sn48.40『順次経』Uppaṭipāṭikasuttaṃ

‘‘Pañcimāni, bhikkhave, indriyāni.「比丘たちよ、これら五つのがあります。
Katamāni pañca? 五とは何か。
Dukkhindriyaṃ, domanassindriyaṃ, sukhindriyaṃ, somanassindriyaṃ, upekkhindriyaṃ. 苦根憂根楽根嬉根捨根です。
Idha, bhikkhave, bhikkhuno appamattassa ātāpino pahitattassa viharato uppajjati dukkhindriyaṃ. 比丘たちよ、ここに比丘が不放逸に、熱心に、自ら勤め住するとき、苦根生じます。
So evaṃ pajānāti . 彼はこう了知します。
‘uppannaṃ kho me idaṃ dukkhindriyaṃ, tañca kho sanimittaṃ sanidānaṃ sasaṅkhāraṃ sappaccayaṃ.『私に生じたこの苦根、それは特相ある、起因ある、有行の、あるものだ。
Tañca animittaṃ anidānaṃ asaṅkhāraṃ appaccayaṃ dukkhindriyaṃ uppajjissatīti . そして、その苦根が、特相なく、起因なく、なく、なく生じるようなこと ——
netaṃ ṭhānaṃ vijjati’. この道理はありえない』と。
So dukkhindriyañca pajānāti, dukkhindriyasamudayañca pajānāti, dukkhindriyanirodhañca pajānāti, yattha cuppannaṃ dukkhindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati tañca pajānāti. 彼は苦根了知し、苦根集起了知し、苦根了知します。そして生じた苦根が残りなく滅するところ、それを了知します。
Kattha cuppannaṃ dukkhindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati? ではどこで、生じた苦根が残りなく滅するのか?
Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettha cuppannaṃ dukkhindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati. 比丘たちよ、ここに比丘は諸欲から遠離して、不善諸法から遠離して、ありある、遠離より生じた喜悦ある初禅成就して住します。ここで、生じた苦根が残りなく滅するのです。
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu aññāsi dukkhindriyassa nirodhaṃ, tadatthāya cittaṃ upasaṃharati’’’. 比丘たちよ、『この比丘は苦根を了知し、その目的のためを集中する』と言われます。
‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno appamattassa ātāpino pahitattassa viharato uppajjati domanassindriyaṃ. また比丘たちよ、ここに比丘が不放逸に、熱心に、自ら勤め住するとき、憂根生じます。
So evaṃ pajānāti . 彼はこう了知します。
‘uppannaṃ kho me idaṃ domanassindriyaṃ, tañca kho sanimittaṃ sanidānaṃ sasaṅkhāraṃ sappaccayaṃ.『私に生じたこの憂根、それは特相ある、起因ある、有行の、あるものだ。
Tañca animittaṃ anidānaṃ asaṅkhāraṃ appaccayaṃ domanassindriyaṃ uppajjissatīti . そして、その憂根が、特相なく、起因なく、なく、なく生じるようなこと ——
netaṃ ṭhānaṃ vijjati’. この道理はありえない』と。
So domanassindriyañca pajānāti, domanassindriyasamudayañca pajānāti, domanassindriyanirodhañca pajānāti, yattha cuppannaṃ domanassindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati tañca pajānāti. 彼は憂根了知し、憂根集起了知し、憂根了知します。そして生じた憂根が残りなく滅するところ、それを了知します。
Kattha cuppannaṃ domanassindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati? ではどこで、生じた憂根が残りなく滅するのか?
Idha, bhikkhave, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettha cuppannaṃ domanassindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati. 比丘たちよ、ここに比丘は寂滅ゆえに、内に明浄ある、統一した、なきなき、より生じた喜悦ある第二禅成就して住します。ここで、生じた憂根が残りなく滅するのです。
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu aññāsi domanassindriyassa nirodhaṃ, tadatthāya cittaṃ upasaṃharati’’’. 比丘たちよ、『この比丘は憂根を了知し、その目的のためを集中する』と言われます。
‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno appamattassa ātāpino pahitattassa viharato uppajjati sukhindriyaṃ. また比丘たちよ、ここに比丘が不放逸に、熱心に、自ら勤め住するとき、楽根生じます。
So evaṃ pajānāti . 彼はこう了知します。
‘uppannaṃ kho me idaṃ sukhindriyaṃ, tañca kho sanimittaṃ sanidānaṃ sasaṅkhāraṃ sappaccayaṃ.『私に生じたこの楽根、それは特相ある、起因ある、有行の、あるものだ。
Tañca animittaṃ anidānaṃ asaṅkhāraṃ appaccayaṃ sukhindriyaṃ uppajjissatīti . そして、その楽根が、特相なく、起因なく、なく、なく生じるようなこと ——
netaṃ ṭhānaṃ vijjati’. この道理はありえない』と。
So sukhindriyañca pajānāti, sukhindriyasamudayañca pajānāti, sukhindriyanirodhañca pajānāti, yattha cuppannaṃ sukhindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati tañca pajānāti. 彼は楽根了知し、楽根集起了知し、楽根了知します。そして生じた楽根が残りなく滅するところ、それを了知します。
Kattha cuppannaṃ sukhindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati? ではどこで、生じた楽根が残りなく滅するのか?
Idha, bhikkhave, bhikkhu pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettha cuppannaṃ sukhindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati. 比丘たちよ、ここに比丘は喜悦退色ゆえに、ある者として住し、正知しつつによる体験し、聖者たちがそれを『念ある住者』と告げる第三禅成就して住します。ここで、生じた楽根が残りなく滅するのです。1)
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu aññāsi sukhindriyassa nirodhaṃ, tadatthāya cittaṃ upasaṃharati’’’. 比丘たちよ、『この比丘は楽根を了知し、その目的のためを集中する』と言われます。
‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno appamattassa ātāpino pahitattassa viharato uppajjati somanassindriyaṃ. また比丘たちよ、ここに比丘が不放逸に、熱心に、自ら勤め住するとき、嬉根生じます。
So evaṃ pajānāti . 彼はこう了知します。
‘uppannaṃ kho me idaṃ somanassindriyaṃ, tañca kho sanimittaṃ sanidānaṃ sasaṅkhāraṃ sappaccayaṃ.『私に生じたこの嬉根、それは特相ある、起因ある、有行の、あるものだ。
Tañca animittaṃ anidānaṃ asaṅkhāraṃ appaccayaṃ somanassindriyaṃ uppajjissatīti . そして、その嬉根が、特相なく、起因なく、なく、なく生じるようなこと ——
netaṃ ṭhānaṃ vijjati’. この道理はありえない』と。
So somanassindriyañca pajānāti, somanassindriyasamudayañca pajānāti, somanassindriyanirodhañca pajānāti, yattha cuppannaṃ somanassindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati tañca pajānāti. 彼は嬉根了知し、嬉根集起了知し、嬉根了知します。そして生じた嬉根が残りなく滅するところ、それを了知します。
Kattha cuppannaṃ somanassindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati? ではどこで、生じた嬉根が残りなく滅するのか?
Idha, bhikkhave, bhikkhu sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati, ettha cuppannaṃ somanassindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati. 比丘たちよ、ここに比丘はゆえにゆえに、以前の消滅ゆえに、不苦不楽なる、により遍浄第四禅成就して住します。ここで、生じた嬉根が残りなく滅するのです。
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu aññāsi somanassindriyassa nirodhaṃ, tadatthāya cittaṃ upasaṃharati’’’. 比丘たちよ、『この比丘は嬉根を了知し、その目的のためを集中する』と言われます。
‘‘Idha pana, bhikkhave, bhikkhuno appamattassa ātāpino pahitattassa viharato uppajjati upekkhindriyaṃ. また比丘たちよ、ここに比丘が不放逸に、熱心に、自ら勤め住するとき、捨根生じます。
So evaṃ pajānāti . 彼はこう了知します。
‘uppannaṃ kho me idaṃ upekkhindriyaṃ, tañca kho sanimittaṃ sanidānaṃ sasaṅkhāraṃ sappaccayaṃ.『私に生じたこの捨根、それは特相ある、起因ある、有行の、あるものだ。
Tañca animittaṃ anidānaṃ asaṅkhāraṃ appaccayaṃ upekkhindriyaṃ uppajjissatīti . そして、その捨根が、特相なく、起因なく、なく、なく生じるようなこと ——
netaṃ ṭhānaṃ vijjati’. この道理はありえない』と。
So upekkhindriyañca pajānāti, upekkhindriyasamudayañca pajānāti, upekkhindriyanirodhañca pajānāti, yattha cuppannaṃ upekkhindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati tañca pajānāti. 彼は捨根了知し、捨根集起了知し、捨根了知します。そして生じた捨根が残りなく滅するところ、それを了知します。
Kattha cuppannaṃ upekkhindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati? ではどこで、生じた捨根が残りなく滅するのか?
Idha, bhikkhave, bhikkhu sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṃ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṃ upasampajja viharati, ettha cuppannaṃ upekkhindriyaṃ aparisesaṃ nirujjhati. 比丘たちよ、ここに比丘はあまねく非想非非想処超越して、想受滅成就して住します。ここで、生じた捨根が残りなく滅するのです。
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu aññāsi upekkhindriyassa nirodhaṃ, tadatthāya cittaṃ upasaṃharatī’’’ti. 比丘たちよ、『この比丘は捨根を了知し、その目的のためを集中する』と言われます」と。
1)
この記述により、「sukhindriya:楽根の滅」と「pīti:喜悦のvirāga:退色」は非常に近い関係にあるとわかります。