ユーザ用ツール

サイト用ツール


mn27_2

文書の過去の版を表示しています。


mn27(2) 『象跡喩小経(2)』 (ぞうせきゆしょうきょう、 Cūḷahatthipadopamasuttaṃ、チューラハッティパドーパマ・スッタ)

 このように言われた時、ジャーヌッソーニ婆羅門は真っ白な騾馬車から下りて、上衣を一肩にかけ、世尊へ合掌を向けて三度つぶやきを発した。
かの阿羅漢、正等覚者の世尊へ帰命します
 かの阿羅漢、正等覚者の世尊へ帰命します
 かの阿羅漢、正等覚者の世尊へ帰命します
 きっと私もまた、いつのときにかゴータマ尊者と出会えますように。何か対談ができますように」と。
 
 (後日?)そしてジャーヌッソーニ婆羅門は、世尊のもとに近づいた。
 近づいて世尊と挨拶を交わした。
 喜ばしい挨拶の話を交わしてから一隅に座った。
 一隅に座ったジャーヌッソーニ婆羅門は、ピローティカ遍歴行者とあった対談のかぎり、そのすべてを世尊へ伝えた。
 そう言われて、世尊はジャーヌッソーニ婆羅門にこう言われた。
「婆羅門よ、それだけでは象の足跡の比喩は詳細には円満ではない。
 そして婆羅門よ、象の足跡の比喩は詳説によって円満となる。それを聞き、よく作意しなさい。私は語ろう」と。
 
「はい、尊者よ」と、ジャーヌッソーニ婆羅門は世尊に応えた。
 世尊はこう言われた。
「たとえば婆羅門よ、象の猟師が、象の森へ入るとしよう。
 彼は象の森で、長く伸ばされ、横に広げられた、巨象の足跡を見つける。
 巧みな象の猟師たる者は、それだけでは結論に至らない。
『おお、巨象だ』とは。
 それはなぜか?
 なぜなら婆羅門よ、象の森には巨大な足跡を持つヴァーマニカー(矮小という意味)というメス象たちがおり、それも彼女たちの足跡かもしれないから。
 
 彼はそれを辿ってゆく。
 象の森で辿って行きながら、彼は長く伸ばされ、横に広げられた巨象の足跡、そして頭上にこすられた(跡)を見つける。
 巧みな象の猟師たる者は、それだけでは結論に至らない。
『おお、巨象だ』と。
 それはなぜか?
 なぜなら婆羅門よ、象の森には巨大な足跡を持つ背の高いカーラーリカーというメス象がおり、それも彼女たちの足跡かもしれないから。
 彼はそれを辿ってゆく。
 象の森で辿って行きながら、彼は長く伸ばされ、横に広げられた巨象の足跡、頭上にこすられた(跡)、そして頭上に牙で引き裂かれた(跡)を見つける。
 巧みな象の猟師たる者は、それだけでは結論に至らない。
『おお、巨象だ』と。
 それはなぜか?
 なぜなら婆羅門よ、象の森には巨大な足跡を持つ背の高いカネルカーというメス象がおり、それも彼女たちの足跡かもしれないから。
 
 彼はそれを辿ってゆく。
 象の森で辿って行きながら、彼は長く伸ばされ、横に広げられた巨象の足跡、頭上にこすられた(跡)、頭上に牙で引き裂かれた(跡)、そして頭上に枝の破壊を見つける。
 そして彼は木の根元に行った、あるいは野原に行った、歩き、立ち止まり、座り、横になった、その象を見る。
 彼は結論に至る。
『これこそ、その巨象である』と。
 
 まさにそのように婆羅門よ、ここに阿羅漢正等覚者明行足善逝世間解無上の調御丈夫神々と人間の師仏陀、世尊である如来世界生じた
 彼は梵天を含む生命に、沙門・婆羅門・王を含む人々に、自ら証知して実証して知らせる。

 彼は、はじめ善く中間も善く結末善い意味文字をそなえたを説き、
 完全に円満で遍浄梵行を明らかにする。
 そのを、居士居士の子、あるいはどこかの良家に再生した者が聞く。
 彼はそのを聞いて如来獲得する。
 彼は、その獲得を具えて、このように熟慮する -
『家に住むことは煩わし塵垢の路。出家は野外である。
 俗屋に暮らしながら磨かれたほら貝のように完全に円満な、完全に遍浄梵行をなすことは容易ではない。
 私は髪、ひげを剃り渋色の衣をまとって、俗家から家なき者へと出家してはどうか』と。
 その後、彼はわずかな財産をじ、あるいは大きな財産をじ、わずかな親族の輪をじ、あるいは大きな親族の輪をじ、髪、ひげを剃り渋色の衣をまとって、俗家から家なき者へと出家する。

 そのように出家者となった彼は、比丘たちの学び生活法に到達し、殺生じ、殺生から離れた者になり、棒を置き、刀を置き、恥ありて、哀れみに至り、一切の生けるものに思いやりと憐れみある者として住する。
 盗み捨て去って盗みから離れた者、与えられたもの(だけ)をとる者、与えられたものを予期する者となり、
 不盗により浄らかな者として、自ら住する。
 
 非梵行捨て去って、梵行者、淫・世俗から離れた遠離行者となる。
 
 虚偽語を捨て去って、虚偽語から離れた者、真実を語る者、真実に従う者、確固たる者、信頼できる者、世間への偽りの言葉なき者となる。
 
 両舌語捨て去って両舌語を離れた者となり、この者たちの分裂のため、ここより聞いてそちらに告げる者にならず、あるいはその者たちの分裂のため、そちらから聞いてこちらへ告げる者にならない。
 そのように分裂した者たちの調停者、調和した者たちの助長者、和合を喜び、和合を愉しみ、和合させる言葉を語る者となる。
 
 粗悪語捨て去って、粗悪語から離れた者となる。
 およそ欠陥なく、耳を楽しませ、愛情があり、心に向かい、上品な、多くの人々に愛され、多くの人に好まれる言葉、そのような言葉を語る者になる。
 
 綺語捨て去って綺語から離れた者となる。適時に語り、事実を語り、意義を語り、を語り、を語り、適切な時に理由ある、限度ある、利益のある、貯蔵すべき言葉を語る者になる。
 彼は草木の破壊から離れた者となる。
 夜食を止めた一食者、非時食を離れ、
 踊り・歌・音楽・催しを見ることから離れた者となる。
 花飾り・・塗油の保持、飾り・装飾品ごとから離れた者となる。
 豪華な寝具・大きな寝具から離れた者となる。
 金銀の受納から離れた者となる。
 生の穀物の受納から離れた者となる。
 生肉の受納から離れた者となる。
 女性や童女の受納から離れた者となる。
 奴隷や女奴隷の受納から離れた者となる。
 山羊や羊の受納から離れた者となる。
 鶏や豚の受納から離れた者となる。
 象・牛・馬・騾馬の受納から離れた者となる。
 田畑・土地の受納から離れた者となる。
 使いや使者に行く従事から離れた者となる。
 売買から離れた者となる。
 秤詐欺・青銅詐欺・尺度詐欺から離れた者となる。
 賄賂・だまし・欺瞞・邪曲から離れた者となる。
 切断・処刑拘束・待ち伏せ・掠奪・強要から離れた者となる。




Evaṃ vutte, jāṇussoṇi brāhmaṇo sabbasetā vaḷavābhirathā orohitvā ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā tikkhattuṃ udānaṃ udānesi .
‘‘namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa;
namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa;
namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa.
Appeva nāma mayampi kadāci karahaci tena bhotā gotamena saddhiṃ samāgaccheyyāma, appeva nāma siyā kocideva kathāsallāpo’’ti!

Atha kho jāṇussoṇi brāhmaṇo yena bhagavā tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi.
Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdi.
Ekamantaṃ nisinno kho jāṇussoṇi brāhmaṇo yāvatako ahosi pilotikena paribbājakena saddhiṃ kathāsallāpo taṃ sabbaṃ bhagavato ārocesi.
Evaṃ vutte, bhagavā jāṇussoṇiṃ brāhmaṇaṃ etadavoca .

‘‘na kho, brāhmaṇa, ettāvatā hatthipadopamo vitthārena paripūro hoti.
Api ca, brāhmaṇa, yathā hatthipadopamo vitthārena paripūro hoti taṃ suṇāhi, sādhukaṃ manasi karohi, bhāsissāmī’’ti.

‘‘Evaṃ, bho’’ti kho jāṇussoṇi brāhmaṇo bhagavato paccassosi.
Bhagavā etadavoca .
‘‘Seyyathāpi, brāhmaṇa, nāgavaniko nāgavanaṃ paviseyya.
So passeyya nāgavane mahantaṃ hatthipadaṃ, dīghato ca āyataṃ, tiriyañca vitthataṃ.
Yo hoti kusalo nāgavaniko neva tāva niṭṭhaṃ gacchati .
‘mahā vata, bho, nāgo’ti.
Taṃ kissa hetu?
Santi hi, brāhmaṇa, nāgavane vāmanikā nāma hatthiniyo mahāpadā, tāsaṃ petaṃ padaṃ assāti.


‘‘So tamanugacchati.
Tamanugacchanto passati nāgavane mahantaṃ hatthipadaṃ, dīghato ca āyataṃ, tiriyañca vitthataṃ, uccā ca nisevitaṃ.
Yo hoti kusalo nāgavaniko neva tāva niṭṭhaṃ gacchati .
‘mahā vata, bho, nāgo’ti.
Taṃ kissa hetu?
Santi hi, brāhmaṇa, nāgavane uccā kāḷārikā nāma hatthiniyo mahāpadā, tāsaṃ petaṃ padaṃ assāti.

‘‘So tamanugacchati.
Tamanugacchanto passati nāgavane mahantaṃ hatthipadaṃ, dīghato ca āyataṃ, tiriyañca vitthataṃ, uccā ca nisevitaṃ, uccā ca dantehi ārañjitāni.
Yo hoti kusalo nāgavaniko neva tāva niṭṭhaṃ gacchati .
‘mahā vata, bho, nāgo’ti.
Taṃ kissa hetu?
Santi hi, brāhmaṇa, nāgavane uccā kaṇerukā nāma hatthiniyo mahāpadā, tāsaṃ petaṃ padaṃ assāti.

‘‘So tamanugacchati.
Tamanugacchanto passati nāgavane mahantaṃ hatthipadaṃ, dīghato ca āyataṃ, tiriyañca vitthataṃ, uccā ca nisevitaṃ, uccā ca dantehi ārañjitāni, uccā ca sākhābhaṅgaṃ.
Tañca nāgaṃ passati rukkhamūlagataṃ vā abbhokāsagataṃ vā gacchantaṃ vā tiṭṭhantaṃ vā nisinnaṃ vā nipannaṃ vā.
So niṭṭhaṃ gacchati .
‘ayameva so mahānāgo’ti.

‘‘Evameva kho, brāhmaṇa, idha tathāgato loke uppajjati arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā.
So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samārakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrāhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti.
So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ;
kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti.
Taṃ dhammaṃ suṇāti gahapati vā gahapatiputto vā aññatarasmiṃ vā kule paccājāto.
So taṃ dhammaṃ sutvā tathāgate saddhaṃ paṭilabhati.
So tena saddhāpaṭilābhena samannāgato iti paṭisañcikkhati .
‘sambādho gharāvāso rajopatho, abbhokāso pabbajjā.
Nayidaṃ sukaraṃ agāraṃ ajjhāvasatā ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṅkhalikhitaṃ brahmacariyaṃ carituṃ.
Yaṃnūnāhaṃ kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya’nti.
So aparena samayena appaṃ vā bhogakkhandhaṃ pahāya mahantaṃ vā bhogakkhandhaṃ pahāya appaṃ vā ñātiparivaṭṭaṃ pahāya mahantaṃ vā ñātiparivaṭṭaṃ pahāya kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajati.
‘‘So evaṃ pabbajito samāno bhikkhūnaṃ sikkhāsājīvasamāpanno pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti, nihitadaṇḍo nihitasattho lajjī dayāpanno sabbapāṇabhūtahitānukampī viharati.

‘‘Adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭivirato hoti dinnādāyī dinnapāṭikaṅkhī.
Athenena sucibhūtena attanā viharati.

‘‘Abrahmacariyaṃ pahāya brahmacārī hoti ārācārī virato methunā gāmadhammā.

‘‘Musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato hoti saccavādī saccasandho theto [ṭheto (syā. kaṃ.)] paccayiko avisaṃvādako lokassa.

‘‘Pisuṇaṃ vācaṃ pahāya pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti, ito sutvā na amutra akkhātā imesaṃ bhedāya, amutra vā sutvā na imesaṃ akkhātā amūsaṃ bhedāya.
Iti bhinnānaṃ vā sandhātā sahitānaṃ vā anuppadātā, samaggārāmo samaggarato samagganandī samaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.

‘‘Pharusaṃ vācaṃ pahāya pharusāya vācāya paṭivirato hoti.
Yā sā vācā nelā kaṇṇasukhā pemanīyā hadayaṅgamā porī bahujanakantā bahujanamanāpā tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.


‘‘Samphappalāpaṃ pahāya samphappalāpā paṭivirato hoti kālavādī bhūtavādī atthavādī dhammavādī vinayavādī, nidhānavatiṃ vācaṃ bhāsitā kālena sāpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasaṃhitaṃ.
‘‘So bījagāmabhūtagāmasamārambhā paṭivirato hoti,
ekabhattiko hoti rattūparato, virato vikālabhojanā,
naccagītavāditavisūkadassanā paṭivirato hoti,
mālāgandhavilepanadhāraṇamaṇḍanavibhūsanaṭṭhānā paṭivirato hoti,
uccāsayanamahāsayanā paṭivirato hoti,
jātarūparajatapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti,
āmakadhaññapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti,
āmakamaṃsapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti,
itthikumārikapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti,
dāsidāsapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti,
ajeḷakapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti,
kukkuṭasūkarapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti,
hatthigavāssavaḷavāpaṭiggahaṇā paṭivirato hoti,
khettavatthupaṭiggahaṇā paṭivirato hoti,
dūteyyapahiṇagamanānuyogā paṭivirato hoti,
kayavikkayā paṭivirato hoti,
tulākūṭakaṃsakūṭamānakūṭā paṭivirato hoti,
ukkoṭanavañcananikatisāciyogā paṭivirato hoti,
chedanavadhabandhanaviparāmosaālopasahasākārā [sāhasākārā (ka.)] paṭivirato hoti [imassa anantaraṃ ‘‘so iminā ariyena sīlakkhandhena samannāgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paṭisaṃvedetī’’ti vacanaṃ dīghanikāye āgataṃ, taṃ idha santosakathāvasāne āgataṃ, sā ca santosakathā tattha satisampajaññānantarameva āgatā].

mn27_2.1771845695.txt.gz · 最終更新: by h1roemon