sn35.247『六生物比喩経』Chappāṇakopamasuttaṃ

‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso arugatto pakkagatto saravanaṃ paviseyya.「たとえば比丘たちよ、五体が傷つき、五体が膿んだ男が葦林に入るとします。
Tassa kusakaṇṭakā ceva pāde vijjheyyuṃ, sarapattāni ca gattāni [sarapattāni pakkagattāni (syā. kaṃ.), arupakkāni gattāni (pī. ka.)] vilekheyyuṃ. 茅の棘は彼の足を刺し、葦の葉は五体を引っ掻きます。
Evañhi so, bhikkhave, puriso bhiyyosomattāya tatonidānaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvediyetha. こうして比丘たちよ、その男は、それに起因して、ますます多くの体験するでしょう。
Evameva kho, bhikkhave, idhekacco bhikkhu gāmagato vā araññagato vā labhati vattāraṃ . まさにそのように比丘たちよ、ここに、ある比丘は村や森に行き、(彼について)語る者を得ます。
‘ayañca so [ayañca kho (pī. ka.), ayaṃ so (?)] āyasmā evaṃkārī evaṃsamācāro asucigāmakaṇṭako’ti.『この尊者はこのように行い、このように行動する、村の汚い棘(厄介者)だ』と。
Taṃ kaṇṭakoti [taṃ ‘‘asucigāmakaṇḍato’’ti (ka.)] iti viditvā saṃvaro ca asaṃvaro ca veditabbo. それを『棘』と知った上で、防護と無防護知られるべきです。
‘‘Kathañca, bhikkhave, asaṃvaro hoti? それでは比丘たちよ、無防護はどのようなものか?
Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā piyarūpe rūpe adhimuccati, appiyarūpe rūpe byāpajjati, anupaṭṭhitakāyassati ca viharati parittacetaso. 比丘たちよ、ここに比丘はを見て、愛しき志向し、嫌な悪意をもち、現前しないまま住します。
Tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti, yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti. 小さいの者は、そこで彼に生じた悪しき不善諸法が残りなく滅する、あの心解脱慧解脱如実了知しません。
Sotena saddaṃ sutvā… を聞いて、 …
ghānena gandhaṃ ghāyitvā… を嗅いで、 …
jivhāya rasaṃ sāyitvā… を味わって、 …
kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā… 接触に触れて、 …
manasā dhammaṃ viññāya piyarūpe dhamme adhimuccati, appiyarūpe dhamme byāpajjati, anupaṭṭhitakāyassati ca viharati parittacetaso, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti, yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti. って、愛しき志向し、嫌な悪意をもち、現前しないまま住します。小さいの者は、そこで彼に生じた悪しき不善諸法が残りなく滅する、あの心解脱慧解脱如実了知しません。
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso chappāṇake gahetvā nānāvisaye nānāgocare daḷhāya rajjuyā bandheyya. たとえば比丘たちよ、男が、すみかも異なり餌場も異なる六匹の生き物を捕まえて、堅固な縄でります。
Ahiṃ gahetvā daḷhāya rajjuyā bandheyya. 蛇を捕まえて堅固な縄でり、
Susumāraṃ [suṃsumāraṃ (sī. syā. kaṃ. pī.)] gahetvā daḷhāya rajjuyā bandheyya. ワニを捕まえて堅固な縄でり、
Pakkhiṃ gahetvā daḷhāya rajjuyā bandheyya. 鳥を捕まえて堅固な縄でり、
Kukkuraṃ gahetvā daḷhāya rajjuyā bandheyya. 犬を捕まえて堅固な縄でり、
Siṅgālaṃ gahetvā daḷhāya rajjuyā bandheyya. ジャッカルを捕まえて堅固な縄でり、
Makkaṭaṃ gahetvā daḷhāya rajjuyā bandheyya. 猿を捕まえて堅固な縄でります。
Daḷhāya rajjuyā bandhitvā majjhe gaṇṭhiṃ karitvā ossajjeyya. 堅固な縄で括り、(六匹の)中央に結び目を作ってから、放します。
Atha kho, te, bhikkhave, chappāṇakā nānāvisayā nānāgocarā sakaṃ sakaṃ gocaravisayaṃ āviñcheyyuṃ [āviñjeyyuṃ (sī.)] . すると、比丘たちよ、すみかも異なり餌場も異なるこれら六匹の生き物は、それぞれ自分の餌場すみかに引っ張り合うでしょう。
ahi āviñcheyya ‘vammikaṃ pavekkhāmī’ti, susumāro āviñcheyya ‘udakaṃ pavekkhāmī’ti, pakkhī āviñcheyya ‘ākāsaṃ ḍessāmī’ti, kukkuro āviñcheyya ‘gāmaṃ pavekkhāmī’ti, siṅgālo āviñcheyya ‘sīvathikaṃ [sivathikaṃ (ka.)] pavekkhāmī’ti, makkaṭo āviñcheyya ‘vanaṃ pavekkhāmī’ti. 蛇は『蟻塚に入ろう』と引っ張り、ワニは『水に入ろう』と引っ張り、鳥は『虚空を飛ぼう』と引っ張り、犬は『村に入ろう』と引っ張り、ジャッカルは『死体置き場に行こう』と引っ張り、猿は『森に入ろう』と引っ張るでしょう。
Yadā kho te, bhikkhave, chappāṇakā jhattā assu kilantā, atha kho yo nesaṃ pāṇakānaṃ balavataro assa tassa te anuvatteyyuṃ, anuvidhāyeyyuṃ vasaṃ gaccheyyuṃ. 比丘たちよ、それら六匹の生き物が消耗し疲れているとき、そのときには、それら生き物たちのうちでより強いものがあったなら、(残りの)それらは従い行き、従順となり、支配されるでしょう。
Evameva kho, bhikkhave, yassa kassaci bhikkhuno kāyagatāsati abhāvitā abahulīkatā, taṃ cakkhu āviñchati manāpiyesu rūpesu, amanāpiyā rūpā paṭikūlā honti…pe… まさにそのように、比丘たちよ、どの比丘であれ、彼の身至念修養されず、多修されていないなら、が彼を好まし諸色に引っ張り、好ましくない諸色厭意となります。 …中略…
mano āviñchati manāpiyesu dhammesu, amanāpiyā dhammā paṭikūlā honti. が彼を好まし諸法に引っ張り、好ましくない諸法厭意となります。
Evaṃ kho, bhikkhave, asaṃvaro hoti. 比丘たちよ、無防護はこのようです。
‘‘Kathañca, bhikkhave, saṃvaro hoti? それでは比丘たちよ、防護はどのようなものか?
Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā piyarūpe rūpe nādhimuccati, appiyarūpe rūpe na byāpajjati, upaṭṭhitakāyassati ca viharati appamāṇacetaso, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti, yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti…pe… 比丘たちよ、ここに比丘はを見て、愛しき志向せず、嫌な悪意をもたず、現前したまま住します。無量の者は、そこで彼に生じた悪しき不善諸法が残りなく滅する、あの心解脱慧解脱如実了知します。 …中略…
jivhā rasaṃ sāyitvā…pe… を味わって、 …中略…
manasā dhammaṃ viññāya piyarūpe dhamme nādhimuccati, appiyarūpe dhamme na byāpajjati, upaṭṭhitakāyassati ca viharati appamāṇacetaso, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti. って、愛しき志向せず、嫌な悪意をもたず、現前したまま住します。無量の者は、そこで彼に生じた悪しき不善諸法が残りなく滅する、あの心解脱慧解脱如実了知します。
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso chappāṇake gahetvā nānāvisaye nānāgocare daḷhāya rajjuyā bandheyya. たとえば比丘たちよ、男が、すみかも異なり餌場も異なる六匹の生き物を捕まえて、堅固な縄でります。
Ahiṃ gahetvā daḷhāya rajjuyā bandheyya. 蛇を捕まえて堅固な縄でり、
Susumāraṃ gahetvā daḷhāya rajjuyā bandheyya. ワニを捕まえて堅固な縄でり、
Pakkhiṃ gahetvā…pe… 鳥を捕まえて …中略…
kukkuraṃ gahetvā… 犬を捕まえて …
siṅgālaṃ gahetvā… ジャッカルを捕まえて …
makkaṭaṃ gahetvā daḷhāya rajjuyā bandheyya. 猿を捕まえて堅固な縄でります。
Daḷhāya rajjuyā bandhitvā daḷhe khīle vā thambhe vā upanibandheyya. 堅固な縄でってから、堅固な杭や柱に固く結びます。
Atha kho te, bhikkhave, chappāṇakā nānāvisayā nānāgocarā sakaṃ sakaṃ gocaravisayaṃ āviñcheyyuṃ . すると、比丘たちよ、すみかも異なり餌場も異なるこれら六匹の生き物は、それぞれ自分の餌場すみかに引っ張り合うでしょう。
ahi āviñcheyya ‘vammikaṃ pavekkhāmī’ti, susumāro āviñcheyya ‘udakaṃ pavekkhāmī’ti, pakkhī āviñcheyya ‘ākāsaṃ ḍessāmī’ti, kukkuro āviñcheyya ‘gāmaṃ pavekkhāmī’ti, siṅgālo āviñcheyya ‘sīvathikaṃ pavekkhāmī’ti, makkaṭo āviñcheyya ‘vanaṃ pavekkhāmī’ti. 蛇は『蟻塚に入ろう』と引っ張り、ワニは『水に入ろう』と引っ張り、鳥は『虚空を飛ぼう』と引っ張り、犬は『村に入ろう』と引っ張り、ジャッカルは『死体置き場に行こう』と引っ張り、猿は『森に入ろう』と引っ張るでしょう。
Yadā kho te, bhikkhave, chappāṇakā jhattā assu kilantā, atha tameva khīlaṃ vā thambhaṃ vā upatiṭṭheyyuṃ, upanisīdeyyuṃ, upanipajjeyyuṃ. 比丘たちよ、それら六匹の生き物たちが消耗し疲労したとき、そのときには、ただその杭や柱の近くにとどまり、近くに座り、近くに横たわるだけでしょう。
Evameva kho, bhikkhave, yassa kassaci bhikkhuno kāyagatāsati bhāvitā bahulīkatā, taṃ cakkhu nāviñchati manāpiyesu rūpesu, amanāpiyā rūpā nappaṭikūlā honti…pe… まさにそのように、比丘たちよ、どの比丘であれ、彼の身至念修養され、多修されているならば、は彼を好まし諸色に引っ張らず、好ましくない諸色厭意とはなりません。 …中略…
jivhā nāviñchati manāpiyesu rasesu…pe… 好まし諸味に引っ張らず、 …中略…
mano nāviñchati manāpiyesu dhammesu, amanāpiyā dhammā nappaṭikūlā honti. 好まし諸法に引っ張らず、好ましくない諸法厭意とはなりません。
Evaṃ kho, bhikkhave, saṃvaro hoti. 比丘たちよ、防護はこのようです。
‘‘‘Daḷhe khīle vā thambhe vā’ti kho, bhikkhave, kāyagatāya satiyā etaṃ adhivacanaṃ. 比丘たちよ、『堅固な杭や柱』とは身至念指示語です。
Tasmātiha vo, bhikkhave, evaṃ sikkhitabbaṃ . それゆえ比丘たちよ、君たちはここでこのように学ぶべきです。
‘kāyagatā no sati bhāvitā bhavissati bahulīkatā yānīkatā vatthukatā anuṭṭhitā paricitā susamāraddhā’ti.『我々により身至念修養され、多修され、乗りこなされ、基礎とされ、遂行され、積み重ねられ、よく取り組まれるようにしよう』と。
Evañhi kho, bhikkhave, sikkhitabba’’nti. 比丘たちよ、このように学ぶべきです」と。