脱出、出発、逃亡、救済 going out,departure,escape,salvation
ni:下に,外に,否定の接頭辞 + saraṇa:帰依、帰依処、拠り所
国語辞書で”出離”は、”この世において迷いを離れて解脱の境地に達すること”です。脱出、救いという意味も含みます。
また”出離”という言葉はnekkhammaの訳語としても使用されることもありますが、当wikiではnekkhammaは離欲を割りあてます。
類語 paṭisaraṇa:頼み、救済、viveka:遠離、niyyāna:脱出
| ‘kicchaṃ vatāyaṃ loko āpanno jāyati ca jīyati ca mīyati ca cavati ca upapajjati ca. | 『ああ、この苦難に陥った生命は生まれ、衰え、死に、没し、再生する。 |
| Atha ca panimassa dukkhassa nissaraṇaṃ nappajānāti jarāmaraṇassa. | そしてしかも、この苦なる老死の出離を了知しない。 |
| ‘‘Natthi nissaraṇaṃ loke, kiṃ vivekena kāhasi; | 「世界に出離はない 遠離により何をなそうとするのか |
| Bhuñjassu kāmaratiyo, māhu pacchānutāpinī’’ti. | 快楽を享受せよ 後に後悔するなかれ」と。 |
| Tena kho pana samayena bakassa brahmuno evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ hoti . | さてその時、バカ梵天にはこのような悪い見解が生じていた。 |
| ‘‘idaṃ niccaṃ, idaṃ dhuvaṃ, idaṃ sassataṃ, idaṃ kevalaṃ, idaṃ acavanadhammaṃ, idañhi na jāyati na jīyati na mīyati na cavati na upapajjati, ito ca panaññaṃ uttariṃ [uttariṃ (sī. syā. kaṃ. pī.)] nissaraṇaṃ natthī’’ti. | 『これは常住なり、これは恒常なり、これは永遠なり、これは完全なり、これは死没なき法なり。なぜならこれは生まれず、衰えず、死なず、死没せず、再生しないから。しかもこれより他にさらに上の出離は存在しない。1)』と。 |
| yo pathavīdhātuyā chandarāgavinayo chandarāgappahānaṃ, idaṃ pathavīdhātuyā nissaraṇaṃ. | 地界への愛着の調伏、愛着の断。これが地界の出離である。 |
| Te taṃ lābhaṃ agadhitā amucchitā anajjhopannā [anajjhāpannā (sabbattha) ma. ni. 1 pāsarāsisuttavaṇṇanā oloketabbā] ādīnavadassāvino nissaraṇapaññā paribhuñjanti. | 彼らはその利得に繋がれず、夢中にならず、取り込まれず、危難を見る、出離の智慧ある者として享受します。 |
| Yato ca kho, bhikkhave, sattā imesaṃ pañcannaṃ upādānakkhandhānaṃ assādañca assādato ādīnavañca ādīnavato nissaraṇañca nissaraṇato yathābhūtaṃ abbhaññaṃsu; | しかし比丘たちよ、衆生がこれら五取蘊の楽味を楽味として、危難を危難として、出離を出離として如実に証知したならば、 |
| atha, bhikkhave, sattā sadevakā lokā samārakā sabrahmakā sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya nissaṭā visaṃyuttā vippamuttā vimariyādīkatena cetasā viharanti’’. | そのとき比丘たちよ、衆生は神、魔、梵天を含む世界から、沙門、婆羅門、王を含む人々から出離し、離縛し、自由となって無制限の心により住します」と。 |
| Yato kho, bhikkhave, bhikkhu imesaṃ pañcannaṃ upādānakkhandhānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ viditvā anupādāvimutto hoti. | 比丘たちよ、比丘がこれら五取蘊の集起、消滅、楽味、危難、出離を如実に知って、取着せず解脱しているならば、 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu arahaṃ khīṇāsavo vusitavā katakaraṇīyo ohitabhāro anuppattasadattho parikkhīṇabhavasaṃyojano sammadaññāvimutto’’ti. | 比丘たちよ、この比丘は阿羅漢、漏尽者、完成者、なすべきがなされ、荷が下ろされ、善利に達し、有の結縛の尽き果て、正しく了知した解脱者と呼ばれます」と。 |
| yo vedanāya chandarāgavinayo chandarāgappahānaṃ. | 受への愛着の調伏、愛着の断、 |
| Idaṃ vedanāya nissaraṇa’’’nti. | これが受の出離である。』」と。 |