| ‘‘Pañcimāni, bhikkhave, indriyāni. | 「比丘たちよ、これら五つの根があります。 |
| Katamāni pañca? | 五とは何か。 |
| Dukkhindriyaṃ, domanassindriyaṃ, sukhindriyaṃ, somanassindriyaṃ, upekkhindriyaṃ. | 苦根、憂根、楽根、嬉根、捨根です。 |
| Idha, bhikkhave, bhikkhuno appamattassa ātāpino pahitattassa viharato uppajjati dukkhindriyaṃ. | 比丘たちよ、ここに比丘が不放逸に、熱心に、自ら勤め住するとき、苦根が生じます。 |
| So evaṃ pajānāti . | 彼はこう了知します。 |
| ‘uppannaṃ kho me idaṃ dukkhindriyaṃ, tañca kho sanimittaṃ sanidānaṃ sasaṅkhāraṃ sappaccayaṃ. | 『私に生じたこの苦根、それは特相ある、起因ある、有行の、縁あるものだ。 |
| Tañca animittaṃ anidānaṃ asaṅkhāraṃ appaccayaṃ dukkhindriyaṃ uppajjissatīti . | そして、その苦根が、特相なく、起因なく、行なく、縁なく生じるようなこと —— |
| netaṃ ṭhānaṃ vijjati’. | この道理はありえない』と。 |
| So dukkhindriyañca pajānāti, dukkhindriyasamudayañca pajānāti, dukkhindriyanirodhañca pajānāti, yattha cuppannaṃ dukkhindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati tañca pajānāti. | 彼は苦根を了知し、苦根の集起を了知し、苦根の滅を了知します。そして生じた苦根が残りなく滅するところ、それを了知します。 |
| Kattha cuppannaṃ dukkhindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati? | ではどこで、生じた苦根が残りなく滅するのか? |
| Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettha cuppannaṃ dukkhindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati. | 比丘たちよ、ここに比丘は諸欲から遠離して、不善諸法から遠離して、尋あり伺ある、遠離より生じた喜悦と楽ある初禅を成就して住します。ここで、生じた苦根が残りなく滅するのです。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu aññāsi dukkhindriyassa nirodhaṃ, tadatthāya cittaṃ upasaṃharati’’’. | 比丘たちよ、『この比丘は苦根の滅を了知し、その目的のため心を集中する』と言われます。 |
| ‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno appamattassa ātāpino pahitattassa viharato uppajjati domanassindriyaṃ. | また比丘たちよ、ここに比丘が不放逸に、熱心に、自ら勤め住するとき、憂根が生じます。 |
| So evaṃ pajānāti . | 彼はこう了知します。 |
| ‘uppannaṃ kho me idaṃ domanassindriyaṃ, tañca kho sanimittaṃ sanidānaṃ sasaṅkhāraṃ sappaccayaṃ. | 『私に生じたこの憂根、それは特相ある、起因ある、有行の、縁あるものだ。 |
| Tañca animittaṃ anidānaṃ asaṅkhāraṃ appaccayaṃ domanassindriyaṃ uppajjissatīti . | そして、その憂根が、特相なく、起因なく、行なく、縁なく生じるようなこと —— |
| netaṃ ṭhānaṃ vijjati’. | この道理はありえない』と。 |
| So domanassindriyañca pajānāti, domanassindriyasamudayañca pajānāti, domanassindriyanirodhañca pajānāti, yattha cuppannaṃ domanassindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati tañca pajānāti. | 彼は憂根を了知し、憂根の集起を了知し、憂根の滅を了知します。そして生じた憂根が残りなく滅するところ、それを了知します。 |
| Kattha cuppannaṃ domanassindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati? | ではどこで、生じた憂根が残りなく滅するのか? |
| Idha, bhikkhave, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettha cuppannaṃ domanassindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati. | 比丘たちよ、ここに比丘は尋と伺の寂滅ゆえに、内に明浄ある、心の統一した、尋なき伺なき、定より生じた喜悦と楽ある第二禅を成就して住します。ここで、生じた憂根が残りなく滅するのです。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu aññāsi domanassindriyassa nirodhaṃ, tadatthāya cittaṃ upasaṃharati’’’. | 比丘たちよ、『この比丘は憂根の滅を了知し、その目的のため心を集中する』と言われます。 |
| ‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno appamattassa ātāpino pahitattassa viharato uppajjati sukhindriyaṃ. | また比丘たちよ、ここに比丘が不放逸に、熱心に、自ら勤め住するとき、楽根が生じます。 |
| So evaṃ pajānāti . | 彼はこう了知します。 |
| ‘uppannaṃ kho me idaṃ sukhindriyaṃ, tañca kho sanimittaṃ sanidānaṃ sasaṅkhāraṃ sappaccayaṃ. | 『私に生じたこの楽根、それは特相ある、起因ある、有行の、縁あるものだ。 |
| Tañca animittaṃ anidānaṃ asaṅkhāraṃ appaccayaṃ sukhindriyaṃ uppajjissatīti . | そして、その楽根が、特相なく、起因なく、行なく、縁なく生じるようなこと —— |
| netaṃ ṭhānaṃ vijjati’. | この道理はありえない』と。 |
| So sukhindriyañca pajānāti, sukhindriyasamudayañca pajānāti, sukhindriyanirodhañca pajānāti, yattha cuppannaṃ sukhindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati tañca pajānāti. | 彼は楽根を了知し、楽根の集起を了知し、楽根の滅を了知します。そして生じた楽根が残りなく滅するところ、それを了知します。 |
| Kattha cuppannaṃ sukhindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati? | ではどこで、生じた楽根が残りなく滅するのか? |
| Idha, bhikkhave, bhikkhu pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettha cuppannaṃ sukhindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati. | 比丘たちよ、ここに比丘は喜悦の退色ゆえに、捨ある者として住し、念じ正知しつつ身による楽を体験し、聖者たちがそれを『捨と念ある楽住者』と告げる第三禅を成就して住します。ここで、生じた楽根が残りなく滅するのです。1) |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu aññāsi sukhindriyassa nirodhaṃ, tadatthāya cittaṃ upasaṃharati’’’. | 比丘たちよ、『この比丘は楽根の滅を了知し、その目的のため心を集中する』と言われます。 |
| ‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno appamattassa ātāpino pahitattassa viharato uppajjati somanassindriyaṃ. | また比丘たちよ、ここに比丘が不放逸に、熱心に、自ら勤め住するとき、嬉根が生じます。 |
| So evaṃ pajānāti . | 彼はこう了知します。 |
| ‘uppannaṃ kho me idaṃ somanassindriyaṃ, tañca kho sanimittaṃ sanidānaṃ sasaṅkhāraṃ sappaccayaṃ. | 『私に生じたこの嬉根、それは特相ある、起因ある、有行の、縁あるものだ。 |
| Tañca animittaṃ anidānaṃ asaṅkhāraṃ appaccayaṃ somanassindriyaṃ uppajjissatīti . | そして、その嬉根が、特相なく、起因なく、行なく、縁なく生じるようなこと —— |
| netaṃ ṭhānaṃ vijjati’. | この道理はありえない』と。 |
| So somanassindriyañca pajānāti, somanassindriyasamudayañca pajānāti, somanassindriyanirodhañca pajānāti, yattha cuppannaṃ somanassindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati tañca pajānāti. | 彼は嬉根を了知し、嬉根の集起を了知し、嬉根の滅を了知します。そして生じた嬉根が残りなく滅するところ、それを了知します。 |
| Kattha cuppannaṃ somanassindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati? | ではどこで、生じた嬉根が残りなく滅するのか? |
| Idha, bhikkhave, bhikkhu sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettha cuppannaṃ somanassindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati. | 比丘たちよ、ここに比丘は楽の断ゆえに苦の断ゆえに、以前の嬉、憂の消滅ゆえに、不苦不楽なる、捨と念により遍浄な第四禅を成就して住します。ここで、生じた嬉根が残りなく滅するのです。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu aññāsi somanassindriyassa nirodhaṃ, tadatthāya cittaṃ upasaṃharati’’’. | 比丘たちよ、『この比丘は嬉根の滅を了知し、その目的のため心を集中する』と言われます。 |
| ‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno appamattassa ātāpino pahitattassa viharato uppajjati upekkhindriyaṃ. | また比丘たちよ、ここに比丘が不放逸に、熱心に、自ら勤め住するとき、捨根が生じます。 |
| So evaṃ pajānāti . | 彼はこう了知します。 |
| ‘uppannaṃ kho me idaṃ upekkhindriyaṃ, tañca kho sanimittaṃ sanidānaṃ sasaṅkhāraṃ sappaccayaṃ. | 『私に生じたこの捨根、それは特相ある、起因ある、有行の、縁あるものだ。 |
| Tañca animittaṃ anidānaṃ asaṅkhāraṃ appaccayaṃ upekkhindriyaṃ uppajjissatīti . | そして、その捨根が、特相なく、起因なく、行なく、縁なく生じるようなこと —— |
| netaṃ ṭhānaṃ vijjati’. | この道理はありえない』と。 |
| So upekkhindriyañca pajānāti, upekkhindriyasamudayañca pajānāti, upekkhindriyanirodhañca pajānāti, yattha cuppannaṃ upekkhindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati tañca pajānāti. | 彼は捨根を了知し、捨根の集起を了知し、捨根の滅を了知します。そして生じた捨根が残りなく滅するところ、それを了知します。 |
| Kattha cuppannaṃ upekkhindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati? | ではどこで、生じた捨根が残りなく滅するのか? |
| Idha, bhikkhave, bhikkhu sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati, ettha cuppannaṃ upekkhindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati. | 比丘たちよ、ここに比丘はあまねく非想非非想処を超越して、想受滅を成就して住します。ここで、生じた捨根が残りなく滅するのです。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu aññāsi upekkhindriyassa nirodhaṃ, tadatthāya cittaṃ upasaṃharatī’’’ti. | 比丘たちよ、『この比丘は捨根の滅を了知し、その目的のため心を集中する』と言われます」と。 |