ユーザ用ツール

サイト用ツール


mn49_1

mn49(1) 『梵天請経(1)』 ぼんてんしょうきょう、 Brahmanimantanikasuttaṃ、ブラフマニマンタニカ・スッタ)

 私はこのように聞いた。
 ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住されていた。
 そのとき世尊は比丘たちに呼びかけられた。
「比丘たちよ」と。
「尊者よ」と、その比丘たちは世尊へ応じた。
 世尊はこう言われた。
「比丘たちよ、ある時、私はウッカッターのスバガ林の沙羅王樹の根元に住していた。
 さてその頃、比丘たちよ、バカ梵天にこのようなが生じていた。
『これは常住であり、これは恒常であり、これは永遠であり、これは完全であり、これは不変である。なぜならここでは生まれず、衰えず、なず、死没せず、再生しないから。しかもこれより他にさらなる出離は存在しない』と。
 そこで比丘たちよ、私はによって、バカ梵天考察を了知して、
 まるである男が縮めた腕を伸ばし、伸ばした腕を縮める、まさにそのように、
 ウッカッターのスバガ林の沙羅王樹の根元で消失し、その梵天界顕現した。
 比丘たちよ、バカ梵天は遠くから来る私を見た。
 私を見て、こう言った、
『わが友よ、さあ、わが友よ、よく来た。
 わが友よ、君は久しぶりにこの機会、つまりここへの到来をなした。
 わが友よ、これは常住であり、これは恒常であり、これは永遠であり、これは完全であり、これは不変である。なぜならここでは生まれず、衰えず、なず、死没せず、再生しないから。
 しかもこれより他にさらなる出離は存在しない』と。
 比丘たちよ、そう言われて、私はバカ梵天にこう言った。
「ああ友よ、バカ梵天無明に至っている。
 ああ友よ、バカ梵天無明に至っている。
 まさに無常なものを常住と言い、まさに恒常でないものを恒常と言い、まさに永遠でないものを永遠と言い、まさに不完全なものを完全と言い、まさに変化不変と言うのなら。
 そしてさらに生まれ、衰え、に、死没し、再生するところのものをこのように言う、
『なぜならここでは生まれず、衰えず、なず、死没せず、再生しないから』と。
 そしてこれより他のさらに上の出離があるのに、『しかもこれより他にさらなる出離は存在しない。』と言うからである」と。
 すると比丘たちよ、悪魔がとある梵衆天に憑依して、私にこう言った。
「比丘よ、比丘よ、この方に手を出すな。この方に手を出すな。なぜなら比丘よ、こちらの梵天は大梵天、征服されない者、勝利者、全見者、自在者、統治者、作者、化作者、最上者、主催者、自在力者、未生者・既生者の父だから。
 比丘よ、君より以前の世界に、地面を咎め、地面を嫌悪し、を咎め、嫌悪し、を咎め、嫌悪し、

 を咎め、嫌悪し、生きものを咎め、生きもの嫌悪し、神々を咎め、神々嫌悪し、造物主を咎め、造物主嫌悪し、梵天を咎め、梵天嫌悪する沙門、婆羅門たちがいた。
 彼らは身の崩壊より、生命の破壊より、劣った確立した(再生した)。
 しかし比丘よ、君より以前の世界に、称賛し、歓喜し、称賛し、歓喜し、称賛歓喜し、

 称賛し、歓喜し、生きもの称賛し、生きもの歓喜し、神々称賛し、神々歓喜し、造物主称賛し、造物主歓喜し、梵天称賛し、梵天歓喜する沙門、婆羅門たちがいた。
 彼らは身の崩壊より、生命の破壊より、優れた確立した(再生した)。
 それゆえ比丘よ、私は君へこのように言う、
『さあ、わが友よ、君は、梵天が君に言うこと、君はそれだけをなしなさい。君は梵天言葉を超えてはいけない』と。
 比丘よ、もし君が梵天言葉を超えて行くなら、まるで男が近づく吉祥を棒で止めるように、あるいは比丘よ、

 まるで奈落ある断崖で落ちかけている男が手、足から地面を(放して)失敗するように、比丘よ、そのように君にはこの結果があるだろう。
『さあ、わが友よ、君は、梵天が君に言うこと、君はそれだけをなしなさい。君は梵天言葉を超えてはいけない。
 比丘よ、いったい君は集合した梵天衆を見るだろうか?』と。
 比丘たちよ、そのように悪魔は私を梵天衆に導いた。
 比丘たちよ、そう言われて、私は悪魔にこう言った。
『私は君を知る、悪しき者よ。
 君は思ってはならぬ、
 ”彼は私を知らない”と。
 君はである。悪しき者よ。
 悪しき者よ、およそ梵天も、梵天衆も、梵衆天たちも、そのすべてが君の手の中にあり、そのすべてが君に支配される。
 なぜなら悪しき者よ、君にはこのような(思いが)あるから、
『この者も私の手の中になるだろう、この者も私の支配されるものとなるだろう』と。
 しかし悪しき者よ、私は決して君の手の中に行かず、君の支配されるものにもならない」と。
 比丘たちよ、そう言われてバカ梵天は、私にこう言った。
 わが友よ、私は常住なるものをまさに常住であると言い、恒常なものをまさに恒常であると言い、永遠なものをまさに永遠であると言い、完全なものをまさに完全であると言い、
 不変をまさに不変であると言う。そしてまた私は、およそ生まれず、衰えず、なず、死没せず、再生しないようなそれを言う。

『なぜならここでは生まれず、衰えず、なず、死没せず、再生しないから』と。
 またこれより他のさらに上の出離はなく、『しかもこれより他にさらなる出離は存在しない。』と私は言う。
 比丘よ、君より以前の世界に、沙門・婆羅門たちがいた。およそ君の一切の寿命ほど、彼らの苦行があった。

 彼らはこのように知ることができた、
『しかし他のさらに上の出離があるなら、他のさらに上の出離があると、他のさらに上の出離がないなら、他のさらに上の出離はない』と。
 それゆえ比丘よ、私は君へこのように言う、
『疲労、困惑を受けたとしても、決して君は他のさらに上の出離を見ないだろう。
 比丘よ、もし君が固執するなら、私の近住者、屋敷居住者、欲しいままになされる者、斥けられる者となるだろう。
 もし君がに …
 に …
 に …
 生き物に …
 神々に …
 造物主に …
 梵天固執するなら、私の近住者、屋敷居住者、欲しいままになされる者、斥けられる者となるだろう』と。
 梵天よ、私もこのように知る。
 もし私が固執するなら、君の近住者、屋敷居住者、欲しいままになされる者、斥けられる者となるだろう。
 もし私がに …
 に …
 に …
 生き物に …
 神々に …
 造物主に …
 もし私が梵天固執するなら、君の近住者、屋敷居住者、欲しいままになされる者、斥けられる者となるだろう。』と、さらに梵天よ、私は君の行き先を了知し、光輝を了知する、つまり、
 バカ梵天はこのような大神変を持ち、バカ梵天はこのような大威力あり、バカ梵天はこのような大勢力がある」と。
「それではわが友よ、君はどのように私の行き先を了知し、光輝を了知するのか、つまり、
『バカ梵天はこのような大神変を持ち、バカ梵天はこのような大威力あり、バカ梵天はこのような大勢力がある』」と。
「月や太陽が持ち運び、四方に光が輝くかぎりに、
 一千世界はあり、そこに君の支配が及ぶ。
 君は他者を超えて知り、そして離貪を知る。
 ここでの状態、他の状態、生類の来処と行き先を。
 梵天よ、私はこのように君の行き先を了知し、光輝を了知する、つまり、
 バカ梵天はこのような大神変を持ち、バカ梵天はこのような大威力あり、バカ梵天はこのような大勢力がある」と。

Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi .
‘‘bhikkhavo’’ti.
‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ.
Bhagavā etadavoca .
‘‘Ekamidāhaṃ, bhikkhave, samayaṃ ukkaṭṭhāyaṃ viharāmi subhagavane sālarājamūle.
Tena kho pana, bhikkhave, samayena bakassa brahmuno evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ hoti .
‘idaṃ niccaṃ, idaṃ dhuvaṃ, idaṃ sassataṃ, idaṃ kevalaṃ, idaṃ acavanadhammaṃ, idañhi na jāyati na jīyati na mīyati na cavati na upapajjati, ito ca panaññaṃ uttari nissaraṇaṃ natthī’ti.

Atha khvāhaṃ, bhikkhave, bakassa brahmuno cetasā cetoparivitakkamaññāya .
seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya, evameva .
ukkaṭṭhāyaṃ subhagavane sālarājamūle antarahito tasmiṃ brahmaloke pāturahosiṃ.
Addasā kho maṃ, bhikkhave, bako brahmā dūratova āgacchantaṃ;
disvāna maṃ etadavoca .
‘ehi kho, mārisa, svāgataṃ, mārisa!
Cirassaṃ kho, mārisa, imaṃ pariyāyamakāsi yadidaṃ idhāgamanāya.

Idañhi, mārisa, niccaṃ, idaṃ dhuvaṃ, idaṃ sassataṃ, idaṃ kevalaṃ, idaṃ acavanadhammaṃ, idañhi na jāyati na jīyati na mīyati na cavati na upapajjati.
Ito ca panaññaṃ uttari nissaraṇaṃ natthī’’’ti.
Evaṃ vutte, ahaṃ, bhikkhave, bakaṃ brahmānaṃ etadavocaṃ .
‘‘avijjāgato vata, bho, bako brahmā;
avijjāgato vata, bho, bako brahmā;
yatra hi nāma aniccaṃyeva samānaṃ niccanti vakkhati, addhuvaṃyeva samānaṃ dhuvanti vakkhati, asassataṃyeva samānaṃ sassatanti vakkhati, akevalaṃyeva samānaṃ kevalanti vakkhati, cavanadhammaṃyeva samānaṃ acavanadhammanti vakkhati;
yattha ca pana jāyati jīyati mīyati cavati upapajjati tañca vakkhati .
‘idañhi na jāyati na jīyati na mīyati na cavati na upapajjatī’ti;

santañca panaññaṃ uttari nissaraṇaṃ ‘natthaññaṃ uttari nissaraṇa’nti vakkhatī’’ti.
‘‘Atha kho, bhikkhave, māro pāpimā aññataraṃ brahmapārisajjaṃ anvāvisitvā maṃ etadavoca .
‘bhikkhu, bhikkhu, metamāsado metamāsado, eso hi, bhikkhu, brahmā mahābrahmā abhibhū anabhibhūto aññadatthudaso vasavattī issaro kattā nimmātā seṭṭho sajitā [sajjitā (syā. kaṃ. ka.), sañjitā (sī. pī.)] vasī pitā bhūtabhabyānaṃ.
Ahesuṃ kho ye, bhikkhu, tayā pubbe samaṇabrāhmaṇā lokasmiṃ pathavīgarahakā pathavījigucchakā, āpagarahakā āpajigucchakā, tejagarahakā tejajigucchakā,
vāyagarahakā vāyajigucchakā, bhūtagarahakā bhūtajigucchakā, devagarahakā devajigucchakā, pajāpatigarahakā pajāpatijigucchakā, brahmagarahakā brahmajigucchakā .
te kāyassa bhedā pāṇupacchedā hīne kāye patiṭṭhitā ahesuṃ.

Ye pana, bhikkhu, tayā pubbe samaṇabrāhmaṇā lokasmiṃ pathavīpasaṃsakā pathavābhinandino, āpapasaṃsakā āpābhinandino, tejapasaṃsakā tejābhinandino,
vāyapasaṃsakā vāyābhinandino, bhūtapasaṃsakā bhūtābhinandino, devapasaṃsakā devābhinandino, pajāpatipasaṃsakā pajāpatābhinandino, brahmapasaṃsakā brahmābhinandino .
te kāyassa bhedā pāṇupacchedā paṇīte kāye patiṭṭhitā.

Taṃ tāhaṃ, bhikkhu, evaṃ vadāmi .
‘iṅgha tvaṃ, mārisa, yadeva te brahmā āha tadeva tvaṃ karohi, mā tvaṃ brahmuno vacanaṃ upātivattittho’.
Sace kho tvaṃ, bhikkhu, brahmuno vacanaṃ upātivattissasi, seyyathāpi nāma puriso siriṃ āgacchantiṃ daṇḍena paṭippaṇāmeyya, seyyathāpi vā pana, bhikkhu,
puriso narakappapāte papatanto hatthehi ca pādehi ca pathaviṃ virādheyya, evaṃ sampadamidaṃ, bhikkhu, tuyhaṃ bhavissati.

‘Iṅghaṃ tvaṃ, mārisa, yadeva te brahmā āha tadeva tvaṃ karohi, mā tvaṃ brahmuno vacanaṃ upātivattittho.
Nanu tvaṃ, bhikkhu, passasi brahmaparisaṃ sannipatita’nti?
Iti kho maṃ, bhikkhave, māro pāpimā brahmaparisaṃ upanesi.
‘‘Evaṃ vutte, ahaṃ, bhikkhave, māraṃ pāpimantaṃ etadavocaṃ .
‘jānāmi kho tāhaṃ, pāpima;
mā tvaṃ maññittho .
na maṃ jānātī’ti.
Māro tvamasi, pāpima.
Yo ceva, pāpima, brahmā, yā ca brahmaparisā, ye ca brahmapārisajjā, sabbeva tava hatthagatā sabbeva tava vasaṃgatā.
Tuyhañhi, pāpima, evaṃ hoti .
‘esopi me assa hatthagato, esopi me assa vasaṃgato’ti.

Ahaṃ kho pana, pāpima, neva tava hatthagato neva tava vasaṃgato’’ti.

‘‘Evaṃ vutte, bhikkhave, bako brahmā maṃ etadavoca .
‘ahañhi, mārisa, niccaṃyeva samānaṃ niccanti vadāmi, dhuvaṃyeva samānaṃ dhuvanti vadāmi, sassataṃyeva samānaṃ sassatanti vadāmi, kevalaṃyeva samānaṃ kevalanti vadāmi,
acavanadhammaṃyeva samānaṃ acavanadhamma’nti vadāmi, yattha ca pana na jāyati na jīyati na mīyati na cavati na upapajjati tadevāhaṃ vadāmi .
‘idañhi na jāyati na jīyati na mīyati na cavati na upapajjatī’ti.

Asantañca panaññaṃ uttari nissaraṇaṃ ‘natthaññaṃ uttari nissaraṇa’nti vadāmi.
Ahesuṃ kho, bhikkhu, tayā pubbe samaṇabrāhmaṇā lokasmiṃ yāvatakaṃ tuyhaṃ kasiṇaṃ āyu tāvatakaṃ tesaṃ tapokammameva ahosi.
Te kho evaṃ jāneyyuṃ .
‘santañca panaññaṃ uttari nissaraṇaṃ atthaññaṃ uttari nissaraṇanti, asantaṃ vā aññaṃ uttari nissaraṇaṃ natthaññaṃ uttari nissaraṇa’nti.

Taṃ tāhaṃ, bhikkhu, evaṃ vadāmi .
‘na cevaññaṃ uttari nissaraṇaṃ dakkhissasi, yāvadeva ca pana kilamathassa vighātassa bhāgī bhavissasi.
Sace kho tvaṃ, bhikkhu, pathaviṃ ajjhosissasi, opasāyiko me bhavissasi vatthusāyiko, yathākāmakaraṇīyo bāhiteyyo.
Sace āpaṃ…
tejaṃ…
vāyaṃ…
bhūte…
deve…
pajāpatiṃ…
brahmaṃ ajjhosissasi, opasāyiko me bhavissasi vatthusāyiko, yathākāmakaraṇīyo bāhiteyyo’ti.
‘‘Ahampi kho evaṃ, brahme, jānāmi .
sace pathaviṃ ajjhosissāmi, opasāyiko te bhavissāmi vatthusāyiko, yathākāmakaraṇīyo bāhiteyyo.
‘Sace āpaṃ…
tejaṃ…
vāyaṃ…
bhūte…
deve…
pajāpatiṃ…
brahmaṃ ajjhosissāmi, opasāyiko te bhavissāmi vatthusāyiko, yathākāmakaraṇīyo bāhiteyyo’ti api ca te ahaṃ, brahme, gatiñca pajānāmi, jutiñca pajānāmi .
evaṃ mahiddhiko bako brahmā, evaṃ mahānubhāvo bako brahmā, evaṃ mahesakkho bako brahmā’’ti.
‘‘Yathākathaṃ pana me tvaṃ, mārisa, gatiñca pajānāsi, jutiñca pajānāsi .
‘evaṃ mahiddhiko bako brahmā, evaṃ mahānubhāvo bako brahmā, evaṃ mahesakkho bako brahmā’ti?

‘‘Yāvatā candimasūriyā, pariharanti disā bhanti virocanā;
Tāva sahassadhā loko, ettha te vattate [vattatī (sī. syā. kaṃ. pī.)] vaso.
‘‘Paroparañca [parovarañca (sī. pī.)] jānāsi, atho rāgavirāginaṃ;
Itthabhāvaññathābhāvaṃ, sattānaṃ āgatiṃ gati’’nti.
‘‘Evaṃ kho te ahaṃ, brahme, gatiñca pajānāmi jutiñca pajānāmi .
‘evaṃ mahiddhiko bako brahmā, evaṃ mahānubhāvo bako brahmā, evaṃ mahesakkho bako brahmā’ti.

mn49_1.txt · 最終更新: by h1roemon