Ekaṃ samayaṃ bhagavā vesāliyaṃ viharati mahāvane kūṭāgārasālāyaṃ. ある時、世尊はヴェーサーリーの大林の尖塔会堂に住されていた。
Atha kho bhagavā sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yena gilānasālā tenupasaṅkami; さて世尊は、夕刻に独坐より立ち上って病人堂に近づかれた。
upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. 近づくと用意された座処に座られた。
Nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi . 座ってから世尊は比丘たちに呼びかけられた。
‘‘Sato, bhikkhave, bhikkhu sampajāno kālaṃ āgameyya.「比丘たちよ、比丘はじつつ、正知しつつ最期を待ちなさい。
Ayaṃ vo amhākaṃ anusāsanī. これが君たちへの私の指導です。
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu sato hoti? それでは比丘たちよ、どのように比丘はじているのか?
Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; 比丘たちよ、ここに比丘は、において随観し熱意と正知念ある者として住します。世間における羨望調伏しつつ。
vedanāsu vedanānupassī viharati…pe… 諸受において随観しつつ住し、 …中略…
citte cittānupassī viharati…pe… において随観しつつ住し、 …中略…
dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. 比丘たちよ、ここに比丘は、諸法において随観しつつ住し、熱意ある正知者念ある者として、世間における羨望調伏します。
Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu sato hoti. 比丘たちよ、このように比丘はじています。1)
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu sampajāno hoti? それでは比丘たちよ、どのように比丘は正知しているのか?
Idha, bhikkhave, bhikkhu abhikkante paṭikkante sampajānakārī hoti, ālokite vilokite sampajānakārī hoti, samiñjite pasārite sampajānakārī hoti, saṅghāṭipattacīvaradhāraṇe sampajānakārī hoti, asite pīte khāyite sāyite sampajānakārī hoti, uccārapassāvakamme sampajānakārī hoti, gate ṭhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti. 比丘たちよ、ここに比丘は、前進するときも後退するときも正知しており、前を見るときも返り見るときも正知しており、(手足を)縮めるときも伸ばすときも正知しており、重衣・鉢・衣を運ぶときも正知しており、食べるときも飲むときも噛むときも味わうときも正知しており、大便・小便の行為のときも正知しており、行くときも立つときも座るときも眠るときも覚醒しているときも語るときも沈黙しているときも正知しています。
Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu sampajānakārī hoti. 比丘たちよ、このように比丘は正知しています。
Sato, bhikkhave, bhikkhu sampajāno kālaṃ āgameyya. 比丘たちよ、比丘はじつつ、正知しつつ最期を待ちなさい。
Ayaṃ vo amhākaṃ anusāsanī. これが君たちへの私の指導です。
‘‘Tassa ce, bhikkhave, bhikkhuno evaṃ satassa sampajānassa appamattassa ātāpino pahitattassa viharato uppajjati sukhā vedanā, so evaṃ pajānāti . 比丘たちよ、このようにじ、正知し、不放逸に、熱心に、自ら勤め住するその比丘に、もし楽受生じるなら、彼はこう了知します。
‘uppannā kho myāyaṃ sukhā vedanā.『私にこの楽受生じた
Sā ca kho paṭicca, no appaṭicca. それは縁りて生じたのであって、縁らずではない。
Kiṃ paṭicca? 何に縁りて
Imameva kāyaṃ paṭicca. まさにこの縁りて
Ayaṃ kho pana kāyo anicco saṅkhato paṭiccasamuppanno. しかしこの無常なる、行作された、縁生のものである。
Aniccaṃ kho pana saṅkhataṃ paṭiccasamuppannaṃ kāyaṃ paṭicca uppannā sukhā vedanā kuto niccā bhavissatī’ti! しからば、無常なる、行作された、縁生縁りて生じた楽受が、どうして常住になろうか』と。
So kāye ca sukhāya ca vedanāya aniccānupassī viharati, vayānupassī viharati, virāgānupassī viharati, nirodhānupassī viharati, paṭinissaggānupassī viharati. 彼はにおいて、楽受において無常随観しつつ住し、衰滅随観しつつ住し、退色随観しつつ住し、随観しつつ住し、放棄随観しつつ住します。
Tassa kāye ca sukhāya ca vedanāya aniccānupassino viharato, vayānupassino viharato, virāgānupassino viharato, nirodhānupassino viharato, paṭinissaggānupassino viharato, yo kāye ca sukhāya ca vedanāya rāgānusayo, so pahīyati. において、楽受において無常随観しつつ住し、衰滅随観しつつ住し、退色随観しつつ住し、随観しつつ住し、放棄随観しつつ住する彼には、における、楽受における随眠 —— それはじられます。
‘‘Tassa ce, bhikkhave, bhikkhuno evaṃ satassa sampajānassa appamattassa ātāpino pahitattassa viharato uppajjati dukkhā vedanā. 比丘たちよ、このようにじ、正知し、不放逸に、熱心に、自ら勤め住するその比丘に、もし苦受生じるなら、
So evaṃ pajānāti . 彼はこう了知します。
‘uppannā kho myāyaṃ dukkhā vedanā.『私にこの苦受生じた
Sā ca kho paṭicca, no appaṭicca. それは縁りて生じたのであって、縁らずではない。
Kiṃ paṭicca? 何に縁りて
Imameva kāyaṃ paṭicca. まさにこの縁りて
Ayaṃ kho pana kāyo anicco saṅkhato paṭiccasamuppanno. しかしこの無常なる、行作された、縁生のものである。
Aniccaṃ kho pana saṅkhataṃ paṭiccasamuppannaṃ kāyaṃ paṭicca uppannā dukkhā vedanā kuto niccā bhavissatī’ti! しからば、無常なる、行作された、縁生縁りて生じた苦受が、どうして常住になろうか』と。
So kāye ca dukkhāya vedanāya aniccānupassī viharati, vayānupassī viharati, virāgānupassī viharati, nirodhānupassī viharati, paṭinissaggānupassī viharati. 彼はにおいて、苦受において無常随観しつつ住し、衰滅随観しつつ住し、退色随観しつつ住し、随観しつつ住し、放棄随観しつつ住します。
Tassa kāye ca dukkhāya ca vedanāya aniccānupassino viharato…pe… において、苦受において無常随観しつつ住し、 …中略…
paṭinissaggānupassino viharato, yo kāye ca dukkhāya ca vedanāya paṭighānusayo, so pahīyati. 放棄随観しつつ住する彼には、における、苦受における反感随眠 —— それはじられます。
‘‘Tassa ce, bhikkhave, bhikkhuno evaṃ satassa sampajānassa appamattassa ātāpino pahitattassa viharato uppajjati adukkhamasukhā vedanā, so evaṃ pajānāti . 比丘たちよ、このようにじ、正知し、不放逸に、熱心に、自ら勤め住するその比丘に、もし不苦不楽受生じるなら、彼はこう了知します。
‘uppannā kho myāyaṃ adukkhamasukhā vedanā.『私にこの不苦不楽受生じた
Sā ca kho paṭicca, no appaṭicca. それは縁りて生じたのであって、縁らずではない。
Kiṃ paṭicca? 何に縁りて
Imameva kāyaṃ paṭicca. まさにこの縁りて
Ayaṃ kho pana kāyo anicco saṅkhato paṭiccasamuppanno. しかしこの無常なる、行作された、縁生のものである。
Aniccaṃ kho pana saṅkhataṃ paṭiccasamuppannaṃ kāyaṃ paṭicca uppannā adukkhamasukhā vedanā kuto niccā bhavissatī’ti! しからば、無常なる、行作された、縁生縁りて生じた不苦不楽受が、どうして常住になろうか』と。
So kāye ca adukkhamasukhāya ca vedanāya aniccānupassī viharati, vayānupassī viharati, virāgānupassī viharati, nirodhānupassī viharati, paṭinissaggānupassī viharati. 彼はにおいて、不苦不楽受において無常随観しつつ住し、衰滅随観しつつ住し、退色随観しつつ住し、随観しつつ住し、放棄随観しつつ住します。
Tassa kāye ca adukkhamasukhāya ca vedanāya aniccānupassino viharato…pe… において、不苦不楽受において無常随観しつつ住し、 …中略…
paṭinissaggānupassino viharato, yo kāye ca adukkhamasukhāya ca vedanāya avijjānusayo, so pahīyati. 放棄随観しつつ住する彼には、における、不苦不楽受における無明随眠 —— それはじられます。
‘‘So sukhañce vedanaṃ vedayati, sā aniccāti pajānāti, anajjhositāti pajānāti, anabhinanditāti pajānāti; 彼がもし楽受感受するなら、それは無常であると了知し、固執されていないと了知し、歓喜されていないと了知します。
dukkhañce vedanaṃ vedayati, sā aniccāti pajānāti, anajjhositāti pajānāti, anabhinanditāti pajānāti; もし苦受感受するなら、それは無常であると了知し、固執されていないと了知し、歓喜されていないと了知します。
adukkhamasukhañce vedanaṃ vedayati, sā aniccāti pajānāti, anajjhositāti pajānāti, anabhinanditāti pajānāti. もし不苦不楽受感受するなら、それは無常であると了知し、固執されていないと了知し、歓喜されていないと了知します。
So sukhañce vedanaṃ vedayati, visaññutto naṃ vedayati; 彼がもし楽受感受するなら、離縛してそれを感受し
dukkhañce vedanaṃ vedayati, visaññutto naṃ vedayati; もし苦受感受するなら、離縛してそれを感受し
adukkhamasukhañce vedanaṃ vedayati, visaññutto naṃ vedayati. もし不苦不楽受感受するなら、離縛してそれを感受します。
So kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti, jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. 彼がもしの終極までの感受しているなら『私はの終極までの感受している』と了知し、の終極までの感受しているなら『私はの終極までの感受している』と了知します。
‘Kāyassa bhedā uddhaṃ jīvitapariyādānā idheva sabbavedayitāni anabhinanditāni sītībhavissantī’ti [sītibhavissantīti (sī. pī. ka.)] pajānāti.崩壊遍取から後に、ここにおいて、すべての感受されるものは、歓喜されることなく、冷たくなるであろう』と了知します。
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, telañca paṭicca vaṭṭiñca paṭicca telappadīpo jhāyeyya, tasseva telassa ca vaṭṭiyā ca pariyādānā anāhāro nibbāyeyya; たとえば比丘たちよ、油に縁りて、灯芯に縁りて油灯は燃え、まさにその油と灯芯の遍取ゆえに、なきものとして鎮火します。
evameva kho, bhikkhave, bhikkhu kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. まさにそのように比丘たちよ、比丘はの終極までの感受しているなら『私はの終極までの感受している』と了知し、
Jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. の終極までの感受しているなら『私はの終極までの感受している』と了知します。
‘Kāyassa bhedā uddhaṃ jīvitapariyādānā idheva sabbavedayitāni anabhinanditāni sītībhavissantī’ti pajānātī’’ti.崩壊遍取から後に、ここにおいて、すべての感受されるものは、歓喜されることなく、冷たくなるであろう』と了知します」と。
sn36.7.1768361720.txt.gz · 最終更新: by h1roemon