mn55 『耆婆経』 (しばきょう、 Jīvakasuttaṃ、ジーヴァカ・スッタ)
私はこのように聞いた。
ある時、世尊はラージャガハのジーヴァカ・コーマーラバッチャのマンゴ林に住されていた。
さて、ジーヴァカ・コーマーラバッチャは世尊のもとに近づいた。
近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。
一隅に座ったジーヴァカ・コーマーラバッチャは、世尊にこう言った。
「私はこれを聞きました、尊者よ。
『彼らは沙門ゴータマを(施与の受け手と)指定して(呼吸ある)生き物を殺す。沙門ゴータマはそれを知りつつ、指定されて(彼)のための行為としてなされた肉を食べる』と。
尊者よ、およそこのように言う彼ら、
『彼らは沙門ゴータマを(施与の受け手と)指定して(呼吸ある)生き物を殺す。沙門ゴータマはそれを知りつつ、指定されて(彼)のための行為としてなされた肉を食べる』と。尊者よ、彼らは世尊の所説を説く者で、
事実でないことによって世尊を貶めず、法の随法を解答しており、そして誰であれ法に則った随説者が咎められる原因とならないでしょうか?」と。
「ジーヴァカよ、およそこのように言う者たち、
『彼らは沙門ゴータマを(施与の受け手と)指定して(呼吸ある)生き物を殺す。沙門ゴータマはそれを知りつつ、指定されて(彼)のための行為としてなされた肉を食べる』と。彼らは私の所説を説く者ではなく、そして彼らは私を不善・事実でないことによって貶めている。
ジーヴァカよ、私は三つの点により肉の享受を(できない)と説く。
(比丘のため殺されるのが)見られた、聞かれた、疑念ある場合。
ジーヴァカよ、私はこれら三つの点により肉を享受を(できない)と説く。
ジーヴァカよ、私は三つの点により肉の享受を(できる)と説く。
(比丘のため殺されるのが)見られてない、聞かれてない、疑念のない場合。
ジーヴァカよ、私はこれら三つの点により肉の享受を(できる)と説く。
ジーヴァカよ、ここに比丘が、ある村や町に親近して住する。
彼は慈しみを伴う心をもって一方向に行き渡らせ住する。そのように第二(方向)に、そのように第三(方向)に、そのように第四(方向)に。
かくして上・下・横に、あらゆる方向に、あまねく全世界に、広大・無量の大いなる、怨みなく加害なき、慈しみを伴う心をもって、行き渡らせて住する。
すると居士あるいは居士の息子が彼に近づき、翌日に食事に招待する。
ジーヴァカよ、比丘は、望むならば、同意する。
彼はその夜が明けたころ、午前に着衣して、鉢と衣を持って居士あるいは居士の息子の住居に近づく。
近づくと用意された座処に座る。
するとその彼に、居士あるいは居士の息子が優れた鉢食により給仕する。
彼にはこのような(思い)はない、
『じつに善きかな。この居士あるいは居士の息子が私に優れた鉢食により給仕するとは。
ああ、未来にもこの居士あるいは居士の息子が私に優れた鉢食により給仕すればいいのだが』と。
しかし彼にはこのような(思い)はない。
彼はその鉢食に繋がれず夢中にならず捕らわれず、危難を見る者であり、出離の智慧者として享受する。
ジーヴァカよ、これをどう思うだろうか。いったいその比丘は、そのとき自己への加害を意図する、あるいは他者への加害を意図する、あるいは双方への加害を意図するだろうか?」と。
「いいえ、尊者よ。」
「ジーヴァカよ、いったいその比丘は、そのとき、ただ罪なき者として食を食べるのではないか?」と。
「その通りです、尊者よ。
「私にはこの所聞があります、尊者よ。
『梵天は慈しみに住する者なり』と。
そして尊者よ、私にはそれ(梵天)が世尊であると、目の当たりに見られました。
なぜなら尊者よ、世尊は慈しみに住する方ですから」と。
「ジーヴァカよ、およそその貪、瞋、痴により悪意ある者となるようなその貪、瞋、痴は、如来には断じられ、根が断滅され、扇椰子の切り株のようにされ、非有にされ、将来に不生起な法である。
ジーヴァカよ、もし君がこれに関して語ったのなら、私は君のこれ(所説)を承諾しよう」と。
「しかし尊者よ、私は、まさにこれに関して語ったのです」と。
「ジーヴァカよ、ここに比丘が、ある村や町に親近して住する。
彼は憐憫を伴う心をもって …中略…
喜心ある心をもって …中略…
平静なる心により一方向に行き渡らせ住する。そのように第二(方向)に、そのように第三(方向)に、そのように第四(方向)に。
かくして上・下・横に、あらゆる方向に、あまねく全世界に、広大・無量の大いなる、怨みなく加害なき、平静なる心により、行き渡らせて住する。
すると居士あるいは居士の息子が彼に近づき、翌日に食事に招待する。
ジーヴァカよ、比丘は、望むならば、同意する。
彼はその夜が明けたころ、午前に着衣して、鉢と衣を持ってその居士あるいは居士の息子の住居に近づく。
近づくと用意された座処に座る。
するとその彼に、居士あるいは居士の息子が優れた鉢食により給仕する。
彼にはこのような(思い)はない、
『じつに善きかな。この居士あるいは居士の息子が私に優れた鉢食により給仕するとは。
ああ、未来にもこの居士あるいは居士の息子が私に優れた鉢食により給仕すればいいのだが』と。
しかし彼にはこのような(思い)はない。
彼はその鉢食に繋がれず夢中にならず捕らわれず、危難を見る者であり、出離の智慧者として享受する。
ジーヴァカよ、これをどう思うだろうか。いったいその比丘は、そのとき自己への加害を意図する、あるいは他者への加害を意図する、あるいは双方への加害を意図するだろうか?」と。
「いいえ、尊者よ。」
「ジーヴァカよ、いったいその比丘は、そのとき、ただ罪なき者として食を食べるのではないか?」と。
「その通りです、尊者よ。
「私にはこの所聞があります、尊者よ。
『梵天は捨に住する者なり』と。
そして尊者よ、私にはそれ(梵天)が世尊であると、目の当たりに見られました。
なぜなら尊者よ、世尊は捨に住する方ですから」と。
「ジーヴァカよ、およそその貪、瞋、痴により悩害ある者、不快ある者、反感ある者となるようなその貪、瞋、痴は、如来には断じられ、根が断滅され、扇椰子の切り株のようにされ、非有にされ、将来に不生起な法である。
ジーヴァカよ、もし君がこれに関して語ったのなら、私は君のこれ(所説)を承諾しよう」と。
「しかし尊者よ、私は、まさにこれに関して語ったのです」と。
「ジーヴァカよ、およそ如来、あるいは如来の弟子を(施与の受け手と)指定して(呼吸ある)生き物を殺す者、彼は五点により多くの非福を生み出す。
その居士がこのように言うこと、
『行け、こういう名前の(呼吸ある)生き物を連れてこい』と、この第一の点により彼は多くの非福を生み出す。
また、その(呼吸ある)生き物がのどを巻かれ、連れて来られ、苦と憂を体験すること。この第二の点により彼は多くの非福を生み出す。
また彼がこのように言うこと、
『行け、この(呼吸ある)生き物を殺せ。』と、この第三の点により彼は多くの非福を生み出す。
また、その(呼吸ある)生き物が殺され、苦と憂を体験すること。この第四の点により彼は多くの非福を生み出す。
また彼が如来、あるいは如来の弟子を不当に攻撃すること。この第五の点により彼は多くの非福を生み出す。
ジーヴァカよ、およそ如来、あるいは如来の弟子を(施与の受け手と)指定して(呼吸ある)生き物を殺す者、彼はこれら五点により多くの非福を生み出す」と。
このように説かれてジーヴァカ・コーマーラバッチャは、世尊にこう言った。
「尊者よ、稀有なことです。尊者よ、未曾有なことです。
尊者よ、じつに比丘たちは適切に食を食べています。
尊者よ、じつに比丘たちは罪なく食を食べています。
「尊者よ、素晴らしい。尊者よ、素晴らしい。 …中略…
世尊は私を、今日から生きている限り、帰依した優婆塞としてご記憶下さい」と。
Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati jīvakassa komārabhaccassa ambavane.
Atha kho jīvako komārabhacco yena bhagavā tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi.
Ekamantaṃ nisinno kho jīvako komārabhacco bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘sutaṃ metaṃ, bhante .
‘samaṇaṃ gotamaṃ uddissa pāṇaṃ ārabhanti [ārambhanti (ka.)], taṃ samaṇo gotamo jānaṃ uddissakataṃ [uddissakaṭaṃ (sī. pī.)] maṃsaṃ paribhuñjati paṭiccakamma’nti.
Ye te, bhante, evamāhaṃsu .
‘samaṇaṃ gotamaṃ uddissa pāṇaṃ ārabhanti, taṃ samaṇo gotamo jānaṃ uddissakataṃ maṃsaṃ paribhuñjati paṭiccakamma’nti, kacci te, bhante, bhagavato vuttavādino,
na ca bhagavantaṃ abhūtena abbhācikkhanti, dhammassa cānudhammaṃ byākaronti, na ca koci sahadhammiko vādānuvādo gārayhaṃ ṭhānaṃ āgacchatī’’ti?
‘‘Ye te, jīvaka, evamāhaṃsu .
‘samaṇaṃ gotamaṃ uddissa pāṇaṃ ārabhanti, taṃ samaṇo gotamo jānaṃ uddissakataṃ maṃsaṃ paribhuñjati paṭiccakamma’nti na me te vuttavādino, abbhācikkhanti ca maṃ te asatā abhūtena.
Tīhi kho ahaṃ, jīvaka, ṭhānehi maṃsaṃ aparibhoganti vadāmi.
Diṭṭhaṃ, sutaṃ, parisaṅkitaṃ .
imehi kho ahaṃ, jīvaka, tīhi ṭhānehi maṃsaṃ aparibhoganti vadāmi.
Tīhi kho ahaṃ, jīvaka, ṭhānehi maṃsaṃ paribhoganti vadāmi.
Adiṭṭhaṃ, asutaṃ, aparisaṅkitaṃ .
imehi kho ahaṃ, jīvaka, tīhi ṭhānehi maṃsaṃ paribhoganti vadāmi.
‘‘Idha, jīvaka, bhikkhu aññataraṃ gāmaṃ vā nigamaṃ vā upanissāya viharati.
So mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ.
Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā viharati.
Tamenaṃ gahapati vā gahapatiputto vā upasaṅkamitvā svātanāya bhattena nimanteti.
Ākaṅkhamānova [ākaṅkhamāno (syā. kaṃ.)], jīvaka, bhikkhu adhivāseti.
So tassā rattiyā accayena pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena tassa gahapatissa vā gahapatiputtassa vā nivesanaṃ tenupasaṅkamati;
upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdati.
Tamenaṃ so gahapati vā gahapatiputto vā paṇītena piṇḍapātena parivisati.
Tassa na evaṃ hoti .
‘sādhu vata māyaṃ [maṃ + ayaṃ = māyaṃ] gahapati vā gahapatiputto vā paṇītena piṇḍapātena pariviseyyāti!
Aho vata māyaṃ gahapati vā gahapatiputto vā āyatimpi evarūpena paṇītena piṇḍapātena pariviseyyā’ti .
evampissa na hoti.
So taṃ piṇḍapātaṃ agathito [agadhito (syā. kaṃ. ka.)] amucchito anajjhopanno [anajjhāpanno (syā. kaṃ. ka.)] ādīnavadassāvī nissaraṇapañño paribhuñjati.
Taṃ kiṃ maññasi, jīvaka, api nu so bhikkhu tasmiṃ samaye attabyābādhāya vā ceteti, parabyābādhāya vā ceteti, ubhayabyābādhāya vā cetetī’’ti?
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
‘‘Nanu so, jīvaka, bhikkhu tasmiṃ samaye anavajjaṃyeva āhāraṃ āhāretī’’ti?
‘‘Evaṃ, bhante.
Sutaṃ metaṃ, bhante .
‘brahmā mettāvihārī’ti.
Taṃ me idaṃ, bhante, bhagavā sakkhidiṭṭho;
bhagavā hi, bhante, mettāvihārī’’ti.
‘‘Yena kho, jīvaka, rāgena yena dosena yena mohena byāpādavā assa so rāgo so doso so moho tathāgatassa pahīno ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṃkato [anabhāvakato (sī. pī.), anabhāvaṃgato (syā. kaṃ.)] āyatiṃ anuppādadhammo.
Sace kho te, jīvaka, idaṃ sandhāya bhāsitaṃ anujānāmi te eta’’nti.
‘‘Etadeva kho pana me, bhante, sandhāya bhāsitaṃ’’ [bhāsitanti (syā.)].
‘‘Idha, jīvaka, bhikkhu aññataraṃ gāmaṃ vā nigamaṃ vā upanissāya viharati.
So karuṇāsahagatena cetasā…pe…
muditāsahagatena cetasā…pe…
upekkhāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ.
Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyābajjhena pharitvā viharati.
Tamenaṃ gahapati vā gahapatiputto vā upasaṅkamitvā svātanāya bhattena nimanteti.
Ākaṅkhamānova, jīvaka, bhikkhu adhivāseti.
So tassā rattiyā accayena pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya yena gahapatissa vā gahapatiputtassa vā nivesanaṃ tenupasaṅkamati;
upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdati.
Tamenaṃ so gahapati vā gahapatiputto vā paṇītena piṇḍapātena parivisati.
Tassa na evaṃ hoti .
‘sādhu vata māyaṃ gahapati vā gahapatiputto vā paṇītena piṇḍapātena pariviseyyāti!
Aho vata māyaṃ gahapati vā gahapatiputto vā āyatimpi evarūpena paṇītena piṇḍapātena pariviseyyā’ti .
evampissa na hoti.
So taṃ piṇḍapātaṃ agathito amucchito anajjhopanno ādīnavadassāvī nissaraṇapañño paribhuñjati.
Taṃ kiṃ maññasi, jīvaka, api nu so bhikkhu tasmiṃ samaye attabyābādhāya vā ceteti, parabyābādhāya vā ceteti, ubhayabyābādhāya vā cetetī’’ti?
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
‘‘Nanu so, jīvaka, bhikkhu tasmiṃ samaye anavajjaṃyeva āhāraṃ āhāretī’’ti?
‘‘Evaṃ, bhante.
Sutaṃ metaṃ, bhante .
‘brahmā upekkhāvihārī’ti.
Taṃ me idaṃ, bhante, bhagavā sakkhidiṭṭho;
bhagavā hi, bhante, upekkhāvihārī’’ti.
‘‘Yena kho, jīvaka, rāgena yena dosena yena mohena vihesavā assa arativā assa paṭighavā assa so rāgo so doso so moho tathāgatassa pahīno ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṃkato āyatiṃ anuppādadhammo.
Sace kho te, jīvaka, idaṃ sandhāya bhāsitaṃ, anujānāmi te eta’’nti.
‘‘Etadeva kho pana me, bhante, sandhāya bhāsitaṃ’’.
‘‘Yo kho, jīvaka, tathāgataṃ vā tathāgatasāvakaṃ vā uddissa pāṇaṃ ārabhati so pañcahi ṭhānehi bahuṃ apuññaṃ pasavati.
Yampi so, gahapati, evamāha .
‘gacchatha, amukaṃ nāma pāṇaṃ ānethā’ti, iminā paṭhamena ṭhānena bahuṃ apuññaṃ pasavati.
Yampi so pāṇo galappaveṭhakena [galappavedhakena (bahūsu)] ānīyamāno dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti, iminā dutiyena ṭhānena bahuṃ apuññaṃ pasavati.
Yampi so evamāha .
‘gacchatha imaṃ pāṇaṃ ārabhathā’ti, iminā tatiyena ṭhānena bahuṃ apuññaṃ pasavati.
Yampi so pāṇo ārabhiyamāno dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedeti, iminā catutthena ṭhānena bahuṃ apuññaṃ pasavati.
Yampi so tathāgataṃ vā tathāgatasāvakaṃ vā akappiyena āsādeti, iminā pañcamena ṭhānena bahuṃ apuññaṃ pasavati.
Yo kho, jīvaka, tathāgataṃ vā tathāgatasāvakaṃ vā uddissa pāṇaṃ ārabhati so imehi pañcahi ṭhānehi bahuṃ apuññaṃ pasavatī’’ti.
Evaṃ vutte, jīvako komārabhacco bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante!
Kappiyaṃ vata, bhante, bhikkhū āhāraṃ āhārenti;
anavajjaṃ vata, bhante, bhikkhū āhāraṃ āhārenti.
Abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante…pe…
upāsakaṃ maṃ bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.
