sn12.62
文書の過去の版を表示しています。
sn12.62『第二無聞経』Dutiyaassutavāsuttaṃ
| Sāvatthiyaṃ viharati…pe… | (世尊は)サーヴァッティーに住されていた。…中略… |
| ‘‘assutavā, bhikkhave, puthujjano imasmiṃ cātumahābhūtikasmiṃ kāyasmiṃ nibbindeyyapi virajjeyyapi vimucceyyapi. | 「比丘たちよ、無聞の凡夫も、この四大種の身に対して厭い、離貪し、解脱したいこともあります。 |
| Taṃ kissa hetu? | それはなぜか? |
| Dissati, bhikkhave, imassa cātumahābhūtikassa kāyassa ācayopi apacayopi ādānampi nikkhepanampi. | 比丘たちよ、この四大種の身には集積、削減、取ること、捨てることが見られます。 |
| Tasmā tatrāssutavā puthujjano nibbindeyyapi virajjeyyapi vimucceyyapi. | それゆえ、それに対して無聞の凡夫も厭い、離貪し、解脱したいこともあるのです。 |
| Yañca kho etaṃ, bhikkhave, vuccati cittaṃ itipi, mano itipi, viññāṇaṃ itipi, tatrāssutavā puthujjano nālaṃ nibbindituṃ nālaṃ virajjituṃ nālaṃ vimuccituṃ. | しかし比丘たちよ、無聞の凡夫はこの心とも、意とも、識とも呼ばれるもの、それに対して厭離が不十分で、離貪が不十分で、解脱が不十分です。 |
| Taṃ kissa hetu? | それはなぜか? |
| Dīgharattañhetaṃ, bhikkhave, assutavato puthujjanassa ajjhositaṃ mamāyitaṃ parāmaṭṭhaṃ . | なぜなら比丘たちよ、長い間、無聞の凡夫のそれは固執され、わが物とされ、執取されているからです。 |
| ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti. | 『これは私のもの。これは私である。これは私の我である』と。 |
| Tasmā tatrāssutavā puthujjano nālaṃ nibbindituṃ nālaṃ virajjituṃ nālaṃ vimuccituṃ’’. | それゆえ、無聞の凡夫はそれに対して厭離が不十分で、離貪が不十分で、解脱が不十分です。 |
| ‘‘Varaṃ, bhikkhave, assutavā puthujjano imaṃ cātumahābhūtikaṃ kāyaṃ attato upagaccheyya, na tveva cittaṃ. | 比丘たちよ、無聞の凡夫は『我』として心にではなく、この四大種の身に近づくほうがまだましです。 |
| Taṃ kissa hetu? | それはなぜか? |
| Dissatāyaṃ, bhikkhave, cātumahābhūtiko kāyo ekampi vassaṃ tiṭṭhamāno dvepi vassāni tiṭṭhamāno tīṇipi vassāni tiṭṭhamāno cattāripi vassāni tiṭṭhamāno pañcapi vassāni tiṭṭhamāno dasapi | 比丘たちよ、この四大種の身は一年もとどまり、二年もとどまり、それより三年もとどまり、四年もとどまり、五年もとどまり、十年もとどまり、 |
| vassāni tiṭṭhamāno vīsatipi vassāni tiṭṭhamāno tiṃsampi vassāni tiṭṭhamāno cattārīsampi vassāni tiṭṭhamāno paññāsampi vassāni tiṭṭhamāno vassasatampi tiṭṭhamāno, bhiyyopi tiṭṭhamāno. | 二十年もとどまり、三十年もとどまり、四十年もとどまり、五十年もとどまり、百年もとどまり、さらにとどまるように見えるからです。 |
| Yañca kho etaṃ, bhikkhave, vuccati cittaṃ itipi, mano itipi, viññāṇaṃ itipi, taṃ rattiyā ca divasassa ca aññadeva uppajjati aññaṃ nirujjhati. | しかし比丘たちよ、この心とも、意とも、識とも呼ばれるもの。それは昼夜にまったく別に生じ、別に滅します。 |
| ‘‘Tatra, bhikkhave, sutavā ariyasāvako paṭiccasamuppādaṃyeva sādhukaṃ yoniso manasi karoti . | それについて比丘たちよ、既聞の聖弟子は、まさに縁起を充分に如理作意します。 |
| ‘iti imasmiṃ sati idaṃ hoti, imassuppādā idaṃ uppajjati; | 『かくしてこれがあればそれがあり これの生起よりそれは生じる |
| imasmiṃ asati idaṃ na hoti, imassa nirodhā idaṃ nirujjhatī’ti. | これがなければそれはなく これの滅ゆえにそれは滅する』と。 |
| Sukhavedaniyaṃ, bhikkhave, phassaṃ paṭicca uppajjati sukhavedanā. | 比丘たちよ、楽を受けうる触に縁りて楽受が生じます。 |
| Tasseva sukhavedaniyassa phassassa nirodhā yaṃ tajjaṃ vedayitaṃ sukhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppannā sukhavedanā sā nirujjhati sā vūpasammati. | まさにその楽を受けうる触の滅ゆえに、楽を受けうる触に縁りて生じ、応じて感受された楽受。それは滅し、それは寂滅します。 |
| Dukkhavedaniyaṃ, bhikkhave, phassaṃ paṭicca uppajjati dukkhavedanā. | 比丘たちよ、苦を受けうる触に縁りて苦受が生じます。 |
| Tasseva dukkhavedaniyassa phassassa nirodhā yaṃ tajjaṃ vedayitaṃ dukkhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppannā dukkhavedanā sā nirujjhati sā vūpasammati. | まさにその苦を受けうる触の滅ゆえに、苦を受けうる触に縁りて生じ、応じて感受された苦受。それは滅し、それは寂滅します。 |
| Adukkhamasukhavedaniyaṃ, bhikkhave, phassaṃ paṭicca uppajjati adukkhamasukhavedanā. | 比丘たちよ、不苦不楽を受けうる触に縁りて不苦不楽受が生じます。 |
| Tasseva adukkhamasukhavedaniyassa phassassa nirodhā yaṃ tajjaṃ vedayitaṃ adukkhamasukhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppannā adukkhamasukhavedanā sā nirujjhati sā vūpasammati. | まさにその不苦不楽を受けうる触の滅ゆえに、不苦不楽を受けうる触に縁りて生じ、応じて感受された不苦不楽受。それは滅し、それは寂滅します。 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, dvinnaṃ kaṭṭhānaṃ saṅghaṭṭanasamodhānā usmā jāyati tejo abhinibbattati. | たとえば比丘たちよ、二つの木片のこすり合わせから熱が生まれ、火が現出します。 |
| Tesaṃyeva dvinnaṃ kaṭṭhānaṃ nānākatavinibbhogā [nānābhāvāvinikkhepā (sī. pī.) ma. ni. 3.357] yā tajjā usmā sā nirujjhati sā vūpasammati; | まさにその二つの木片の別離と分離ゆえに、応じる熱、それは滅し、それは寂滅します。 |
| evameva kho, bhikkhave, sukhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppajjati sukhavedanā. | まさにそのように比丘たちよ、楽を受けうる触に縁りて楽受が生じます。 |
| Tasseva sukhavedaniyassa phassassa nirodhā yaṃ tajjaṃ vedayitaṃ sukhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppannā sukhavedanā sā nirujjhati sā vūpasammati…pe… | まさにその楽を受けうる触の滅ゆえに、楽を受けうる触に縁りて生じ、応じて感受された楽受。それは滅し、それは寂滅します。 …中略… |
| adukkhamasukhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppajjati adukkhamasukhavedanā. | 不苦不楽を受けうる触に縁りて不苦不楽受が生じます。 |
| Tasseva adukkhamasukhavedaniyassa phassassa nirodhā yaṃ tajjaṃ vedayitaṃ adukkhamasukhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppannā adukkhamasukhavedanā sā nirujjhati sā vūpasammati. | まさにその不苦不楽を受けうる触の滅ゆえに、不苦不楽を受けうる触に縁りて生じ、応じて感受された不苦不楽受。それは滅し、それは寂滅します。 |
| ‘‘Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako phassepi nibbindati, vedanāyapi nibbindati, saññāyapi nibbindati, saṅkhāresupi nibbindati, viññāṇasmimpi nibbindati; | 比丘たちよ、このように見る既聞の聖弟子は、触についても厭い、受についても厭い、想についても厭い、行についても厭い、識についても厭い、 |
| nibbindaṃ virajjati, virāgā vimuccati, vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. | 厭う者は離貪し、離貪ゆえに解脱し、解脱したとき、解脱したという智があります。 |
| ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī’’ti. | 『生は尽き、梵行は修められ、なすべきはなされた。二度とこの状態はない。』と了知する」と。 |
sn12.62.1765014096.txt.gz · 最終更新: by h1roemon
