果, 果実, 結果 / 切先, 劍尖 / 睪丸 / 重さの量
[nt.] fruit; nut; result; consequence; fruition; the blade of a weapon
文字通り果実のことですが、行為に対するむくい、果報という意味で使われることのほうが多いです。
四果とは、下記の四つのステップに、それぞれ到達したことを示す言葉です。sn48.18等を参照。
-
-
-
-
| Nīharetheva dānena, dinnaṃ hoti sunīhataṃ. | 布施によって運び出せ 与えられたものがよく運び出されたものである |
| ‘‘Dinnaṃ sukhaphalaṃ hoti, nādinnaṃ hoti taṃ tathā; | 与えられたものは幸福の果実となり 与えられざるものはそうならない |
| Katamāni ca, bhikkhave, brahmacariyaphalāni? | それでは比丘たちよ、梵行の果とは何か? |
| Sotāpattiphalaṃ, sakadāgāmiphalaṃ, anāgāmiphalaṃ, arahattaphalaṃ . | 預流果、一来果、不還果、阿羅漢果です。 |
| imāni vuccanti, bhikkhave, brahmacariyaphalānī’’ti. | 比丘たちよ、これらが梵行の果と呼ばれます」と。 |
| ‘‘Yādisaṃ vapate bījaṃ, tādisaṃ harate phalaṃ; | どのような種をまいても そのような果実がもたらされる |
| Kalyāṇakārī kalyāṇaṃ, pāpakārī ca pāpakaṃ; | 善をなす者は善(果)を そして悪をなす者は悪(果)を |
| ‘Sabbe sattā, mahārāja, maraṇadhammā maraṇapariyosānā maraṇaṃ anatītā’ti. | 「大王よ、すべての衆生は死の性質あり、死が結末であり、死を超えられません」と。 |
| ‘‘Evamesā kasī kaṭṭhā, sā hoti amatapphalā; | そのように耕されるこの耕作 それは不死の果実がある |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, kadalī attavadhāya phalaṃ deti, parābhavāya phalaṃ deti; | たとえば比丘たちよ、バナナは自滅のために実をつけ、破滅のために実をつけます。 |
| ‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ, natthi sukatadukkaṭānaṃ [sukkaṭadukkaṭānaṃ (sī. pī.)] kammānaṃ phalaṃ vipāko; | 『施与(の意味)はなく、供犠はなく、献供はなく、善行悪行の業の果、果報はない。1) |
| Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati – | 比丘たちよ、これらの法をこのように信じ信解する者、 |
| ayaṃ vuccati saddhānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ, sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; | この者は信従行者、正性決定来入者、善人地来入者、凡夫地越境者と呼ばれ、 |
| abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; | なすと地獄や畜生胎や餓鬼境域に再生するような業。その業をなすことは不可能であり、 |
| abhabbo ca [abhabbova (sī. syā. kaṃ.)] tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti’’. | そして預流果を実証しない限り、最期を迎えることは不可能です。 |
| ‘‘Varaṃ, bhikkhave, sottaṃ. | 比丘たちよ、眠るほうがまだましです。 |
| Sottaṃ kho panāhaṃ, bhikkhave, vañjhaṃ jīvitānaṃ vadāmi, aphalaṃ jīvitānaṃ vadāmi, momūhaṃ jīvitānaṃ vadāmi, na tveva tathārūpe vitakke vitakkeyya yathārūpānaṃ vitakkānaṃ vasaṃ gato saṅghaṃ bhindeyya. | 比丘たちよ、私は眠ることが命にとって不毛であると説き、命にとって果実なきであると説き、命にとって愚鈍であると説きます。しかし諸尋に支配されて僧伽を壊すような、そのような諸尋を尋思するより(眠るほうがましです)。 |
| Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ sakadāgāmī bhikkhu ime pañcupādānakkhandhe aniccato…pe… | また友よ、この道理もあります。一来の比丘がこれら五取蘊を無常、 …中略… |
| anattato yoniso manasi karonto anāgāmiphalaṃ sacchikareyyā’’ti. | 無我として如理作意するなら、不還果を実証するだろう(という)」と。 |
| Iti kho, bhikkhave, indriyavemattatā phalavemattatā hoti, phalavemattatā puggalavemattatā’’ti. | かくして比丘たちよ、根の違いから果の違いがあり、果の違いから人の違いがあります」と。 |