mn1『根本理経』(こんぽんりきょう、Mūlapariyāya-sutta、ムーラパリヤーヤ・スッタ)
私はこのように聞いた。
ある時、世尊はウッカッターのスバガ林に住されていた。
そのとき世尊は比丘たちに呼びかけられた。
「比丘たちよ」と。
「尊者よ」と、その比丘たちは世尊へ応じた。
世尊はこう言われた。
「比丘たちよ、私は君たちに一切法の根本理を示します。
「君たちはそれを聞き、充分に作意しなさい。私は語ろう」と。
「はい、尊者よ」と比丘たちは世尊に応じた。
世尊はこう言われた。
「比丘たちよ、ここに聖者たちを見ず、聖法を熟知せず、聖法にて教導されず、善人たちを見ず、善人法を熟知せず、善人法にて教導されてない無聞の凡夫は、
地を地と想起する。
地を地と想起してから地を思い、地について思い、地から思い、私の地と思い、地を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は水を水と想起する。
水を水と想起してから水を思い、水について思い、水から思い、私の水と思い、水を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は火を火と想起する。
火を火と想起してから火を思い、火について思い、火から思い、私の火と思い、火を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は風を風と想起する。
風を風と想起してから風を思い、風について思い、風から思い、私の風と思い、風を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は生きものを生きものと想起する。
生きものを生きものと想起してから生きものを思い、生きものについて思い、生きものと思い、私の生きものから思い、生きものを歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は神々を神と想起する。
神々を神と想起してから神々を思い、神々について思い、神から思い、私の神々と思い、神々を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼はパジャーパティ(造物主)をパジャーパティと想起する。
パジャーパティをパジャーパティと想起してからパジャーパティを思い、パジャーパティについて思い、パジャーパティと思い、私のパジャーパティと思い、パジャーパティを歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は梵天を梵天と想起する。
梵天を梵天と想起してから梵天を思い、梵天について思い、梵天から思い、私の梵天と思い、梵天を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は光音天を光音天と想起する。
光音天を光音天と想起してから光音天を思い、光音天について思い、光音天から思い、私の光音天と思い、光音天を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は遍浄天を遍浄天と想起する。
遍浄天を遍浄天と想起してから遍浄天を思い、遍浄天について思い、遍浄天から思い、私の遍浄天から思い、遍浄天を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は広果天を広果天と想起する。
広果天を広果天と想起してから広果天を思い、広果天について思い、広果天から思い、私の広果天と思い、広果天を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は勝利者を勝利者と想起する。
勝利者を勝利者と想起してから勝利者を思い、勝利者について思い、勝利者から思い、私の勝利者と思い、勝利者を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は虚空無辺処を虚空無辺処と想起する。
虚空無辺処を虚空無辺処と想起してから虚空無辺処を思い、虚空無辺処について思い、虚空無辺処から思い、私の虚空無辺処と思い、虚空無辺処を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は識無辺処を識無辺処と想起する。
識無辺処を識無辺処と想起してから識無辺処を思い、識無辺処について思い、識無辺処から思い、私の識無辺処と思い、識無辺処を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は無所有処を無所有処と想起する。
無所有処を無所有処と想起してから無所有処を思い、無所有処について思い、無所有処から思い、私の無所有処と思い、無所有処を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は非想非非想処を非想非非想処と想起する。
非想非非想処を非想非非想処と想起してから非想非非想処を思い、非想非非想処について思い、非想非非想処から思い、私の非想非非想処と思い、非想非非想処を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は見た事を見た事と想起する。
見た事を見た事と想起してから見た事を思い、見た事について思い、見た事から思い、私の見た事と思い、見た事を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は聞いた事を聞いた事と想起する。
聞いた事を聞いた事と想起してから聞いた事を思い、聞いた事について思い、聞いた事から思い、私の聞いた事と思い、聞いた事を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は(鼻舌身で)感知した事を(鼻舌身で)感知した事と想起する。
(鼻舌身で)感知した事を(鼻舌身で)感知した事と想起してから(鼻舌身で)感知した事を思い、(鼻舌身で)感知した事について思い、(鼻舌身で)感知した事から思い、私の(鼻舌身で)感知した事と思い、(鼻舌身で)感知した事を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は(意で)識られた事を識られた事と想起する。
識られた事を識られた事と想起してから識られた事を思い、識られた事について思い、識られた事から思い、私の識られた事と思い、識られた事を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は単一性を単一性と想起する。
単一性を単一性と想起してから単一性を思い、単一性について思い、単一性から思い、私の単一性と思い、単一性を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は種々性を種々性と想起する。
種々性を種々性と想起してから種々性を思い、種々性について思い、種々性から思い、私の種々性と思い、種々性を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は一切を一切と想起する。
一切を一切と想起してから一切を思い、一切について思い、一切から思い、私の一切と思い、一切を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
彼は涅槃を涅槃と想起する。
涅槃を涅槃と想起してから涅槃を思い、涅槃について思い、涅槃から思い、私の涅槃と思い、涅槃を歓喜する。
それはなぜか?
『彼には遍知がない(から)』と私は説く。
(凡夫による、第一の推理領域部の終了)
また比丘たちよ、まだ意を得ておらず無上の瑜伽安穏を願いつつ住する有学の比丘。彼もまた地を地と証知する。
地を地と証知してから地を思ってはならず、地について思ってはならず、地から思ってはならず、私の地と思ってはならず、地を歓喜してはならない。
それはなぜか?
『彼には遍知されるべき(だから)』と私は説く。
水を … 火を … 風を … 生きものを … 神々を … パジャーパティを … 梵天を … 光音天を … 遍浄天を … 広果天を … 勝利者を … 虚空無辺処を … 識無辺処を … 無所有処を … 非想非非想処を … 見た事を … 聞いた事を … (鼻舌身で)感知した事を … 識られた事を … 単一性を … 種々性を … 一切を … 涅槃を涅槃と証知する。
涅槃を涅槃と証知してから涅槃を思ってはならず、涅槃について思ってはならず、涅槃から思ってはならず、私の涅槃と思ってはならず、涅槃を歓喜してはならない。
それはなぜか?
『彼には遍知されるべき(だから)』と私は説く。
(有学による、第二の推理領域部の終了)
また比丘たちよ、阿羅漢、漏尽者、完成者、なすべきがなされ、荷が下ろされ、善利に達し、有の結縛が尽き果て、正しく開悟し、解脱したかの比丘。彼もまた地を地と証知する。
地を地と証知してから地を思わず、地について思わず、地から思わず、私の地と思わず、地を歓喜しない。
それはなぜか?
『彼には遍知された(から)』と私は説く。
水を … 火を … 風を … 生きものを … 神々を … パジャーパティを … 梵天を … 光音天を … 遍浄天を … 広果天を … 勝利者を … 虚空無辺処を … 識無辺処を … 無所有処を … 非想非非想処を … 見た事を … 聞いた事を … (鼻舌身で)感知した事を … 識られた事を … 単一性を … 種々性を … 一切を … 涅槃を涅槃と証知する。
涅槃を涅槃と証知してから涅槃を思わず、涅槃について思わず、涅槃から思わず、私の涅槃と思わず、涅槃を歓喜しない。
それはなぜか?
『彼には遍知された(から)』と私は説く。
(漏尽者による、第三の推理領域部の終了)
また比丘たちよ、阿羅漢、漏尽者、完成者、なすべきがなされ、荷が下ろされ、善利に達し、有の結縛が尽き果て、正しく開悟し、解脱したかの比丘。彼もまた地を地と証知する。
地を地と証知してから地を思わず、地について思わず、地から思わず、私の地と思わず、地を歓喜しない。
それはなぜか?
貪の尽滅により、貪を離れたことから。
水を … 火を … 風を … 生きものを … 神々を … パジャーパティを … 梵天を … 光音天を … 遍浄天を … 広果天を … 勝利者を … 虚空無辺処を … 識無辺処を … 無所有処を … 非想非非想処を … 見た事を … 聞いた事を … (鼻舌身で)感知した事を … 識られた事を … 単一性を … 種々性を … 一切を … 涅槃を涅槃と証知する。
涅槃を涅槃と証知してから涅槃を思わず、涅槃について思わず、涅槃から思わず、私の涅槃と思わず、涅槃を歓喜しない。
それはなぜか?
貪の尽滅により、貪を離れたことから。
(漏尽者による、第四の推理領域部の終了)
また比丘たちよ、阿羅漢、漏尽者、完成者、なすべきがなされ、荷が下ろされ、善利に達し、有の結縛が尽き果て、正しく開悟し、解脱したかの比丘。彼もまた地を地と証知する。
地を地と証知してから地を思わず、地について思わず、地から思わず、私の地と思わず、地を歓喜しない。
それはなぜか?
瞋の尽滅により、瞋を離れたことから。
水を … 火を … 風を … 生きものを … 神々を … パジャーパティを … 梵天を … 光音天を … 遍浄天を … 広果天を … 勝利者を … 虚空無辺処を … 識無辺処を … 無所有処を … 非想非非想処を … 見た事を … 聞いた事を … (鼻舌身で)感知した事を … 識られた事を … 単一性を … 種々性を … 一切を … 涅槃を涅槃と証知する。
涅槃を涅槃と証知してから涅槃を思わず、涅槃について思わず、涅槃から思わず、私の涅槃と思わず、涅槃を歓喜しない。
それはなぜか?
瞋の尽滅により、瞋を離れたことから。
(漏尽者による、第五の推理領域部の終了)
また比丘たちよ、阿羅漢、漏尽者、完成者、なすべきがなされ、荷が下ろされ、善利に達し、有の結縛が尽き果て、正しく開悟し、解脱したかの比丘。彼もまた地を地と証知する。
地を地と証知してから地を思わず、地について思わず、地から思わず、私の地と思わず、地を歓喜しない。
それはなぜか?
痴の尽滅により、痴を離れたことから。
水を … 火を … 風を … 生きものを … 神々を … パジャーパティを … 梵天を … 光音天を … 遍浄天を … 広果天を … 勝利者を … 虚空無辺処を … 識無辺処を … 無所有処を … 非想非非想処を … 見た事を … 聞いた事を … (鼻舌身で)感知した事を … 識られた事を … 単一性を … 種々性を … 一切を … 涅槃を涅槃と証知する。
涅槃を涅槃と証知してから涅槃を思わず、涅槃について思わず、涅槃から思わず、私の涅槃と思わず、涅槃を歓喜しない。
それはなぜか?
痴の尽滅により、痴を離れたことから。
(漏尽者による、第六の推理領域部の終了)
また比丘たちよ、阿羅漢・正等覚者たる如来も地を地と証知する。
地を地と証知してから地を思わず、地について思わず、地から思わず、私の地と思わず、地を歓喜しない。
それはなぜか?
『如来には極限まで遍知された(から)』と私は説く。
水を … 火を … 風を … 生きものを … 神々を … パジャーパティを … 梵天を … 光音天を … 遍浄天を … 広果天を … 勝利者を … 虚空無辺処を … 識無辺処を … 無所有処を … 非想非非想処を … 見た事を … 聞いた事を … (鼻舌身で)感知した事を … 識られた事を … 単一性を … 種々性を … 一切を … 涅槃を涅槃と証知する。
涅槃を涅槃と証知してから涅槃を思わず、涅槃について思わず、涅槃から思わず、私の涅槃と思わず、涅槃を歓喜しない。
それはなぜか?
『如来には極限まで遍知された(から)』と私は説く。
(如来による、第七の推理領域部の終了)
また比丘たちよ、阿羅漢・正等覚者たる如来も地を地と証知する。
地を地と証知してから地を思わず、地について思わず、地から思わず、私の地と思わず、地を歓喜しない。
それはなぜか?
『喜びは苦の根本である』と
そのように知って『有から誕生があり、生きものの老死がある』と。
比丘たちよ、それゆえここに如来は完全に諸渇愛の尽滅、離貪、滅尽、喜捨、放棄により無上の正等覚を現等覚した(から)と私は説く。
水を … 火を … 風を … 生きものを … 神々を … パジャーパティを … 梵天を … 光音天を … 遍浄天を … 広果天を … 勝利者を … 虚空無辺処を … 識無辺処を … 無所有処を … 非想非非想処を … 見た事を … 聞いた事を … (鼻舌身で)感知した事を … 識られた事を … 単一性を … 種々性を … 一切を … 涅槃を涅槃と証知する。
涅槃を涅槃と証知してから涅槃を思わず、涅槃について思わず、涅槃から思わず、私の涅槃と思わず、涅槃を歓喜しない。
それはなぜか?
『喜びは苦の根本である』と
そのように知って『有から誕生があり、生きものの老死がある』と。
比丘たちよ、それゆえここに如来は完全に諸渇愛の尽滅、離貪、滅尽、喜捨、放棄により無上の正等覚を現等覚した(から)と私は説く」と。
(如来による、第八の推理領域部の終了)
世尊はこう言われた。
かの比丘たちは、世尊の所説に歓喜しなかった。
1)
Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā ukkaṭṭhāyaṃ viharati subhagavane sālarājamūle.
Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi .
‘‘bhikkhavo’’ti.
‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ.
Bhagavā etadavoca .
‘‘sabbadhammamūlapariyāyaṃ vo, bhikkhave, desessāmi.
Taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti.
‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ.
Bhagavā etadavoca .
‘‘Idha, bhikkhave, assutavā puthujjano ariyānaṃ adassāvī ariyadhammassa akovido ariyadhamme avinīto, sappurisānaṃ adassāvī sappurisadhammassa akovido sappurisadhamme avinīto .
pathaviṃ [paṭhaviṃ (sī. syā. kaṃ. pī.)] pathavito sañjānāti;
pathaviṃ pathavito saññatvā pathaviṃ maññati, pathaviyā maññati, pathavito maññati, pathaviṃ meti maññati, pathaviṃ abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Āpaṃ āpato sañjānāti;
āpaṃ āpato saññatvā āpaṃ maññati, āpasmiṃ maññati, āpato maññati, āpaṃ meti maññati, āpaṃ abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Tejaṃ tejato sañjānāti;
tejaṃ tejato saññatvā tejaṃ maññati, tejasmiṃ maññati, tejato maññati, tejaṃ meti maññati, tejaṃ abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Vāyaṃ vāyato sañjānāti;
vāyaṃ vāyato saññatvā vāyaṃ maññati, vāyasmiṃ maññati, vāyato maññati, vāyaṃ meti maññati, vāyaṃ abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Bhūte bhūtato sañjānāti;
bhūte bhūtato saññatvā bhūte maññati, bhūtesu maññati, bhūtato maññati, bhūte meti maññati, bhūte abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Deve devato sañjānāti;
deve devato saññatvā deve maññati, devesu maññati, devato maññati, deve meti maññati, deve abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Pajāpatiṃ pajāpatito sañjānāti;
pajāpatiṃ pajāpatito saññatvā pajāpatiṃ maññati, pajāpatismiṃ maññati, pajāpatito maññati, pajāpatiṃ meti maññati, pajāpatiṃ abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Brahmaṃ brahmato sañjānāti;
brahmaṃ brahmato saññatvā brahmaṃ maññati, brahmasmiṃ maññati, brahmato maññati, brahmaṃ meti maññati, brahmaṃ abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Ābhassare ābhassarato sañjānāti;
ābhassare ābhassarato saññatvā ābhassare maññati, ābhassaresu maññati, ābhassarato maññati, ābhassare meti maññati, ābhassare abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Subhakiṇhe subhakiṇhato sañjānāti;
subhakiṇhe subhakiṇhato saññatvā subhakiṇhe maññati, subhakiṇhesu maññati, subhakiṇhato maññati, subhakiṇhe meti maññati, subhakiṇhe abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Vehapphale vehapphalato sañjānāti;
vehapphale vehapphalato saññatvā vehapphale maññati, vehapphalesu maññati, vehapphalato maññati, vehapphale meti maññati, vehapphale abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Abhibhuṃ abhibhūto sañjānāti;
abhibhuṃ abhibhūto saññatvā abhibhuṃ maññati, abhibhusmiṃ maññati, abhibhūto maññati, abhibhuṃ meti maññati, abhibhuṃ abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Ākāsānañcāyatanaṃ ākāsānañcāyatanato sañjānāti;
ākāsānañcāyatanaṃ ākāsānañcāyatanato saññatvā ākāsānañcāyatanaṃ maññati, ākāsānañcāyatanasmiṃ maññati, ākāsānañcāyatanato maññati, ākāsānañcāyatanaṃ meti maññati, ākāsānañcāyatanaṃ abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Viññāṇañcāyatanaṃ viññāṇañcāyatanato sañjānāti;
viññāṇañcāyatanaṃ viññāṇañcāyatanato saññatvā viññāṇañcāyatanaṃ maññati, viññāṇañcāyatanasmiṃ maññati, viññāṇañcāyatanato maññati, viññāṇañcāyatanaṃ meti maññati, viññāṇañcāyatanaṃ abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Ākiñcaññāyatanaṃ ākiñcaññāyatanato sañjānāti;
ākiñcaññāyatanaṃ ākiñcaññāyatanato saññatvā ākiñcaññāyatanaṃ maññati, ākiñcaññāyatanasmiṃ maññati, ākiñcaññāyatanato maññati, ākiñcaññāyatanaṃ meti maññati, ākiñcaññāyatanaṃ abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Nevasaññānāsaññāyatanaṃ nevasaññānāsaññāyatanato sañjānāti;
nevasaññānāsaññāyatanaṃ nevasaññānāsaññāyatanato saññatvā nevasaññānāsaññāyatanaṃ maññati, nevasaññānāsaññāyatanasmiṃ maññati, nevasaññānāsaññāyatanato maññati, nevasaññānāsaññāyatanaṃ meti maññati, nevasaññānāsaññāyatanaṃ abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Diṭṭhaṃ diṭṭhato sañjānāti;
diṭṭhaṃ diṭṭhato saññatvā diṭṭhaṃ maññati, diṭṭhasmiṃ maññati, diṭṭhato maññati, diṭṭhaṃ meti maññati, diṭṭhaṃ abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Sutaṃ sutato sañjānāti;
sutaṃ sutato saññatvā sutaṃ maññati, sutasmiṃ maññati, sutato maññati, sutaṃ meti maññati, sutaṃ abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Mutaṃ mutato sañjānāti;
mutaṃ mutato saññatvā mutaṃ maññati, mutasmiṃ maññati, mutato maññati, mutaṃ meti maññati, mutaṃ abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Viññātaṃ viññātato sañjānāti;
viññātaṃ viññātato saññatvā viññātaṃ maññati, viññātasmiṃ maññati, viññātato maññati, viññātaṃ meti maññati, viññātaṃ abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Ekattaṃ ekattato sañjānāti;
ekattaṃ ekattato saññatvā ekattaṃ maññati, ekattasmiṃ maññati, ekattato maññati, ekattaṃ meti maññati, ekattaṃ abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Nānattaṃ nānattato sañjānāti;
nānattaṃ nānattato saññatvā nānattaṃ maññati, nānattasmiṃ maññati, nānattato maññati, nānattaṃ meti maññati, nānattaṃ abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Sabbaṃ sabbato sañjānāti;
sabbaṃ sabbato saññatvā sabbaṃ maññati, sabbasmiṃ maññati, sabbato maññati, sabbaṃ meti maññati, sabbaṃ abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Nibbānaṃ nibbānato sañjānāti;
nibbānaṃ nibbānato saññatvā nibbānaṃ maññati, nibbānasmiṃ maññati, nibbānato maññati, nibbānaṃ meti maññati, nibbānaṃ abhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Apariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
Puthujjanavasena paṭhamanayabhūmiparicchedo niṭṭhito.
‘‘Yopi so, bhikkhave, bhikkhu sekkho [sekho (sī. syā. kaṃ. pī.)] appattamānaso anuttaraṃ yogakkhemaṃ patthayamāno viharati, sopi pathaviṃ pathavito abhijānāti;
pathaviṃ pathavito abhiññāya [abhiññatvā (ka.)] pathaviṃ mā maññi [vā maññati], pathaviyā mā maññi, pathavito mā maññi, pathaviṃ meti mā maññi, pathaviṃ mābhinandi [vā abhinandati (sī.) ṭīkā oloketabbā].
Taṃ kissa hetu?
‘Pariññeyyaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Āpaṃ…pe… tejaṃ… vāyaṃ… bhūte… deve… pajāpatiṃ… brahmaṃ… ābhassare… subhakiṇhe… vehapphale… abhibhuṃ… ākāsānañcāyatanaṃ… viññāṇañcāyatanaṃ… ākiñcaññāyatanaṃ… nevasaññānāsaññāyatanaṃ… diṭṭhaṃ… sutaṃ… mutaṃ… viññātaṃ… ekattaṃ… nānattaṃ… sabbaṃ… nibbānaṃ nibbānato abhijānāti;
nibbānaṃ nibbānato abhiññāya nibbānaṃ mā maññi, nibbānasmiṃ mā maññi, nibbānato mā maññi, nibbānaṃ meti mā maññi, nibbānaṃ mābhinandi.
Taṃ kissa hetu?
‘Pariññeyyaṃ tassā’ti vadāmi.
Sekkhavasena [satthāravasena (sī.), satthuvasena (syā. ka.)] dutiyanayabhūmiparicchedo niṭṭhito.
‘‘Yopi so, bhikkhave, bhikkhu arahaṃ khīṇāsavo vusitavā katakaraṇīyo ohitabhāro anuppattasadattho parikkhīṇabhavasaṃyojano sammadaññā vimutto, sopi pathaviṃ pathavito abhijānāti;
pathaviṃ pathavito abhiññāya pathaviṃ na maññati, pathaviyā na maññati, pathavito na maññati, pathaviṃ meti na maññati, pathaviṃ nābhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Pariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
‘‘Āpaṃ…pe… tejaṃ… vāyaṃ… bhūte… deve… pajāpatiṃ… brahmaṃ… ābhassare… subhakiṇhe… vehapphale… abhibhuṃ… ākāsānañcāyatanaṃ… viññāṇañcāyatanaṃ… ākiñcaññāyatanaṃ… nevasaññānāsaññāyatanaṃ… diṭṭhaṃ… sutaṃ… mutaṃ… viññātaṃ… ekattaṃ… nānattaṃ… sabbaṃ… nibbānaṃ nibbānato abhijānāti;
nibbānaṃ nibbānato abhiññāya nibbānaṃ na maññati, nibbānasmiṃ na maññati, nibbānato na maññati, nibbānaṃ meti na maññati, nibbānaṃ nābhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Pariññātaṃ tassā’ti vadāmi.
Khīṇāsavavasena tatiyanayabhūmiparicchedo niṭṭhito.
‘‘Yopi so, bhikkhave, bhikkhu arahaṃ khīṇāsavo vusitavā katakaraṇīyo ohitabhāro anuppattasadattho parikkhīṇabhavasaṃyojano sammadaññā vimutto, sopi pathaviṃ pathavito abhijānāti;
pathaviṃ pathavito abhiññāya pathaviṃ na maññati, pathaviyā na maññati, pathavito na maññati, pathaviṃ meti na maññati, pathaviṃ nābhinandati.
Taṃ kissa hetu?
Khayā rāgassa, vītarāgattā.
‘‘Āpaṃ…pe… tejaṃ… vāyaṃ… bhūte… deve… pajāpatiṃ… brahmaṃ… ābhassare… subhakiṇhe… vehapphale… abhibhuṃ… ākāsānañcāyatanaṃ… viññāṇañcāyatanaṃ… ākiñcaññāyatanaṃ … nevasaññānāsaññāyatanaṃ … diṭṭhaṃ… sutaṃ… mutaṃ… viññātaṃ… ekattaṃ… nānattaṃ… sabbaṃ… nibbānaṃ nibbānato abhijānāti;
nibbānaṃ nibbānato abhiññāya nibbānaṃ na maññati, nibbānasmiṃ na maññati, nibbānato na maññati, nibbānaṃ meti na maññati, nibbānaṃ nābhinandati.
Taṃ kissa hetu?
Khayā rāgassa, vītarāgattā.
Khīṇāsavavasena catutthanayabhūmiparicchedo niṭṭhito.
‘‘Yopi so, bhikkhave, bhikkhu arahaṃ khīṇāsavo vusitavā katakaraṇīyo ohitabhāro anuppattasadattho parikkhīṇabhavasaṃyojano sammadaññā vimutto, sopi pathaviṃ pathavito abhijānāti;
pathaviṃ pathavito abhiññāya pathaviṃ na maññati, pathaviyā na maññati, pathavito na maññati, pathaviṃ meti na maññati, pathaviṃ nābhinandati.
Taṃ kissa hetu?
Khayā dosassa, vītadosattā.
‘‘Āpaṃ…pe… tejaṃ… vāyaṃ… bhūte… deve… pajāpatiṃ… brahmaṃ… ābhassare… subhakiṇhe… vehapphale… abhibhuṃ… ākāsānañcāyatanaṃ… viññāṇañcāyatanaṃ… ākiñcaññāyatanaṃ… nevasaññānāsaññāyatanaṃ… diṭṭhaṃ… sutaṃ… mutaṃ… viññātaṃ… ekattaṃ… nānattaṃ… sabbaṃ… nibbānaṃ nibbānato abhijānāti;
nibbānaṃ nibbānato abhiññāya nibbānaṃ na maññati, nibbānasmiṃ na maññati, nibbānato na maññati, nibbānaṃ meti na maññati, nibbānaṃ nābhinandati.
Taṃ kissa hetu?
Khayā dosassa, vītadosattā.
Khīṇāsavavasena pañcamanayabhūmiparicchedo niṭṭhito.
‘‘Yopi so, bhikkhave, bhikkhu arahaṃ khīṇāsavo vusitavā katakaraṇīyo ohitabhāro anuppattasadattho parikkhīṇabhavasaṃyojano sammadaññā vimutto, sopi pathaviṃ pathavito abhijānāti;
pathaviṃ pathavito abhiññāya pathaviṃ na maññati, pathaviyā na maññati, pathavito na maññati, pathaviṃ meti na maññati, pathaviṃ nābhinandati.
Taṃ kissa hetu?
Khayā mohassa, vītamohattā.
‘‘Āpaṃ…pe… tejaṃ… vāyaṃ… bhūte… deve… pajāpatiṃ… brahmaṃ… ābhassare… subhakiṇhe… vehapphale… abhibhuṃ… ākāsānañcāyatanaṃ… viññāṇañcāyatanaṃ… ākiñcaññāyatanaṃ … nevasaññānāsaññāyatanaṃ… diṭṭhaṃ… sutaṃ… mutaṃ… viññātaṃ… ekattaṃ… nānattaṃ… sabbaṃ… nibbānaṃ nibbānato abhijānāti;
nibbānaṃ nibbānato abhiññāya nibbānaṃ na maññati, nibbānasmiṃ na maññati, nibbānato na maññati, nibbānaṃ meti na maññati, nibbānaṃ nābhinandati.
Taṃ kissa hetu?
Khayā mohassa, vītamohattā.
Khīṇāsavavasena chaṭṭhanayabhūmiparicchedo niṭṭhito.
‘‘Tathāgatopi, bhikkhave, arahaṃ sammāsambuddho pathaviṃ pathavito abhijānāti;
pathaviṃ pathavito abhiññāya pathaviṃ na maññati, pathaviyā na maññati, pathavito na maññati, pathaviṃ meti na maññati, pathaviṃ nābhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Pariññātantaṃ tathāgatassā’ti vadāmi.
‘‘Āpaṃ…pe… tejaṃ… vāyaṃ… bhūte… deve… pajāpatiṃ… brahmaṃ… ābhassare… subhakiṇhe… vehapphale… abhibhuṃ… ākāsānañcāyatanaṃ… viññāṇañcāyatanaṃ … ākiñcaññāyatanaṃ… nevasaññānāsaññāyatanaṃ… diṭṭhaṃ… sutaṃ… mutaṃ… viññātaṃ… ekattaṃ… nānattaṃ… sabbaṃ… nibbānaṃ nibbānato abhijānāti;
nibbānaṃ nibbānato abhiññāya nibbānaṃ na maññati, nibbānasmiṃ na maññati, nibbānato na maññati, nibbānaṃ meti na maññati, nibbānaṃ nābhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Pariññātantaṃ tathāgatassā’ti vadāmi.
Tathāgatavasena sattamanayabhūmiparicchedo niṭṭhito.
‘‘Tathāgatopi, bhikkhave, arahaṃ sammāsambuddho pathaviṃ pathavito abhijānāti;
pathaviṃ pathavito abhiññāya pathaviṃ na maññati, pathaviyā na maññati, pathavito na maññati, pathaviṃ meti na maññati, pathaviṃ nābhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Nandī [nandi (sī. syā.)] dukkhassa mūla’nti .
iti viditvā ‘bhavā jāti bhūtassa jarāmaraṇa’nti.
Tasmātiha, bhikkhave, ‘tathāgato sabbaso taṇhānaṃ khayā virāgā nirodhā cāgā paṭinissaggā anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti vadāmi.
‘‘Āpaṃ …pe… tejaṃ… vāyaṃ… bhūte… deve… pajāpatiṃ… brahmaṃ… ābhassare… subhakiṇhe… vehapphale… abhibhuṃ… ākāsānañcāyatanaṃ… viññāṇañcāyatanaṃ… ākiñcaññāyatanaṃ… nevasaññānāsaññāyatanaṃ… diṭṭhaṃ… sutaṃ… mutaṃ… viññātaṃ… ekattaṃ… nānattaṃ… sabbaṃ… nibbānaṃ nibbānato abhijānāti;
nibbānaṃ nibbānato abhiññāya nibbānaṃ na maññati, nibbānasmiṃ na maññati, nibbānato na maññati, nibbānaṃ meti na maññati, nibbānaṃ nābhinandati.
Taṃ kissa hetu?
‘Nandī dukkhassa mūla’nti .
iti viditvā ‘bhavā jāti bhūtassa jarāmaraṇa’nti.
Tasmātiha, bhikkhave, ‘tathāgato sabbaso taṇhānaṃ khayā virāgā nirodhā cāgā paṭinissaggā anuttaraṃ sammāsambodhiṃ abhisambuddho’ti vadāmī’’ti.
Tathāgatavasena aṭṭhamanayabhūmiparicchedo niṭṭhito.
Idamavoca bhagavā.
Na te bhikkhū [na attamanā tebhikkhū (syā.), te bhikkhū (pī. ka.)] bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
