| avakkamati | avakkanta | avakkanti |
| okkamati | okkanta | okkanti | okkamana |
| 入胎する | 入胎した | 入胎 |
| 堕落する | 堕落した | 堕落 |
| 入る、(脇に)入る | 入った | 来入 |
avakkanti:来下, 下生, 顕現 entry, appearance, coming down into, opportunity for rebirth
okkamati:入る, 來る, 現わる, 入胎す enters; falls into; comes on
okkanti:入來, 出現, 入胎 entry; coming to be; appearance
ava:(=o)下に + kamati:入る、来る = (下に)入って来る、落ちる → 堕落
avakkantiは動詞avakkamatiの名詞形で、okkantiは動詞okkamatiの名詞形です。両者ともほぼ同じ意味と考えられます。
文字通りには下りて来る、来入するという意味です。転じて母親(の胎内)下りて来ること、つまり入胎を意味する場合もよく使われます。良い意味でも悪い意味でも使われます。
BuddhistDictionaryには、the appearance of the embryo in the mother's wombとあります。”胎芽が子宮に現れること”という意味です。
| Te mataṃ kālaṅkataṃ uyyāpenti nāma saññāpenti nāma saggaṃ nāma okkāmenti. | 彼らは最期を迎えた死者を送り出し、説得し、天に来入させるといいます。 |
| Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jāti sañjāti okkanti nibbatti abhinibbatti khandhānaṃ pātubhāvo āyatanānaṃ paṭilābho. | それぞれの生類の、それぞれの種別における誕生、出産、入胎、変成、転生、諸蘊の顕現、諸処の獲得。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, jāti. | 比丘たちよ、これが生と呼ばれます。 |
| Ārammaṇe sati patiṭṭhā viññāṇassa hoti. | 所縁があるとき、識の確立がある。 |
| Tasmiṃ patiṭṭhite viññāṇe virūḷhe nāmarūpassa avakkanti hoti. | その識が確立して繁茂したとき、名色の来入がある。1) |
| Yattha patiṭṭhitaṃ viññāṇaṃ virūḷhaṃ, atthi tattha nāmarūpassa avakkanti. | 識が確立し繁茂したところ、そこに名色の来入があります。 |
| Yattha atthi nāmarūpassa avakkanti, atthi tattha saṅkhārānaṃ vuddhi. | 名色の来入があるところ、そこに行の成長があります。 |
| Evameva kho, bhikkhave, saṃyojaniyesu dhammesu ādīnavānupassino viharato viññāṇassa avakkanti na hoti. | まさにそのように比丘たちよ、結縛につながる諸法について危難の随観に住するなら識の来入はありません。 |
| ‘‘pathavīdhātu ce [ca (sī. syā. kaṃ.)] hidaṃ, bhikkhave, ekantadukkhā abhavissa dukkhānupatitā dukkhāvakkantā anavakkantā sukhena, nayidaṃ sattā pathavīdhātuyā sārajjeyyuṃ. | 「比丘たちよ、もし地界が一方的に苦であり、苦に追われ、苦に来入され、楽に来入されないなら、衆生は地界に染着しないでしょう。 |
| ‘‘Vedanā ca hidaṃ, mahāli, ekantadukkhā abhavissa dukkhānupatitā dukkhāvakkantā anavakkantā sukhena, nayidaṃ sattā vedanāya sārajjeyyuṃ. | マハーリよ、受が一方的に苦であり、苦に追われ、苦に来入され、楽に来入されないなら、衆生は受に染着しないでしょう。 |
| ‘‘Atha kho, āvuso, bhagavā maggā okkamma yena aññataraṃ rukkhamūlaṃ tenupasaṅkami. | すると友よ、世尊は道から(脇に)入って、とある樹木の根元に近づかれました。 |
| ‘‘Pañca khome, kassapa, okkamaniyā dhammā saddhammassa sammosāya antaradhānāya saṃvattanti. | カッサパよ、五つの堕落すべきこれらの法が正法の忘失、消失をもたらします。 |
| ‘‘Iti ayañceva samanupassanā ‘asmī’ti cassa avigataṃ [adhigataṃ (bahūsu)] hoti. | かくしてこの見なしも、彼の『私あり』というのも離れておらず、 |
| ‘Asmī’ti kho pana, bhikkhave, avigate pañcannaṃ indriyānaṃ avakkanti hoti . | しかし比丘たちよ、『私あり』と離れてないときに五根の来入があります。 |
| cakkhundriyassa sotindriyassa ghānindriyassa jivhindriyassa kāyindriyassa. | 眼根の、耳根の、鼻根の、舌根の、身根の。 |
| Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati – | 比丘たちよ、これらの法をこのように信じ信解する者、 |
| ayaṃ vuccati saddhānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ, sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; | この者は信従行者、正性決定来入者、善人地来入者、凡夫地越境者と呼ばれ、 |
| abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; | なすと地獄や畜生胎や餓鬼境域に再生するような業。その業をなすことは不可能であり、 |
| abhabbo ca [abhabbova (sī. syā. kaṃ.)] tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti’’. | そして預流果を実証しない限り、最期を迎えることは不可能です。 |
| ‘‘Yasmiṃ, ānanda, samaye tathāgato kāyampi citte samodahati [samādahati (sī. syā. pī.)] cittampi kāye samodahati, sukhasaññañca lahusaññañca kāye okkamitvā viharati; | アーナンダよ、如来が身を心に収め、心も身に収め、身において楽想と軽想に来入して住するとき、 |
| tasmiṃ, ānanda, samaye tathāgatassa kāyo lahutaro ceva hoti mudutaro ca kammaniyataro ca pabhassarataro ca. | アーナンダよ、そのとき、如来の身はより軽く、より柔軟で、より作業に適し、より輝くのです。 |