ユーザ用ツール

サイト用ツール


mn37_2

mn37(2) 『愛尽小経(2)』 (あいじんしょうきょう、 Cūḷataṇhāsaṅkhayasuttaṃ、チューラタンハーサンカヤ・スッタ)

 さて神々の王サッカと、ヴェッサヴァナ大王はマハーモッガッラーナ尊者を前におきヴェージャヤンタ楼閣に近づいた。

 神々の王サッカの侍女たちは、まだ遠くから近づくマハーモッガッラーナ尊者を見た。
 見てから愧じ内にじてそれぞれ自己の房に入った。
 たとえば嫁が姑を見て愧じ内にじる、まさにそのように神々の王サッカの侍女たちはマハーモッガッラーナ尊者を見て、愧じ内にじてそれぞれ自己の房に入った。

 さて神々の王サッカと、ヴェッサヴァナ大王はマハーモッガッラーナ尊者にヴェージャヤンタ楼閣で遊歩し、巡り歩いてもらった。
「わが友モッガッラーナよ、ヴェージャヤンタ楼閣のこの美景も見て下さい。
 わが友モッガッラーナよ、ヴェージャヤンタ楼閣のこの美景も見て下さい」と。
 
「これまでなされた功徳のごとく、コーシヤ尊者のこれは輝いている。
 人々は何か美景を見てこう言います。

『ああ、三十三天のようにじつに輝いている』と。けれども
 これまでなされた功徳のごとく、コーシヤ尊者のこれは輝いている」と。
 しかしマハーモッガッラーナ尊者は、ふとった。
「このヤッカはひどく放逸となり住している。
 私はこのヤッカ奮起させてみようか」と。
 そこでマハーモッガッラーナ尊者はヴェージャヤンタ楼閣を足の親指で震えさせ、震動させ、激しく揺さぶるような神変為作為作した。


 すると神々の王サッカと、ヴェッサヴァナ大王、三十三天神々は稀有、未曾有のが生じていた。
「ああじつに稀有なり、ああじつに未曾有なり、沙門の大神通性、大威力性は。じつに天の都城を足の親指で震えさせ、震動させ、激しく揺さぶるというならば」と。
 するとマハーモッガッラーナ尊者は神々の王サッカ畏怖して身の毛のよだちが生じたのを知って、神々の王サッカにこう言った。
「ではコーシヤよ、世尊はどのように簡略渇愛壊滅による解脱を語られたのですか?
 どうか私もこの話を聞くことを分かち合いたいのですが」と。
「わが友モッガッラーナよ、さて私は世尊に近づきました。
 近づいて世尊に礼拝してから一隅に立ちました。
 わが友モッガッラーナよ、一隅に立った私は、世尊にこう言いました。
『尊者よ、簡略には、いったいどれほどで比丘は渇愛壊滅による解脱者、究極の究竟者、究極の瑜伽安穏者、究極の梵行者、究極の完了者、神々と人間たちの最上者となるのですか?』と。
 
 わが友モッガッラーナよ、そう言われて、世尊は私にこうおっしゃいました。
「神々の王よ、ここに比丘の所聞がある。
『一切諸法は、執持に値しない』と。
 神々の王よ、そのようにこれが比丘の所聞である。『一切諸法は、執持に値しない』と。
 彼は一切証知する。一切証知して一切遍知する。一切遍知して何らかの感受する。を、を、あるいは不苦不楽を。
 彼はそれらのについて無常随観者として住し、離貪随観者として住し、随観者として住し、放棄随観者として住する。
 彼はそれらのについて無常随観者として住し、離貪随観者として住し、随観者として住し、放棄随観者として住しつつ、世界において何であれ取着しない。取着しない者は動揺しない。動揺しない者は各自に般涅槃するのみ。
 
尽き梵行は修められ、なすべきはなされた。二度とこの状態はない』と了知する。
 神々の王よ、簡略にはこれほどで比丘は『渇愛壊滅による解脱者、究極の究竟者、究極の瑜伽安穏者、究極の梵行者、究極の完了者、神々と人間たちの最上者となると。
 わが友モッガッラーナよ、このように世尊は私に簡略渇愛壊滅による解脱を語られた」と。
 さてマハーモッガッラーナ尊者は神々の王サッカの語ったことに歓喜して随喜して、
 まるである男が縮めた腕を伸ばし、伸ばした腕を縮める、まさにそのように、
 三十三天にて消失し、東園、鹿母講堂に顕現した。

 さて神々の王サッカの侍女たちは、マハーモッガッラーナ尊者が去ってまもなく、神々の王サッカにこう言った。
「わが君よ、いったい彼はあなたの師である世尊ですか?」と。
 
「わが侍女たちよ、彼は私の師である世尊ではない。
 彼は私の同梵行者であるマハーモッガッラーナ尊者である」と。
「わが君よ、あなたの利得です。同梵行者がこれほどの大神変、これほどの大威力であるそのあなたの。
 ああ、たしかにあなたの師はかの世尊です」と。
 
 さてマハーモッガッラーナ尊者は世尊のもとに近づいた。
 近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。
 一隅に座ったマハーモッガッラーナ尊者は、世尊にこう言った。

「尊者よ、世尊は、とある有名な大勢力あるヤッカ簡略に、渇愛壊滅による解脱を説かれた覚えがありますか?」と。

 
「モッガッラーナよ、私は覚えている。ここに神々の王サッカが私に近づき、
 近づいて私に礼拝して一隅に立った。
 モッガッラーナよ、一隅に立った神々の王サッカは、私にこう言った。
『尊者よ、簡略には、いったいどれほどで比丘は『渇愛壊滅による解脱者、究極の究竟者、究極の瑜伽安穏者、究極の梵行者、究極の完了者、神々と人間たちの最上者となるのですか?』と。
 モッガッラーナよ、こう言われて私は神々の王サッカにこう言った。
 神々の王よ、ここに比丘の所聞がある。『一切諸法は、執持に値しない』と。
 神々の王よ、そのようにこれが比丘の所聞である。『一切諸法は、執持に値しない』と。
 彼は一切証知する。一切証知して一切遍知する。一切遍知して何らかの感受する。を、を、あるいは不苦不楽を。
 彼はそれらのについて無常随観者として住し、離貪随観者として住し、随観者として住し、放棄随観者として住する。
 彼はそれらのについて無常随観者として住し、離貪随観者として住し、随観者として住し、放棄随観者として住しつつ、世界において何であれ取着しない。取着しない者は動揺しない。動揺しない者は各自に般涅槃するのみ。
尽き梵行は修められ、なすべきはなされた。二度とこの状態はない』と了知する。
 神々の王よ、簡略にはこれほどで比丘は『渇愛壊滅による解脱者、究極の究竟者、究極の瑜伽安穏者、究極の梵行者、究極の完了者、神々と人間たちの最上者となると。
 モッガッラーナよ、私は神々の王サッカへ、このように簡略に、渇愛壊滅による解脱を説いた覚えがある」と。
 世尊はこう言われた。
 意に適ったマハーモッガッラーナ尊者は、世尊の所説に歓喜したという。

Atha kho sakko ca devānamindo vessavaṇo ca mahārājā āyasmantaṃ mahāmoggallānaṃ purakkhatvā yena vejayanto pāsādo tenupasaṅkamiṃsu.
Addasaṃsu kho sakkassa devānamindassa paricārikāyo āyasmantaṃ mahāmoggallānaṃ dūratova āgacchantaṃ;
disvā ottappamānā hirīyamānā sakaṃ sakaṃ ovarakaṃ pavisiṃsu.
Seyyathāpi nāma suṇisā sasuraṃ disvā ottappati hirīyati, evameva sakkassa devānamindassa paricārikāyo āyasmantaṃ mahāmoggallānaṃ disvā ottappamānā hirīyamānā sakaṃ sakaṃ ovarakaṃ pavisiṃsu.
Atha kho sakko ca devānamindo vessavaṇo ca mahārājā āyasmantaṃ mahāmoggallānaṃ vejayante pāsāde anucaṅkamāpenti anuvicarāpenti .
‘‘idampi, mārisa moggallāna, passa vejayantassa pāsādassa rāmaṇeyyakaṃ;
idampi, mārisa moggallāna, passa vejayantassa pāsādassa rāmaṇeyyaka’’nti.

‘‘Sobhati idaṃ āyasmato kosiyassa, yathā taṃ pubbe katapuññassa.

Manussāpi kiñcideva rāmaṇeyyakaṃ disvā [diṭṭhā (sī. pī. ka.)] evamāhaṃsu .
‘sobhati vata bho yathā devānaṃ tāvatiṃsāna’nti.
Tayidaṃ āyasmato kosiyassa sobhati, yathā taṃ pubbe katapuññassā’’ti.
Atha kho āyasmato mahāmoggallānassa etadahosi .
‘‘atibāḷhaṃ kho ayaṃ yakkho pamatto viharati.
Yaṃnūnāhaṃ imaṃ yakkhaṃ saṃvejeyya’’nti.
Atha kho āyasmā mahāmoggallāno tathārūpaṃ iddhābhisaṅkhāraṃ abhisaṅkhāsi [abhisaṅkhāresi (ka.), abhisaṅkhāreti (syā. kaṃ.)] yathā vejayantaṃ pāsādaṃ pādaṅguṭṭhakena saṅkampesi sampakampesi sampavedhesi.
Atha kho sakko ca devānamindo, vessavaṇo ca mahārājā, devā ca tāvatiṃsā acchariyabbhutacittajātā ahesuṃ .
‘‘acchariyaṃ vata, bho, abbhutaṃ vata, bho, samaṇassa mahiddhikatā mahānubhāvatā, yatra hi nāma dibbabhavanaṃ pādaṅguṭṭhakena saṅkampessati sampakampessati sampavedhessatī’’ti!
Atha kho āyasmā mahāmoggallāno sakkaṃ devānamindaṃ saṃviggaṃ lomahaṭṭhajātaṃ viditvā sakkaṃ devānamindaṃ etadavoca .
‘‘yathā kathaṃ pana kho, kosiya, bhagavā saṃkhittena taṇhāsaṅkhayavimuttiṃ abhāsi?
Sādhu mayampi etissā kathāya bhāgino assāma savanāyā’’ti.
‘‘Idhāhaṃ, mārisa moggallāna, yena bhagavā tenupasaṅkamiṃ;
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsiṃ.
Ekamantaṃ ṭhito kho ahaṃ, mārisa moggallāna, bhagavantaṃ etadavocaṃ .
‘kittāvatā nu kho, bhante, bhikkhu saṃkhittena taṇhāsaṅkhayavimutto hoti accantaniṭṭho accantayogakkhemī accantabrahmacārī accantapariyosāno seṭṭho devamanussāna’’’nti?

‘‘Evaṃ vutte, mārisa moggallāna, bhagavā maṃ etadavoca .

‘idha, devānaminda, bhikkhuno sutaṃ hoti .
sabbe dhammā nālaṃ abhinivesāyā’ti.
Evaṃ cetaṃ devānaminda bhikkhuno sutaṃ hoti ‘sabbe dhammā nālaṃ abhinivesāyā’ti.
So sabbaṃ dhammaṃ abhijānāti, sabbaṃ dhammaṃ abhiññāya sabbaṃ dhammaṃ parijānāti, sabbaṃ dhammaṃ pariññāya yaṃ kiñci vedanaṃ vedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā.
So tāsu vedanāsu aniccānupassī viharati, virāgānupassī viharati, nirodhānupassī viharati, paṭinissaggānupassī viharati.
So tāsu vedanāsu aniccānupassī viharanto, virāgānupassī viharanto, nirodhānupassī viharanto, paṭinissaggānupassī viharanto na kiñci loke upādiyati, anupādiyaṃ na paritassati, aparitassaṃ paccattaññeva parinibbāyati .

‘khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti.
Ettāvatā kho, devānaminda, bhikkhu saṃkhittena taṇhāsaṅkhayavimutto hoti accantaniṭṭho accantayogakkhemī accantabrahmacārī accantapariyosāno seṭṭho devamanussānanti.
Evaṃ kho me, mārisa moggallāna, bhagavā saṃkhittena taṇhāsaṅkhayavimuttiṃ abhāsī’’ti.
Atha kho āyasmā mahāmoggallāno sakkassa devānamindassa bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā .
seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya evameva .
devesu tāvatiṃsesu antarahito pubbārāme migāramātupāsāde pāturahosi.
Atha kho sakkassa devānamindassa paricārikāyo acirapakkante āyasmante mahāmoggallāne sakkaṃ devānamindaṃ etadavocuṃ .
‘‘eso nu te, mārisa, so bhagavā satthā’’ti?

‘‘Na kho me, mārisa, so bhagavā satthā.
Sabrahmacārī me eso āyasmā mahāmoggallāno’’ti.
‘‘Lābhā te, mārisa, (suladdhaṃ te, mārisa) [( ) natthi (sī. pī.)] yassa te sabrahmacārī evaṃmahiddhiko evaṃmahānubhāvo!
Aho nūna te so bhagavā satthā’’ti.

Atha kho āyasmā mahāmoggallāno yena bhagavā tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi.
Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā mahāmoggallāno bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘abhijānāti no, bhante, bhagavā ahu [ahunaññeva (sī. syā. kaṃ.)] ñātaññatarassa mahesakkhassa yakkhassa saṃkhittena taṇhāsaṅkhayavimuttiṃ bhāsitā’’ti [abhāsitthāti (ka.)]?

‘‘Abhijānāmahaṃ, moggallāna, idha sakko devānamindo yenāhaṃ tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā maṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhāsi.
Ekamantaṃ ṭhito kho, moggallāna, sakko devānamindo maṃ etadavoca .
‘kittāvatā nu kho, bhante, bhikkhu saṃkhittena taṇhāsaṅkhayavimutto hoti accantaniṭṭho accantayogakkhemī accantabrahmacārī accantapariyosāno seṭṭho devamanussāna’’nti.
Evaṃ vutte ahaṃ, moggallāna, sakkaṃ devānamindaṃ etadavocaṃ
‘‘idha devānaminda bhikkhuno sutaṃ hoti ‘sabbe dhammā nālaṃ abhinivesāyā’ti.
Evaṃ cetaṃ devānaminda bhikkhuno sutaṃ hoti ‘sabbe dhammā nālaṃ abhinivesāyā’ti.
So sabbaṃ dhammaṃ abhijānāti, sabbaṃ dhammaṃ abhiññāya sabbaṃ dhammaṃ parijānāti, sabbaṃ dhammaṃ pariññāya yaṃ kiñci vedanaṃ vedeti sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā.
So tāsu vedanāsu aniccānupassī viharati, virāgānupassī viharati, nirodhānupassī viharati, paṭinissaggānupassī viharati.
So tāsu vedanāsu aniccānupassī viharanto, virāgānupassī viharanto, nirodhānupassī viharanto, paṭinissaggānupassī viharanto na kiñci loke upādiyati, anupādiyaṃ na paritassati, aparitassaṃ paccattaññeva parinibbāyati .
‘khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti.
Ettāvatā kho, devānaminda, bhikkhu saṃkhittena taṇhāsaṅkhayavimutto hoti accantaniṭṭho accantayogakkhemī accantabrahmacārī accantapariyosāno seṭṭho devamanussānanti.
Evaṃ kho ahaṃ, moggallāna, abhijānāmi sakkassa devānamindassa saṃkhittena taṇhāsaṅkhayavimuttiṃ bhāsitā’’ti.
Idamavoca bhagavā.
Attamano āyasmā mahāmoggallāno bhagavato bhāsitaṃ abhinandīti.

mn37_2.txt · 最終更新: by h1roemon