ユーザ用ツール

サイト用ツール


mn60_1

mn60(1) 『無戯論経(1)』 (むけろんきょう、 Apaṇṇakasuttaṃ、アパンナカ・スッタ)

 私はこのように聞いた。
 ある時、世尊はコーサラ国で、大比丘僧伽と共に遊行をされていて、サーラーという名のコーサラ国の婆羅門村、そこに入られた。

 サーラーの婆羅門や居士たちは聞いた。
「友よ、釈迦族の家系から出家した釈迦族の子、沙門ゴータマは大比丘僧伽と共に遊行をなしてサーラーに到着した。
 しかもそのゴータマ尊者には、このような善き評判が昇っている。

『かの世尊は阿羅漢正等覚者明行足善逝世間解無上の調御丈夫神々と人間の師仏陀、世尊である』と。

 彼は梵天を含む生命に、沙門・婆羅門・王を含む人々に、自ら証知して実証して知らせる。

 彼は、はじめ善く中間も善く結末善い意味表現をそなえたを説き、完全に円満で遍浄梵行を明らかにする。

 そしてそのような阿羅漢たちを見ることは好運である」と。
 そこでサーラーの婆羅門や居士たちは世尊のもとに近づいた。

 近づくと、ある人々は世尊に礼拝して一隅に座った。

 また、ある人々は世尊に挨拶し、
 喜ばしい挨拶の話を交わしてから一隅に座った。
 また、ある人々は世尊に合掌を向けて一隅に座った。
 また、ある人々は世尊のもとで姓と名を告げて一隅に座った。

 また、ある人々は沈黙して一隅に座った。
 一隅に座ったサーラーの婆羅門や居士たちに世尊はこう言われた。
居士たちよ、さて君たちには誰か、その者への君たちの正当獲得されるような、好ましい師がいるだろうか?」と。
 
「尊者よ、我々には、その者への我々の正当獲得されるような、好ましい師は誰もいません」と。
 
居士たちよ、君たちによって好ましい師を得られないならば、この議論の余地な受持されて転じられるべきである。
 なぜなら居士たちよ、議論の余地なが成し遂げられ受持されたら、それは長きにわたって君たちの恩恵と幸福のためになるだろうから。
 では居士たちよ、何が議論の余地ななのか?
 居士たちよ、このような論ある、このようなある、一部の沙門・婆羅門たちがいる、
施与(の意味)はなく、供犠(の意味)はなく、献供(の意味)はなく、
 善行悪行果実果報はなく、この世界はなく、他世界はなく、
 母はなく、父はなく、
 化生生類はなく、
 この世界と他世界を自ら証知して実証して知らせるような、沙門・婆羅門、正行者、正しい行道者たちは世界にいない』と。

 居士たちよ、かの沙門・婆羅門たちには正反対の論者である一部の沙門・婆羅門たちがいる。
 彼らはこう言う、
施与(の意味)はあり、供犠(の意味)はあり、献供(の意味)はあり、
 善行悪行果実果報はある。
 この世界はあり、他世界はあり、
 母はあり、父はあり、
 化生生類はあり、
 この世界・他世界を自ら証知して実証して知らせるような、沙門、婆羅門、正行者、正しい行道者たちが世界にいる』と。
 居士たちよ、これをどう思うだろうか。
『いったいこれらの沙門・婆羅門たちは互いに、正反対の論者たちではないのか?』と。
 
「その通りです、尊者よ」と。
 
「そのうちで、居士たちよ、このような論者、このような見者であるかの沙門・婆羅門たち、
施与(の意味)はなく、供犠(の意味)はなく、…中略…
 この世界と他世界を自ら証知して実証して知らせるような、沙門・婆羅門、正行者、正しい行道者たちは世界にいない。』との彼らには、これが予期されるだろう。
 彼らは、およそこの身の善行為、語の善行為善行為

 これら三つの善法を回避して、およそこの身の悪行為、語の悪行為悪行為

 これら三つの不善諸法受持して転じるであろうこと。
 それはなぜか?
 なぜなら沙門・婆羅門でありながら彼らは、不善諸法危難、下卑、汚染を、諸法離欲における純化側面を見ないから。

 しかも存在する他世界を『他世界はない』と、彼のがあるなら、
 それは彼の邪見となる。
 しかも存在する他世界を『他世界はない』と彼が思惟するなら、
 それは彼の思惟となる。
 しかも存在する他世界を『他世界はない』とのを彼が語るなら、
 それは彼のとなる。
 しかも存在する他世界を『他世界はない』と彼が説くなら、
 この者は、およそ他世界知者であるかの阿羅漢たち、彼らへ反論をなす。
 しかも存在する他世界を『他世界はない』と彼が他者に説得するなら、
 それは彼の非正法の説諭となる。
 しかもその非正法の説諭により、彼が自己をほめそやし他者を軽蔑するなら、
 かくして、これまでの彼の善戒じられ、悪戒現起し、

 そしてこの者は邪見者、思惟者、者、聖者たちの反対性ある者、非正法の説諭者、自己を称え他者を侮蔑する者となる。
 このように邪見縁りて、彼にはこれら複数の悪しき不善諸法生成する。
 
 居士たちよ、そのとき、識者は、かく熟慮する、
『もし他世界がないなら、このように現存するこの人物は、身の崩壊より自己を平穏になすだろう。
 もし他世界があるなら、このように現存するこの人物は、身の崩壊より死後に、苦界悪趣堕処地獄再生するだろう。
 しかし、よしんば他世界がなく、かの現存する沙門、婆羅門たちの言葉真実だとしても、
 しかしその場合も、この現存する人物は現法において、識者たちにとって咎められるべき者、
 悪戒の人物、邪見虚無論者である』と。
 もし他世界があるなら、このように現存するこの人物は、双方で不運をつかむ者となる、
 (すなわち)現法において識者たちにとって咎められるべきこと、そして身の崩壊より死後に、苦界悪趣堕処地獄再生すること。
 このように彼には、この議論の余地なが悪く成し遂げられ受持され、一方に行き渡りとどまり、善なる道理を空虚にする。
 
 そのうちで、居士たちよ、このような論者、このような見者であるかの沙門・婆羅門たち、
施与(の意味)はあり、…中略…
 この世界と他世界を自ら証知して実証して知らせるような、沙門・婆羅門、正行者、正しい行道者たちが世界にいる。』との彼らには、これが予期されるだろう。
 彼らは、およそこの身の悪行為、語の悪行為悪行為
 これら三つの不善諸法を回避して、およそこの身の善行為、語の善行為善行為
 これら三つの善法受持して転じるであろうこと。
 それはなぜか?
 なぜなら、沙門・婆羅門である彼らは、不善諸法危難、下卑、汚染を、諸法離欲における純化側面を見るから。

 しかも存在する他世界を『他世界はある』と、彼のがあるなら、
 それは彼の正見となる。
 しかも存在する他世界を『他世界はある』と彼が思惟するなら、
 それは彼の正思惟となる。
 しかも存在する他世界を『他世界はある』とのを彼が語るなら、
 それは彼の正語となる。
 しかも存在する他世界を『他世界はある』と彼が説くなら、
 この者は、およそ他世界知者であるかの阿羅漢たち、彼らへ反論をなさない。
 しかも存在する他世界を『他世界はある』と彼が他者へ説得するなら、それは彼の正法の説諭となる。
 しかもその非正法の説諭により、彼が自己をほめそやさず他者も軽蔑しないなら、
 かくして、これまでの彼の悪戒じられ、善戒現起し、

 そしてこの者は正見者、正思惟者、正語者、聖者たちへ反対なき者、正法の説諭者、自己を称えることなき、他者を侮蔑しない者となる。
 このように正見縁りて、彼にはこれら複数の善法生成する。
 
 居士たちよ、そのとき、識者は、かく熟慮する、
『もし他世界があるなら、このように現存するこの人物は、身の崩壊より死後に、善趣である天界に再生するだろう。
 しかし、よしんば他世界がなく、かの現存する沙門、婆羅門たちの言葉真実だとしても、
 しかしその場合も、この現存する人物は現法において、識者たちにとって称賛されるべき者、
 持戒の人物、正見有論者である』と。
 もし他世界があるなら、このように現存するこの人物は、双方で幸運をつかむ者となる、
 (すなわち)現法において識者たちにとって称賛されるべきこと、そして身の崩壊より死後に、善趣である天界に再生すること。
 このように彼には、この議論の余地ながよく成し遂げられ受持され、双方に行き渡りとどまり、不善な道理を空虚にする。

Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā kosalesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ yena sālā nāma kosalānaṃ brāhmaṇagāmo tadavasari.
Assosuṃ kho sāleyyakā brāhmaṇagahapatikā .
‘‘samaṇo khalu bho gotamo sakyaputto sakyakulā pabbajito kosalesu cārikaṃ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṃ sālaṃ anuppatto.
Taṃ kho pana bhavantaṃ gotamaṃ evaṃ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato .
‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti.
So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samārakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrāhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti.
So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti.
Sādhu kho pana tathārūpānaṃ arahataṃ dassanaṃ hotī’’ti.
Atha kho sāleyyakā brāhmaṇagahapatikā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu;
upasaṅkamitvā appekacce bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
Appekacce bhagavatā saddhiṃ sammodiṃsu;
sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
Appekacce yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
Appekacce bhagavato santike nāmagottaṃ sāvetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
Appekacce tuṇhībhūtā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
Ekamantaṃ nisinne kho sāleyyake brāhmaṇagahapatike bhagavā etadavoca .
‘‘atthi pana vo, gahapatayo, koci manāpo satthā yasmiṃ vo ākāravatī saddhā paṭiladdhā’’ti?

‘‘Natthi kho no, bhante, koci manāpo satthā yasmiṃ no ākāravatī saddhā paṭiladdhā’’ti.

‘‘Manāpaṃ vo, gahapatayo, satthāraṃ alabhantehi ayaṃ apaṇṇako dhammo samādāya vattitabbo.
Apaṇṇako hi, gahapatayo, dhammo samatto samādinno, so vo bhavissati dīgharattaṃ hitāya sukhāya.

Katamo ca, gahapatayo, apaṇṇako dhammo’’?
‘‘Santi, gahapatayo, eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino .

‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ;

natthi sukatadukkaṭānaṃ [sukaṭadukkaṭānaṃ (sī. syā. kaṃ. pī.)] kammānaṃ phalaṃ vipāko, natthi ayaṃ loko, natthi paro loko;
natthi mātā, natthi pitā;
natthi sattā opapātikā;
natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā [samaggatā (ka.)] sammā paṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti.
Tesaṃyeva kho, gahapatayo, samaṇabrāhmaṇānaṃ eke samaṇabrāhmaṇā ujuvipaccanīkavādā.
Te evamāhaṃsu .
‘atthi dinnaṃ, atthi yiṭṭhaṃ, atthi hutaṃ;

atthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko;
atthi ayaṃ loko, atthi paro loko;
atthi mātā, atthi pitā;
atthi sattā opapātikā;
atthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammā paṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti.
Taṃ kiṃ maññatha, gahapatayo .
‘nanume samaṇabrāhmaṇā aññamaññassa ujuvipaccanīkavādā’’’ti?


‘‘Evaṃ, bhante’’.

‘‘Tatra, gahapatayo, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino .

‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ…pe…
ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti tesametaṃ pāṭikaṅkhaṃ?

Yamidaṃ [yadidaṃ (ka.)] kāyasucaritaṃ, vacīsucaritaṃ, manosucaritaṃ .
ime tayo kusale dhamme abhinivajjetvā [abhinibbajjetvā (syā. kaṃ.), abhinibbijjitvā (ka.)] yamidaṃ [yadidaṃ (ka.)] kāyaduccaritaṃ, vacīduccaritaṃ, manoduccaritaṃ .
ime tayo akusale dhamme samādāya vattissanti.
Taṃ kissa hetu?
Na hi te bhonto samaṇabrāhmaṇā passanti akusalānaṃ dhammānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ, kusalānaṃ dhammānaṃ nekkhamme ānisaṃsaṃ vodānapakkhaṃ.
Santaṃyeva pana paraṃ lokaṃ ‘natthi paro loko’ tissa diṭṭhi hoti;
sāssa hoti micchādiṭṭhi.
Santaṃyeva kho pana paraṃ lokaṃ ‘natthi paro loko’ti saṅkappeti;
svāssa hoti micchāsaṅkappo.
Santaṃyeva kho pana paraṃ lokaṃ ‘natthi paro loko’ti vācaṃ bhāsati;
sāssa hoti micchāvācā.
Santaṃyeva kho pana paraṃ lokaṃ ‘natthi paro loko’ti āha;
ye te arahanto paralokaviduno tesamayaṃ paccanīkaṃ karoti.

Santaṃyeva kho pana paraṃ lokaṃ ‘natthi paro loko’ti paraṃ saññāpeti [paññāpeti (ka.)];
sāssa hoti asaddhammasaññatti [assaddhammapaññatti (ka.)].
Tāya ca pana asaddhammasaññattiyā attānukkaṃseti, paraṃ vambheti.

Iti pubbeva kho panassa susīlyaṃ pahīnaṃ hoti, dussīlyaṃ paccupaṭṭhitaṃ .
ayañca micchādiṭṭhi micchāsaṅkappo micchāvācā ariyānaṃ paccanīkatā asaddhammasaññatti attukkaṃsanā paravambhanā.
Evamassime [evaṃ’si’me’ (sī. syā. kaṃ. pī.)] aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti micchādiṭṭhipaccayā.

‘‘Tatra, gahapatayo, viññū puriso iti paṭisañcikkhati .
‘sace kho natthi paro loko evamayaṃ bhavaṃ purisapuggalo kāyassa bhedā sotthimattānaṃ karissati;
sace kho atthi paro loko evamayaṃ bhavaṃ purisapuggalo kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjissati.
Kāmaṃ kho pana māhu paro loko, hotu nesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ saccaṃ vacanaṃ;
atha ca panāyaṃ bhavaṃ purisapuggalo diṭṭheva dhamme viññūnaṃ gārayho .
dussīlo purisapuggalo micchādiṭṭhi natthikavādo’ti.
Sace kho attheva paro loko, evaṃ imassa bhoto purisapuggalassa ubhayattha kaliggaho .
yañca diṭṭheva dhamme viññūnaṃ gārayho, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjissati.

Evamassāyaṃ apaṇṇako dhammo dussamatto samādinno, ekaṃsaṃ pharitvā tiṭṭhati, riñcati kusalaṃ ṭhānaṃ.

‘‘Tatra, gahapatayo, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino .

‘atthi dinnaṃ…pe…
ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti tesametaṃ pāṭikaṅkhaṃ?

Yamidaṃ kāyaduccaritaṃ, vacīduccaritaṃ, manoduccaritaṃ .
ime tayo akusale dhamme abhinivajjetvā yamidaṃ kāyasucaritaṃ, vacīsucaritaṃ, manosucaritaṃ .
ime tayo kusale dhamme samādāya vattissanti.
Taṃ kissa hetu?
Passanti hi te bhonto samaṇabrāhmaṇā akusalānaṃ dhammānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ, kusalānaṃ dhammānaṃ nekkhamme ānisaṃsaṃ vodānapakkhaṃ.
Santaṃyeva kho pana paraṃ lokaṃ ‘atthi paro loko’ tissa diṭṭhi hoti;
sāssa hoti sammādiṭṭhi.
Santaṃyeva kho pana paraṃ lokaṃ ‘atthi paro loko’ti saṅkappeti;
svāssa hoti sammāsaṅkappo.
Santaṃyeva kho pana paraṃ lokaṃ ‘atthi paro loko’ti vācaṃ bhāsati;
sāssa hoti sammāvācā.
Santaṃyeva kho pana paraṃ lokaṃ ‘atthi paro loko’ti āha;
ye te arahanto paralokaviduno tesamayaṃ na paccanīkaṃ karoti.

Santaṃyeva kho pana paraṃ lokaṃ ‘atthi paro loko’ti paraṃ saññāpeti;
sāssa hoti saddhammasaññatti.
Tāya ca pana saddhammasaññattiyā nevattānukkaṃseti, na paraṃ vambheti.
Iti pubbeva kho panassa dussīlyaṃ pahīnaṃ hoti, susīlyaṃ paccupaṭṭhitaṃ .
ayañca sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā ariyānaṃ apaccanīkatā saddhammasaññatti anattukkaṃsanā aparavambhanā.

Evamassime aneke kusalā dhammā sambhavanti sammādiṭṭhipaccayā.

‘‘Tatra, gahapatayo, viññū puriso iti paṭisañcikkhati .
‘sace kho atthi paro loko, evamayaṃ bhavaṃ purisapuggalo kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissati.
Kāmaṃ kho pana māhu paro loko, hotu nesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ saccaṃ vacanaṃ;
atha ca panāyaṃ bhavaṃ purisapuggalo diṭṭheva dhamme viññūnaṃ pāsaṃso .
sīlavā purisapuggalo sammādiṭṭhi atthikavādo’ti.
Sace kho attheva paro loko, evaṃ imassa bhoto purisapuggalassa ubhayattha kaṭaggaho .
yañca diṭṭheva dhamme viññūnaṃ pāsaṃso, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissati.
Evamassāyaṃ apaṇṇako dhammo susamatto samādinno, ubhayaṃsaṃ pharitvā tiṭṭhati, riñcati akusalaṃ ṭhānaṃ.

mn60_1.txt · 最終更新: by h1roemon