lābhalabhatilābhinladdha
得(とく)得る得る者得た
利得(りとく)受ける利得者 

:d: 得, 利, 利得, 利養 receiving, getting, acquisition, gain, possession; pl. possessions




So ca hoti dubbaṇṇo duddasiko okoṭimako bavhābādho [bahvābādho (ka.)] kāṇo vā kuṇī vā khañjo vā pakkhahato vā, na lābhī annassa pānassa vatthassa yānassa mālāgandhavilepanassa seyyāvasathapadīpeyyassa. そして彼は醜く見苦しいせむしの、患い多く、盲人、手の不自由な、片足が不自由な、あるいは半身不随者で、飲食物、衣服、乗り物、花飾り、、塗油、寝具、住居、具の利得なき者です。
出典: sn3.21
‘labhantu lābhakāmā, puññakāmā karontu puññānī’ti;たい者はよ、欲しい者はをなせ』と、
yathāsakena lābhena attamano hoti sumano, evaṃ paresaṃ lābhena attamano hoti sumano; まるで自己により意に適い、嬉しくなるように、他者のにより意に適い、嬉しくなる、
出典: sn16.3
‘‘Buddhānubuddho so thero, koṇḍañño tibbanikkamo;仏陀随覚した かのコーンダンニャ長老は 激しい努力ある
Lābhī sukhavihārānaṃ, vivekānaṃ abhiṇhaso. 引き続く楽住遠離利得者
出典: sn8.9
Tena kho pana samayena bhagavā sakkato hoti garukato mānito pūjito apacito lābhī cīvara-piṇḍapāta-senāsana-gilānappaccaya-bhesajjaparikkhārānaṃ. さてその時、世尊は恭敬され、尊重され、重んじられ、供養され、敬われ、外衣、鉢食坐臥処、病人必需薬、資具の利得者であられた。
出典: sn12.70
‘‘dhātunānattaṃ, bhikkhave, paṭicca uppajjati saññānānattaṃ, saññānānattaṃ paṭicca uppajjati saṅkappanānattaṃ, saṅkappanānattaṃ paṭicca uppajjati phassanānattaṃ, phassanānattaṃ paṭicca uppajjati vedanānānattaṃ, vedanānānattaṃ paṭicca uppajjati chandanānattaṃ, chandanānattaṃ paṭicca uppajjati pariḷāhanānattaṃ, pariḷāhanānattaṃ paṭicca uppajjati pariyesanānānattaṃ, pariyesanānānattaṃ paṭicca uppajjati lābhanānattaṃ.「比丘たちよ、種々なる界縁りて種々なるが生じ、種々なる縁りて種々なる思惟が生じ、種々なる思惟縁りて種々なるが生じ、種々なる縁りて種々なるが生じ、種々なる縁りて種々なるが生じ、種々なる縁りて種々なる熱悩が生じ、種々なる熱悩縁りて種々なる探求が生じ、種々なる探求縁りて種々なるが生じます。
出典: sn14.9
‘uppannaṃ lābhasakkārasilokaṃ pajahissāma, na ca no uppanno lābhasakkārasiloko cittaṃ pariyādāya ṭhassatī’ti.『我々は生じた利得、恭敬、名誉捨て去ろう。そして我々に生じた利得、恭敬、名誉遍取してとどまらないようにしよう』と。
出典: sn17.1
‘‘yopi so, bhikkhave, bhikkhu arahaṃ khīṇāsavo tassapāhaṃ lābhasakkārasiloko antarāyāya vadāmī’’ti.「比丘たちよ、たとえそれが阿羅漢漏尽の比丘であれ、利得、恭敬、名誉はその障害になると私は説きます」と。
出典: sn17.30
Eso kho, bhikkhave, bhikkhu catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī akicchalābhī akasiralābhī, 比丘たちよ、この比丘は四超越心現法楽住の欲しいままの利得者、困難なき利得者、苦労なき利得者であり、
出典: sn21.4
Te taṃ lābhaṃ agadhitā amucchitā anajjhopannā [anajjhāpannā (sabbattha) ma. ni. 1 pāsarāsisuttavaṇṇanā oloketabbā] ādīnavadassāvino nissaraṇapaññā paribhuñjanti. 彼らはその利得繋がれず、夢中にならず、取り込まれず、危難を見る、出離の智慧ある者として享受します。
出典: sn20.9
Yo hi koci, bhikkhave, bhikkhu uppannaṃ lābhasakkārasilokaṃ assādeti nikāmeti . 比丘たちよ、誰であれ、生じた利得、恭敬、名誉楽味とし希求する比丘。
ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu giddho papatāya [bhikkhu papatāya (syā. kaṃ.), bhikkhu viddho papatāya (?)] anayaṃ āpanno byasanaṃ āpanno yathākāmakaraṇīyo pāpimato. この者は『銛で射抜かれた貪求者、悪しき者の欲するがままに不幸に陥り、災難に陥った比丘』と呼ばれます。
出典: sn17.3
‘‘Lābhā te, gahapati, suladdhaṃ te, gahapati, yassa te gambhīre buddhavacane paññācakkhu kamatī’’ti. 居士よ、あなたの利得です。居士よ、あなたは良くました。そのあなたの智慧が、深遠な仏陀言葉に入っているのだから」と。
出典: sn41.1
‘‘Sa kho so, bhikkhave, bālo abyatto akusalo bhikkhu na ceva lābhī hoti diṭṭheva dhamme sukhavihārānaṃ, na lābhī satisampajaññassa. そして比丘たちよ、その愚かで未熟で巧みでない比丘は、現法楽住得る者にもならず、正知得る者にもなりません。
出典: sn47.8