sn42.8『螺貝奏者経』Saṅkhadhamasuttaṃ

Ekaṃ samayaṃ bhagavā nāḷandāyaṃ viharati pāvārikambavane. ある時、世尊はナーランダーのパーヴァーリカのマンゴ林に住されていた。
Atha kho asibandhakaputto gāmaṇi nigaṇṭhasāvako yena bhagavā tenupasaṅkami; さて、ニガンタの弟子であるアシバンダカプッタ村長は世尊のもとに近づいた。
upasaṅkamitvā ekamantaṃ nisīdi. 近づくと一隅に座った。
Ekamantaṃ nisinnaṃ kho asibandhakaputtaṃ gāmaṇiṃ bhagavā etadavoca . 一隅に座ったアシバンダカプッタ村長に、世尊はこう言われた。
‘‘kathaṃ nu kho, gāmaṇi, nigaṇṭho nāṭaputto sāvakānaṃ dhammaṃ desetī’’ti?「村長よ、いったいニガンタ・ナータプッタは、弟子たちにどのようにを説くのですか?」と。
‘‘Evaṃ kho, bhante, nigaṇṭho nāṭaputto sāvakānaṃ dhammaṃ deseti .「尊者よ、ニガンタ・ナータプッタは、弟子たちにこのようにを説きます。
‘yo koci pāṇaṃ atipāteti, sabbo so āpāyiko nerayiko, yo koci adinnaṃ ādiyati, sabbo so āpāyiko nerayiko, yo koci kāmesu micchā carati, sabbo so āpāyiko nerayiko, yo koci musā bhaṇati sabbo, so āpāyiko nerayiko.『誰であれ生き物を殺す者は、みな苦界地獄に属する者である。誰であれ盗む者は、みな苦界地獄に属する者である。誰であれ邪淫をなす者は、みな苦界地獄に属する者である。誰であれ虚偽を語る者は、みな苦界地獄に属する者である。
Yaṃbahulaṃ yaṃbahulaṃ viharati, tena tena nīyatī’ti. 何をより多くなして住するかによって、人は導かれる』と。
Evaṃ kho, bhante, nigaṇṭho nāṭaputto sāvakānaṃ dhammaṃ desetī’’ti. 尊者よ、このようにニガンタ・ナータプッタは、弟子たちにを説きます」と。
‘‘‘Yaṃbahulaṃ yaṃbahulañca, gāmaṇi, viharati, tena tena nīyati’, evaṃ sante na koci āpāyiko nerayiko bhavissati, yathā nigaṇṭhassa nāṭaputtassa vacanaṃ’’.「村長よ、もしニガンタ・ナータプッタの言葉の通りに、『何をより多くなして住するかによって、人は導かれる』というのなら、誰一人として苦界地獄に属する者とならないでしょう。
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gāmaṇi, yo so puriso pāṇātipātī rattiyā vā divasassa vā samayāsamayaṃ upādāya, katamo bahutaro samayo, yaṃ vā so pāṇamatipāteti, yaṃ vā so pāṇaṃ nātipātetī’’ti? 村長よ、これをどう思いますか。生き物を殺すその男が、昼夜の刻一刻を取り上げると、彼が生き物を殺している時と、彼が生き物を殺していない時とでは、どちらの時がより多いでしょうか?」と。
‘‘Yo so, bhante, puriso pāṇātipātī rattiyā vā divasassa vā samayāsamayaṃ upādāya, appataro so samayo yaṃ so pāṇamatipāteti, atha kho sveva bahutaro samayo yaṃ so pāṇaṃ nātipātetī’’ti.「尊者よ、生き物を殺すその男が、昼夜の刻一刻を取り上げると、彼が生き物を殺している時のほうが少なく、むしろ彼が生き物を殺していない時のほうがはるかに多いのです」と。
‘‘‘Yaṃbahulaṃ yaṃbahulañca, gāmaṇi, viharati tena tena nīyatī’ti, evaṃ sante na koci āpāyiko nerayiko bhavissati, yathā nigaṇṭhassa nāṭaputtassa vacanaṃ’’.「村長よ、もしニガンタ・ナータプッタの言葉の通りに、『何をより多くなして住するかによって、人は導かれる』というのなら、誰一人として苦界地獄に属する者とならないでしょう。
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gāmaṇi, yo so puriso adinnādāyī rattiyā vā divasassa vā samayāsamayaṃ upādāya, katamo bahutaro samayo, yaṃ vā so adinnaṃ ādiyati, yaṃ vā so adinnaṃ nādiyatī’’ti. 村長よ、これをどう思いますか。盗むその男が、昼夜の刻一刻を取り上げると、彼が盗んでいる時と、彼が盗んでいない時とでは、どちらの時がより多いでしょうか?」と。
‘‘Yo so, bhante, puriso adinnādāyī rattiyā vā divasassa vā samayāsamayaṃ upādāya appataro so samayo, yaṃ so adinnaṃ ādiyati, atha kho sveva bahutaro samayo, yaṃ so adinnaṃ nādiyatī’’ti.「尊者よ、盗むその男が、昼夜の刻一刻を取り上げると、彼が盗んでいる時のほうが少なく、むしろ彼が盗んでいない時のほうがはるかに多いのです」と。
‘‘‘Yaṃbahulaṃ yaṃbahulañca, gāmaṇi, viharati tena tena nīyatī’ti, evaṃ sante na koci āpāyiko nerayiko bhavissati, yathā nigaṇṭhassa nāṭaputtassa vacanaṃ’’.「村長よ、もしニガンタ・ナータプッタの言葉の通りに、『何をより多くなして住するかによって、人は導かれる』というのなら、誰一人として苦界地獄に属する者とならないでしょう。
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gāmaṇi, yo so puriso kāmesumicchācārī rattiyā vā divasassa vā samayāsamayaṃ upādāya, katamo bahutaro samayo, yaṃ vā so kāmesu micchā carati, yaṃ vā so kāmesu micchā na caratī’’ti? 村長よ、これをどう思いますか。邪淫をなすその男が、昼夜の刻一刻を取り上げると、彼が邪淫をなしている時と、彼が邪淫をなしていない時とでは、どちらの時がより多いでしょうか?」と。
‘‘Yo so, bhante, puriso kāmesumicchācārī rattiyā vā divasassa vā samayāsamayaṃ upādāya, appataro so samayo yaṃ so kāmesu micchā carati, atha kho sveva bahutaro samayo, yaṃ so kāmesu micchā na caratī’’ti.「尊者よ、邪淫をなすその男が、昼夜の刻一刻を取り上げると、彼が邪淫をなしている時のほうが少なく、むしろ彼が邪淫をなしていない時のほうがはるかに多いのです」と。
‘‘‘Yaṃbahulaṃ yaṃbahulañca, gāmaṇi, viharati tena tena nīyatī’ti, evaṃ sante na koci āpāyiko nerayiko bhavissati, yathā nigaṇṭhassa nāṭaputtassa vacanaṃ’’.「村長よ、もしニガンタ・ナータプッタの言葉の通りに、『何をより多くなして住するかによって、人は導かれる』というのなら、誰一人として苦界地獄に属する者とならないでしょう。
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gāmaṇi, yo so puriso musāvādī rattiyā vā divasassa vā samayāsamayaṃ upādāya, katamo bahutaro samayo, yaṃ vā so musā bhaṇati, yaṃ vā so musā na bhaṇatī’’ti? 村長よ、これをどう思いますか。虚偽を語るその男が、昼夜の刻一刻を取り上げると、彼が虚偽を語っている時と、彼が虚偽を語っていない時とでは、どちらの時がより多いでしょうか?」と。
‘‘Yo so, bhante, puriso musāvādī rattiyā vā divasassa vā samayāsamayaṃ upādāya, appataro so samayo, yaṃ so musā bhaṇati, atha kho sveva bahutaro samayo, yaṃ so musā na bhaṇatī’’ti.「尊者よ、虚偽を語るその男が、昼夜の刻一刻を取り上げると、彼が虚偽を語っている時のほうが少なく、むしろ彼が虚偽を語っていない時のほうがはるかに多いのです」と。
‘‘‘Yaṃbahulaṃ yaṃbahulañca, gāmaṇi, viharati tena tena nīyatī’ti, evaṃ sante na koci āpāyiko nerayiko bhavissati, yathā nigaṇṭhassa nāṭaputtassa vacanaṃ’’.「村長よ、もしニガンタ・ナータプッタの言葉の通りに、『何をより多くなして住するかによって、人は導かれる』というのなら、誰一人として苦界地獄に属する者とならないでしょう。
‘‘Idha, gāmaṇi, ekacco satthā evaṃvādī hoti evaṃdiṭṭhi [evaṃdiṭṭhī (ka.)] . 村長よ、この世で、ある教主はこのように説く、このようなある者です。
‘yo koci pāṇamatipāteti, sabbo so āpāyiko nerayiko, yo koci adinnaṃ ādiyati, sabbo so āpāyiko nerayiko, yo koci kāmesu micchā carati, sabbo so āpāyiko nerayiko, yo koci musā bhaṇati, sabbo so āpāyiko nerayiko’ti.『誰であれ生き物を殺す者は、みな苦界地獄に属する者である。誰であれ盗む者は、みな苦界地獄に属する者である。誰であれ邪淫をなす者は、みな苦界地獄に属する者である。誰であれ虚偽を語る者は、みな苦界地獄に属する者である』と。
Tasmiṃ kho pana, gāmaṇi, satthari sāvako abhippasanno hoti. また村長よ、その教主に対して深い浄信ある弟子がいます。
Tassa evaṃ hoti . 彼にはこのような(思い)があります。
‘mayhaṃ kho satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi .『私の教主は、このように説く、このようなある者である。
yo koci pāṇamatipāteti, sabbo so āpāyiko nerayikoti. 誰であれ生き物を殺す者は、みな苦界地獄に属する者であると。
Atthi kho pana mayā pāṇo atipātito, ahampamhi āpāyiko nerayikoti diṭṭhiṃ paṭilabhati. そして私によって殺された生き物がいる。だから私も、苦界地獄に属する者である』という獲得します。
Taṃ, gāmaṇi, vācaṃ appahāya taṃ cittaṃ appahāya taṃ diṭṭhiṃ appaṭinissajjitvā yathābhataṃ nikkhitto evaṃ niraye. 村長よ、その言葉捨て去らず、その捨て去らず、その放棄しなければ、まるで運ばれて投棄される、そのように地獄に堕ちます。
Mayhaṃ kho satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi .『私の教主は、このように説く、このようなある者である。
yo koci adinnaṃ ādiyati, sabbo so āpāyiko nerayikoti. 誰であれ盗む者は、みな苦界地獄に属する者であると。
Atthi kho pana mayā adinnaṃ ādinnaṃ ahampamhi āpāyiko nerayikoti diṭṭhiṃ paṭilabhati. そして私によって盗まれたものがある。だから私も、苦界地獄に属する者である』という獲得します。
Taṃ, gāmaṇi, vācaṃ appahāya taṃ cittaṃ appahāya taṃ diṭṭhiṃ appaṭinissajjitvā yathābhataṃ nikkhitto evaṃ niraye. 村長よ、その言葉捨て去らず、その捨て去らず、その放棄しなければ、まるで運ばれて投棄される、そのように地獄に堕ちます。
Mayhaṃ kho satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi .『私の教主は、このように説く、このようなある者である。
yo koci kāmesu micchā carati, sabbo so āpāyiko nerayiko’ti. 誰であれ邪淫をなす者は、みな苦界地獄に属する者である。
Atthi kho pana mayā kāmesu micchā ciṇṇaṃ. そして私によって邪淫がなされたことがある。
‘Ahampamhi āpāyiko nerayiko’ti diṭṭhiṃ paṭilabhati. だから私も、苦界地獄に属する者である』という獲得します。
Taṃ, gāmaṇi, vācaṃ appahāya taṃ cittaṃ appahāya taṃ diṭṭhiṃ appaṭinissajjitvā yathābhataṃ nikkhitto evaṃ niraye. 村長よ、その言葉捨て去らず、その捨て去らず、その放棄しなければ、まるで運ばれて投棄される、そのように地獄に堕ちます。
Mayhaṃ kho satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi .『私の教主は、このように説く、このようなある者である。
yo koci musā bhaṇati, sabbo so āpāyiko nerayikoti. 誰であれ虚偽を語る者は、みな苦界地獄に属する者であると。
Atthi kho pana mayā musā bhaṇitaṃ. そして私によって虚偽が語られたことがある。
‘Ahampamhi āpāyiko nerayiko’ti diṭṭhiṃ paṭilabhati. だから私も、苦界地獄に属する者である』という獲得します。
Taṃ, gāmaṇi, vācaṃ appahāya taṃ cittaṃ appahāya taṃ diṭṭhiṃ appaṭinissajjitvā yathābhataṃ nikkhitto evaṃ niraye. 村長よ、その言葉捨て去らず、その捨て去らず、その放棄しなければ、まるで運ばれて投棄される、そのように地獄に堕ちます。
‘‘Idha pana, gāmaṇi, tathāgato loke uppajjati arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā. またここに村長よ、阿羅漢正等覚者明行足善逝世間解無上の調御丈夫神々と人間の師仏陀、世尊である如来世界現れました。
So anekapariyāyena pāṇātipātaṃ garahati vigarahati, ‘pāṇātipātā viramathā’ti cāha. 彼はさまざまなをもって殺生を咎め叱責し、『君たちは殺生から離れよ』と言います。
Adinnādānaṃ garahati vigarahati, ‘adinnādānā viramathā’ti cāha. 彼はさまざまな理をもって盗みを咎め叱責し、『君たちは盗みから離れよ』と言います。
Kāmesumicchācāraṃ garahati, vigarahati ‘kāmesumicchācārā viramathā’ti cāha. 彼はさまざまな理をもって邪淫を咎め叱責し、『君たちは邪淫から離れよ』と言います。
Musāvādaṃ garahati vigarahati ‘musāvādā viramathā’ti cāha. 彼はさまざまな理をもって虚偽語を咎め叱責し、『君たちは虚偽語から離れよ』と言います。
Tasmiṃ kho pana, gāmaṇi, satthari sāvako abhippasanno hoti. また村長よ、その教主に対して深い浄信ある弟子がいます。
So iti paṭisañcikkhati . 彼は、かく熟慮します、
‘bhagavā kho anekapariyāyena pāṇātipātaṃ garahati vigarahati, pāṇātipātā viramathāti cāha.『世尊はさまざまなをもって殺生を咎め叱責し、”君たちは殺生から離れよ”と言われた。
Atthi kho pana mayā pāṇo atipātito yāvatako vā tāvatako vā. そして私によって殺された生き物がいる。それがどれほどのものであれ。
Yo kho pana mayā pāṇo atipātito yāvatako vā tāvatako vā, taṃ na suṭṭhu, taṃ na sādhu. しかしどれほどのものであれ、私によって殺された生き物がいること。それはよくない。それは善いことではない。
Ahañceva [ahañce (?)] kho pana tappaccayā vippaṭisārī assaṃ. たとえ私がそれに縁りて悔恨ある者になろうとも、
Na metaṃ pāpaṃ kammaṃ [pāpakammaṃ (syā. kaṃ. pī. ka.)] akataṃ bhavissatī’ti. 私のこのは、なされなかったことにはならない』と。
So iti paṭisaṅkhāya tañceva pāṇātipātaṃ pajahati. 彼は、かく考慮して、まさにその殺生捨て去り、
Āyatiñca pāṇātipātā paṭivirato hoti. そして今後は、殺生から現に離れるのです。
Evametassa pāpassa kammassa pahānaṃ hoti. このように、このがあります。
Evametassa pāpassa kammassa samatikkamo hoti. このように、この超越があります。
‘‘‘Bhagavā kho anekapariyāyena adinnādānaṃ garahati vigarahati, adinnādānā viramathāti cāha.『世尊はさまざまなをもって盗みを咎め叱責し、”君たちは盗みから離れよ”と言われた。
Atthi kho pana mayā adinnaṃ ādinnaṃ yāvatakaṃ vā tāvatakaṃ vā. そして私によって盗まれたことがある。それがどれほどのものであれ。
Yaṃ kho pana mayā adinnaṃ ādinnaṃ yāvatakaṃ vā tāvatakaṃ vā taṃ na suṭṭhu, taṃ na sādhu. しかしどれほどのものであれ、私によって盗まれたこと。それはよくない。それは善いことではない。
Ahañceva kho pana tappaccayā vippaṭisārī assaṃ, na metaṃ pāpaṃ kammaṃ akataṃ bhavissatī’ti. たとえ私がそれに縁りて悔恨ある者になろうとも、私のこのは、なされなかったことにはならない』と。
So iti paṭisaṅkhāya tañceva adinnādānaṃ pajahati. 彼は、かく考慮して、まさにその盗み捨て去り、
Āyatiñca adinnādānā paṭivirato hoti. そして今後は、盗みから現に離れるのです。
Evametassa pāpassa kammassa pahānaṃ hoti. このように、このがあります。
Evametassa pāpassa kammassa samatikkamo hoti. このように、この超越があります。
‘‘‘Bhagavā kho pana anekapariyāyena kāmesumicchācāraṃ garahati vigarahati, kāmesumicchācārā viramathāti cāha.『世尊はさまざまなをもって邪淫を咎め叱責し、”君たちは邪淫から離れよ”と言われた。
Atthi kho pana mayā kāmesu micchā ciṇṇaṃ yāvatakaṃ vā tāvatakaṃ vā. そして私によって邪淫がなされたことがある。それがどれほどのものであれ。
Yaṃ kho pana mayā kāmesu micchā ciṇṇaṃ yāvatakaṃ vā tāvatakaṃ vā taṃ na suṭṭhu, taṃ na sādhu. しかしどれほどのものであれ、私によって邪淫がなされたこと。それはよくない。それは善いことではない。
Ahañceva kho pana tappaccayā vippaṭisārī assaṃ, na metaṃ pāpaṃ kammaṃ akataṃ bhavissatī’ti. たとえ私がそれに縁りて悔恨ある者になろうとも、私のこのは、なされなかったことにはならない』と。
So iti paṭisaṅkhāya tañceva kāmesumicchācāraṃ pajahati, āyatiñca kāmesumicchācārā paṭivirato hoti. 彼は、かく考慮して、まさにその邪淫捨て去り、そして今後は、邪淫から現に離れるのです。
Evametassa pāpassa kammassa pahānaṃ hoti. このように、このがあります。
Evametassa pāpassa kammassa samatikkamo hoti. このように、この超越があります。
‘‘‘Bhagavā kho pana anekapariyāyena musāvādaṃ garahati vigarahati, musāvādā viramathāti cāha.『世尊はさまざまなをもって虚偽語を咎め叱責し、”君たちは虚偽語から離れよ”と言われた。
Atthi kho pana mayā musā bhaṇitaṃ yāvatakaṃ vā tāvatakaṃ vā. そして私によって虚偽が語られたことがある。それがどれほどのものであれ。
Yaṃ kho pana mayā musā bhaṇitaṃ yāvatakaṃ vā tāvatakaṃ vā taṃ na suṭṭhu, taṃ na sādhu. しかしどれほどのものであれ、私によって虚偽が語られたこと。それはよくない。それは善いことではない。
Ahañceva kho pana tappaccayā vippaṭisārī assaṃ, na metaṃ pāpaṃ kammaṃ akataṃ bhavissatī’ti. たとえ私がそれに縁りて悔恨ある者になろうとも、私のこのは、なされなかったことにはならない』と。
So iti paṭisaṅkhāya tañceva musāvādaṃ pajahati, āyatiñca musāvādā paṭivirato hoti. 彼は、かく考慮して、まさにその虚偽語を捨て去り、そして今後は、虚偽語から現に離れるのです。
Evametassa pāpassa kammassa pahānaṃ hoti. このように、このがあります。
Evametassa pāpassa kammassa samatikkamo hoti. このように、この超越があります。
‘‘So pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti. 彼は殺生捨て去り、殺生から現に離れます。
Adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭivirato hoti. 盗み捨て去り、盗みから現に離れます。
Kāmesumicchācāraṃ pahāya kāmesumicchācārā paṭivirato hoti. 邪淫捨て去り、邪淫から現に離れます。
Musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato hoti. 虚偽語を捨て去り、虚偽語から現に離れます。
Pisuṇaṃ vācaṃ pahāya pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti. 両舌語捨て去り、両舌語から現に離れます。
Pharusaṃ vācaṃ pahāya pharusāya vācāya paṭivirato hoti. 粗悪語捨て去り、粗悪語から現に離れます。
Samphappalāpaṃ pahāya samphappalāpā paṭivirato hoti. 綺語捨て去り、綺語から現に離れます。
Abhijjhaṃ pahāya anabhijjhālu hoti. 羨望捨て去り、羨望なき者となります。
Byāpādappadosaṃ pahāya abyāpannacitto hoti. 悪意憎悪捨て去り、悪意なきの者となります。
Micchādiṭṭhiṃ pahāya sammādiṭṭhiko hoti. 邪見捨て去り、正見者となります。
‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ. そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、慈しみを伴うをもって一方向に行き渡らせて住します。同様に第二の方向に、第三の方向に、第四の方向に。
Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati. かくして上・下・横に、全方向に、あまねく、すべてを含む世界に、慈しみを伴う、広大な、偉大なる、無量の、怨みなく、悪意なきをもって、行き渡らせて住します。
Seyyathāpi, gāmaṇi, balavā saṅkhadhamo appakasireneva catuddisā viññāpeyya; たとえば村長よ、あるほら貝吹きが、難なく四方に知らせるように、
evameva kho, gāmaṇi, evaṃ bhāvitāya mettāya cetovimuttiyā evaṃ bahulīkatāya yaṃ pamāṇakataṃ kammaṃ, na taṃ tatrāvasissati, na taṃ tatrāvatiṭṭhati. まさにそのように村長よ、による心解脱がこのように修養され、このように多修されるならば、量りうるというものは、そこに残らず、そこに居座りません。
‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato karuṇāsahagatena cetasā…pe… そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、憐憫を伴うをもって …中略…
muditāsahagatena cetasā…pe…. を伴うをもって、 …中略…
Upekkhāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ. を伴うをもって一方向に行き渡らせて住します。同様に第二の方向に、第三の方向に、第四の方向に。
Iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati. かくして上・下・横に、全方向に、あまねく、すべてを含む世界に、を伴う、広大な、偉大なる、無量の、怨みなく、悪意なきをもって、行き渡らせて住します。
Seyyathāpi, gāmaṇi, balavā saṅkhadhamo appakasireneva catuddisā viññāpeyya; たとえば村長よ、あるほら貝吹きが、難なく四方に知らせるように、
evameva kho, gāmaṇi, evaṃ bhāvitāya upekkhāya cetovimuttiyā evaṃ bahulīkatāya yaṃ pamāṇakataṃ kammaṃ na taṃ tatrāvasissati, na taṃ tatrāvatiṭṭhatī’’ti. まさにそのように村長よ、による心解脱がこのように修養され、このように多修されるならば、量りうるというものは、そこに残らず、そこに居座りません。
Evaṃ vutte, asibandhakaputto gāmaṇi bhagavantaṃ etadavoca . このように説かれたとき、アシバンダカプッタ村長は世尊にこう言った。
‘‘abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante…pe…「尊者よ、素晴らしい。尊者よ、素晴らしい。 …中略…
upāsakaṃ maṃ bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti. 世尊は私を、今日から命ある限り、帰依した優婆塞として保持されますように」と。