| ‘‘Atthi, bhikkhave, sāmisā pīti, atthi nirāmisā pīti, atthi nirāmisā nirāmisatarā pīti; | 「比丘たちよ、有肉の喜悦があり、離肉の喜悦があり、さらに離肉なる喜悦があり、 |
| atthi sāmisaṃ sukhaṃ, atthi nirāmisaṃ sukhaṃ, atthi nirāmisā nirāmisataraṃ sukhaṃ; | 有肉の楽があり、離肉の楽があり、さらに離肉なる楽があり、 |
| atthi sāmisā upekkhā, atthi nirāmisā upekkhā, atthi nirāmisā nirāmisatarā upekkhā; | 有肉の捨があり、離肉の捨があり、さらに離肉なる捨があり、 |
| atthi sāmiso vimokkho, atthi nirāmiso vimokkho, atthi nirāmisā nirāmisataro vimokkho. | 有肉の解脱があり、離肉の解脱があり、さらに離肉なる解脱があります。 |
| Katamā ca, bhikkhave, sāmisā pīti? | それでは比丘たちよ、有肉の喜悦とは何か? |
| Pañcime, bhikkhave, kāmaguṇā. | 比丘たちよ、これら五欲があります。 |
| Katame pañca? | 五とは何か。 |
| Cakkhuviññeyyā rūpā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā…pe… | 眼で識られる、望ましい、所愛の、好ましい、愛しい、欲を近寄せ、魅了する諸色、 …中略… |
| kāyaviññeyyā phoṭṭhabbā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā. | 身で識られる、望ましい、所愛の、好ましい、愛しい、欲を近寄せ、魅了する諸接触です。 |
| Ime kho, bhikkhave, pañca kāmaguṇā. | 比丘たちよ、これらが五欲です。 |
| Yā kho, bhikkhave, ime pañca kāmaguṇe paṭicca uppajjati pīti, ayaṃ vuccati, bhikkhave, sāmisā pīti. | 比丘たちよ、これら五欲に縁りて生じる喜悦。これが有肉の喜悦と呼ばれます。 |
| ‘‘Katamā ca, bhikkhave, nirāmisā pīti? | それでは比丘たちよ、離肉の喜悦とは何か? |
| Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. | 比丘たちよ、ここに比丘は諸欲から遠離して、不善諸法から遠離して、尋あり伺ある、遠離より生じた喜悦と楽ある初禅を成就して住します。 |
| Vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. | 尋と伺の寂滅ゆえに、内に明浄ある、心の統一した、尋なき伺なき、定より生じた喜悦と楽ある第二禅を成就して住します。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, nirāmisā pīti. | 比丘たちよ、これが離肉の喜悦と呼ばれます。 |
| ‘‘Katamā ca, bhikkhave, nirāmisā nirāmisatarā pīti? | それでは比丘たちよ、さらに離肉なる喜悦とは何か? |
| Yā kho, bhikkhave, khīṇāsavassa bhikkhuno rāgā cittaṃ vimuttaṃ paccavekkhato, dosā cittaṃ vimuttaṃ paccavekkhato, mohā cittaṃ vimuttaṃ paccavekkhato uppajjati pīti, ayaṃ vuccati, bhikkhave, nirāmisā nirāmisatarā pīti. | 比丘たちよ、漏尽の比丘が貪から解脱した心を精査するとき、瞋から解脱した心を精査するとき、痴から解脱した心を精査するときに生じる喜悦。これがさらに離肉なる喜悦と呼ばれます。 |
| ‘‘Katamañca, bhikkhave, sāmisaṃ sukhaṃ? | それでは比丘たちよ、有肉の楽とは何か? |
| Pañcime, bhikkhave, kāmaguṇā. | 比丘たちよ、これら五欲があります。 |
| Katame pañca? | 五とは何か。 |
| Cakkhuviññeyyā rūpā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā…pe… | 眼で識られる、望ましい、所愛の、好ましい、愛しい、欲を近寄せ、魅了する諸色、 …中略… |
| kāyaviññeyyā phoṭṭhabbā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā. | 身で識られる、望ましい、所愛の、好ましい、愛しい、欲を近寄せ、魅了する諸接触です。 |
| Ime kho, bhikkhave, pañca kāmaguṇā. | 比丘たちよ、これらが五欲です。 |
| Yaṃ kho, bhikkhave, ime pañca kāmaguṇe paṭicca uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, idaṃ vuccati, bhikkhave, sāmisaṃ sukhaṃ. | 比丘たちよ、これら五欲に縁りて生じる楽と嬉。これが有肉の楽と呼ばれます。 |
| ‘‘Katamañca, bhikkhave, nirāmisaṃ sukhaṃ? | それでは比丘たちよ、離肉の楽とは何か? |
| Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. | 比丘たちよ、ここに比丘は諸欲から遠離して、不善諸法から遠離して、尋あり伺ある、遠離より生じた喜悦と楽ある初禅を成就して住します。 |
| Vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. | 尋と伺の寂滅ゆえに、内に明浄ある、心の統一した、尋なき伺なき、定より生じた喜悦と楽ある第二禅を成就して住します。 |
| Pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato ca sampajāno sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti – | 喜悦の退色ゆえに、捨ある者として住し、念じ正知しつつ身による楽を体験し、聖者たちがそれを、 |
| ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. | 『捨と念ある楽住者』と告げる第三禅を成就して住します。 |
| Idaṃ vuccati, bhikkhave, nirāmisaṃ sukhaṃ. | これが離肉の楽と呼ばれます。 |
| ‘‘Katamañca, bhikkhave, nirāmisā nirāmisataraṃ sukhaṃ? | それでは比丘たちよ、さらに離肉なる楽とは何か? |
| Yaṃ kho, bhikkhave, khīṇāsavassa bhikkhuno rāgā cittaṃ vimuttaṃ paccavekkhato, dosā cittaṃ vimuttaṃ paccavekkhato, mohā cittaṃ vimuttaṃ paccavekkhato uppajjati sukhaṃ somanassaṃ, idaṃ vuccati, bhikkhave, nirāmisā nirāmisataraṃ sukhaṃ. | 比丘たちよ、漏尽の比丘が貪から解脱した心を精査するとき、瞋から解脱した心を精査するとき、痴から解脱した心を精査するときに生じる楽。これがさらに離肉なる楽と呼ばれます。 |
| ‘‘Katamā ca, bhikkhave, sāmisā upekkhā? | それでは比丘たちよ、有肉の捨とは何か? |
| Pañcime, bhikkhave, kāmaguṇā. | 比丘たちよ、これら五欲があります。 |
| Katame pañca? | 五とは何か。 |
| Cakkhuviññeyyā rūpā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā…pe… | 眼で識られる、望ましい、所愛の、好ましい、愛しい、欲を近寄せ、魅了する諸色、 …中略… |
| kāyaviññeyyā phoṭṭhabbā iṭṭhā kantā manāpā piyarūpā kāmūpasaṃhitā rajanīyā. | 身で識られる、望ましい、所愛の、好ましい、愛しい、欲を近寄せ、魅了する諸接触です。 |
| Ime kho, bhikkhave, pañca kāmaguṇā. | 比丘たちよ、これらが五欲です。 |
| Yā kho, bhikkhave, ime pañca kāmaguṇe paṭicca uppajjati upekkhā, ayaṃ vuccati, bhikkhave, sāmisā upekkhā. | 比丘たちよ、これら五欲に縁りて生じる捨。これが有肉の捨と呼ばれます。 |
| ‘‘Katamā ca, bhikkhave, nirāmisā upekkhā? | それでは比丘たちよ、離肉の捨とは何か? |
| Idha, bhikkhave, bhikkhu sukhassa ca pahānā, dukkhassa ca pahānā, pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā, adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati. | 比丘たちよ、ここに比丘は楽の断ゆえに苦の断ゆえに、以前の嬉、憂の消滅ゆえに、不苦不楽なる、捨と念により遍浄な第四禅を成就して住します。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, nirāmisā upekkhā. | 比丘たちよ、これが離肉の捨と呼ばれます。 |
| ‘‘Katamā ca, bhikkhave, nirāmisā nirāmisatarā upekkhā? | それでは比丘たちよ、さらに離肉なる捨とは何か? |
| Yā kho, bhikkhave, khīṇāsavassa bhikkhuno rāgā cittaṃ vimuttaṃ paccavekkhato, dosā cittaṃ vimuttaṃ paccavekkhato, mohā cittaṃ vimuttaṃ paccavekkhato uppajjati upekkhā, ayaṃ vuccati, bhikkhave, nirāmisā nirāmisatarā upekkhā. | 比丘たちよ、漏尽の比丘が貪から解脱した心を精査するとき、瞋から解脱した心を精査するとき、痴から解脱した心を精査するときに生じる捨。これがさらに離肉なる捨と呼ばれます。 |
| ‘‘Katamo ca, bhikkhave, sāmiso vimokkho? | それでは比丘たちよ、有肉の解脱とは何か? |
| Rūpappaṭisaṃyutto vimokkho sāmiso vimokkho. | 色に関連した解脱が、有肉の解脱です。 |
| ‘‘Katamo ca, bhikkhave, nirāmiso vimokkho? | それでは比丘たちよ、離肉の解脱とは何か? |
| Arūpappaṭisaṃyutto vimokkho nirāmiso vimokkho. | 無色に関連した解脱が、離肉の解脱です。 |
| ‘‘Katamo ca, bhikkhave, nirāmisā nirāmisataro vimokkho? | それでは比丘たちよ、さらに離肉なる解脱とは何か? |
| Yo kho, bhikkhave, khīṇāsavassa bhikkhuno rāgā cittaṃ vimuttaṃ paccavekkhato, dosā cittaṃ vimuttaṃ paccavekkhato, mohā cittaṃ vimuttaṃ paccavekkhato uppajjati vimokkho, ayaṃ vuccati, bhikkhave, nirāmisā nirāmisataro vimokkho’’ti. | 比丘たちよ、漏尽の比丘が貪から解脱した心を精査するとき、瞋から解脱した心を精査するとき、痴から解脱した心を精査するときに生じる解脱。これがさらに離肉なる解脱と呼ばれます」と。 |