私はこのように聞いた。
ある時、世尊はラージャガハの竹林のリス養餌所に住されていた。
さて優婆塞ヴィサーカ1)はダンマディンナー比丘尼に近づいた。
近づくとダンマディンナー比丘尼に礼拝して一隅に座った。
一隅に座った優婆塞ヴィサーカは、ダンマディンナー比丘尼にこう言った。
「聖尼よ、『有身、有身』と言われます。
聖尼よ、いったい世尊は何を有身と説かれましたか?」と。
「友ヴィサーカよ、これら五取蘊が有身として世尊により説かれました。すなわち、
色取蘊、受取蘊、想取蘊、行取蘊、識取蘊です。
友ヴィサーカよ、これら五取蘊が有身として世尊により説かれました」と。
「善きかな、聖尼よ」と、優婆塞ヴィサーカはダンマディンナー比丘尼の所説に歓喜し、随喜してダンマディンナー比丘尼にさらに質問した、
「聖尼よ、『有身の起源、有身の起源』と言われます。
聖尼よ、いったい世尊は何を有身の起源と説かれましたか?」と。
「友ヴィサーカよ、およそ喜びと貪をともない、あらゆるところに歓喜を求め、再有へ導くこの渇愛、すなわち、
欲愛、有愛、無有愛です。
友ヴィサーカよ、世尊はこれを有身の起源と説かれました」と。
「聖尼よ、『有身の滅、有身の滅』と言われます。
聖尼よ、いったい世尊は何を有身の滅と説かれましたか?」と。
「友ヴィサーカよ、まさにその渇愛の残りなき離貪による滅尽、喜捨、放棄、脱却、無執著。
友ヴィサーカよ、世尊はこれを有身の滅と説かれました」と。
「聖尼よ、『有身の滅に至る行道、有身の滅に至る行道』と言われます。
聖尼よ、いったい世尊は何を有身の滅に至る行道と説かれましたか?」と。
「友ヴィサーカよ、この八支聖道こそが有身の滅に至る行道と説かれました。すなわち、
正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定です」と。
「聖尼よ、いったいかの(十二縁起の)取は、まさにこの五取蘊ですか、それとも五取蘊以外の取ですか?」と。
「友ヴィサーカよ、かの(十二縁起の)取は、まさにこの五取蘊ではなく、五取蘊以外の取でもありません。
友ヴィサーカよ、五取蘊への愛着、その場合、それが取です」と。
「それでは聖尼よ、どのように有身見があるのですか?」と。
「友ヴィサーカよ、ここに聖者たちを見ず、聖法を熟知せず、聖法にて教導されず、善人たちを見ず、善人法を熟知せず、善人法にて教導されてない無聞の凡夫は、
色を我と見なす。我を色あるものと、色を我のなかにあると、あるいは我を色のなかにあると。
受を … 中略 …
想を … 中略 …
諸行を … 中略 …
識を我と見なす。我を識あるものと、識を我のなかにあると、あるいは我を識のなかにあると。
友ヴィサーカよ、このように有身見があります」と。
「それでは聖尼よ、どのように有身見がないのですか?」と。
「友ヴィサーカよ、ここに聖者たちを見る、聖法を熟知する、聖法にてよく教導された、善人たちを見る、善人法を熟知する、善人法にてよく教導された既聞の聖弟子は、
色を我と見なさない。我を色あるものとも、色を我のなかにあるとも、あるいは我を色のなかにあるとも(見なさない)。
受を…(見なさない。) … 中略 …
想を…(見なさない。) … 中略 …
諸行を…(見なさない。) … 中略 …
識を我と見なさない。我を識あるものとも、識を我のなかにあるとも、あるいは識を色のなかにあるとも(見なさない)。
友ヴィサーカよ、このように有身見がないのです」と。
「それでは聖尼よ、何が八支聖道ですか?」と。
「友ヴィサーカよ、これこそが八支聖道です、すなわち、
正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定です」と。
「それでは聖尼よ、八支聖道は行作される、それとも行作されないものですか?」と。
「友ヴィサーカよ、八支聖道は行作されるものです」と。
「聖尼よ、いったい八支聖道により三蘊(戒・定・慧)が包含されるのですか、それとも三蘊により八支聖道が包含されるのですか?」と。
「友ヴィサーカよ、八支聖道により三蘊が包含されるのではなく、
三蘊により八支聖道が包含されるのです。
友ヴィサーカよ、正語、正業、正命、これらの法は戒蘊に包含されます。
そして正精進、正念、正定、これらの法は定蘊に包含されます。
そして正見、正思惟、正定、これらの法は慧蘊に包含されます」と。
「それでは聖尼よ、何が定で、いかなる諸法が定の特相で、いかなる諸法が定の資具で、何が定の修養ですか?」と。
「友ヴィサーカよ、心の一境性、それが定であり、
四念処は定の特相であり、
四正勤は定の資具であり、
およそそれらの法の習熟、修養、多業。これがこの場合、定の修養です」と。
「それでは聖尼よ、諸行はいくつありますか?」と。
「友ヴィサーカよ、これら三つの諸行があります。
身行、語行、心行です。」
「それでは聖尼よ、何が身行で、何が語行で、何が心行ですか?」と。
「友ヴィサーカよ、入息・出息が身行で、尋・伺が語行で、想・受が心行です」と。
「それでは聖尼よ、ではなぜ入息・出息が身行で、なぜ尋・伺が語行で、なぜ想と受が心行なのですか?」と。
「友ヴィサーカよ、入息・出息は身のものです。これらの法は身に縛り付けられています。それゆえ入息・出息は身行です。
友ヴィサーカよ、先に尋思して、伺巡して後に語を発します。それゆえ尋・伺は語行です。
想と受は心のものです。これらの法は心に縛り付けられています。それゆえ想と受は心行です」と。
Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati veḷuvane kalandakanivāpe.
Atha kho visākho upāsako yena dhammadinnā bhikkhunī tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā dhammadinnaṃ bhikkhuniṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi.
Ekamantaṃ nisinno kho visākho upāsako dhammadinnaṃ bhikkhuniṃ etadavoca .
‘‘‘sakkāyo sakkāyo’ti, ayye, vuccati.
Katamo nu kho, ayye, sakkāyo vutto bhagavatā’’ti?
‘‘Pañca kho ime, āvuso visākha, upādānakkhandhā sakkāyo vutto bhagavatā, seyyathidaṃ .
rūpupādānakkhandho, vedanupādānakkhandho, saññupādānakkhandho, saṅkhārupādānakkhandho, viññāṇupādānakkhandho.
Ime kho, āvuso visākha, pañcupādānakkhandhā sakkāyo vutto bhagavatā’’ti.
‘‘Sādhayye’’ti kho visākho upāsako dhammadinnāya bhikkhuniyā bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā dhammadinnaṃ bhikkhuniṃ uttariṃ pañhaṃ apucchi .
‘‘‘sakkāyasamudayo sakkāyasamudayo’ti, ayye, vuccati.
Katamo nu kho, ayye, sakkāyasamudayo vutto bhagavatā’’ti?
‘‘Yāyaṃ, āvuso visākha, taṇhā ponobbhavikā nandīrāgasahagatā tatratatrābhinandinī, seyyathidaṃ .
kāmataṇhā bhavataṇhā vibhavataṇhā;
ayaṃ kho, āvuso visākha, sakkāyasamudayo vutto bhagavatā’’ti.
‘‘‘Sakkāyanirodho sakkāyanirodho’ti, ayye, vuccati.
Katamo nu kho, ayye, sakkāyanirodho vutto bhagavatā’’ti?
‘‘Yo kho, āvuso visākha, tassāyeva taṇhāya asesavirāganirodho cāgo paṭinissaggo mutti anālayo;
ayaṃ kho, āvuso visākha, sakkāyanirodho vutto bhagavatā’’ti.
‘‘‘Sakkāyanirodhagāminī paṭipadā sakkāyanirodhagāminī paṭipadā’ti, ayye, vuccati.
Katamā nu kho, ayye, sakkāyanirodhagāminī paṭipadā vuttā bhagavatā’’ti?
‘‘Ayameva kho, āvuso visākha, ariyo aṭṭhaṅgiko maggo sakkāyanirodhagāminī paṭipadā vuttā bhagavatā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhī’’ti.
‘‘Taññeva nu kho, ayye, upādānaṃ te [teva (sī.)] pañcupādānakkhandhā udāhu aññatra pañcahupādānakkhandhehi upādāna’’nti?
‘‘Na kho, āvuso visākha, taññeva upādānaṃ te pañcupādānakkhandhā, nāpi aññatra pañcahupādānakkhandhehi upādānaṃ.
Yo kho, āvuso visākha, pañcasu upādānakkhandhesu chandarāgo taṃ tattha upādāna’’nti.
‘‘Kathaṃ panāyye, sakkāyadiṭṭhi hotī’’ti?
‘‘Idhāvuso visākha, assutavā puthujjano, ariyānaṃ adassāvī ariyadhammassa akovido ariyadhamme avinīto, sappurisānaṃ adassāvī sappurisadhammassa akovido sappurisadhamme avinīto,
rūpaṃ attato samanupassati, rūpavantaṃ vā attānaṃ, attani vā rūpaṃ, rūpasmiṃ vā attānaṃ.
Vedanaṃ…pe…
saññaṃ…
saṅkhāre…
viññāṇaṃ attato samanupassati, viññāṇavantaṃ vā attānaṃ, attani vā viññāṇaṃ, viññāṇasmiṃ vā attānaṃ.
Evaṃ kho, āvuso visākha, sakkāyadiṭṭhi hotī’’ti.
‘‘Kathaṃ panāyye, sakkāyadiṭṭhi na hotī’’ti?
‘‘Idhāvuso visākha, sutavā ariyasāvako, ariyānaṃ dassāvī ariyadhammassa kovido ariyadhamme suvinīto, sappurisānaṃ dassāvī sappurisadhammassa kovido sappurisadhamme suvinīto,
na rūpaṃ attato samanupassati, na rūpavantaṃ vā attānaṃ, na attani vā rūpaṃ, na rūpasmiṃ vā attānaṃ.
Na vedanaṃ…pe…
na saññaṃ…
na saṅkhāre…pe…
na viññāṇaṃ attato samanupassati, na viññāṇavantaṃ vā attānaṃ, na attani vā viññāṇaṃ, na viññāṇasmiṃ vā attānaṃ.
Evaṃ kho, āvuso visākha, sakkāyadiṭṭhi na hotī’’ti.
‘‘Katamo panāyye, ariyo aṭṭhaṅgiko maggo’’ti?
‘‘Ayameva kho, āvuso visākha, ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhī’’ti.
‘‘Ariyo panāyye, aṭṭhaṅgiko maggo saṅkhato udāhu asaṅkhato’’ti?
‘‘Ariyo kho, āvuso visākha, aṭṭhaṅgiko maggo saṅkhato’’ti.
‘‘Ariyena nu kho, ayye, aṭṭhaṅgikena maggena tayo khandhā saṅgahitā udāhu tīhi khandhehi ariyo aṭṭhaṅgiko maggo saṅgahito’’ti?
‘‘Na kho, āvuso visākha, ariyena aṭṭhaṅgikena maggena tayo khandhā saṅgahitā;
tīhi ca kho, āvuso visākha, khandhehi ariyo aṭṭhaṅgiko maggo saṅgahito.
Yā cāvuso visākha, sammāvācā yo ca sammākammanto yo ca sammāājīvo ime dhammā sīlakkhandhe saṅgahitā.
Yo ca sammāvāyāmo yā ca sammāsati yo ca sammāsamādhi ime dhammā samādhikkhandhe saṅgahitā.
Yā ca sammādiṭṭhi yo ca sammāsaṅkappo, ime dhammā paññākkhandhe saṅgahitā’’ti.
‘‘Katamo panāyye, samādhi, katame dhammā samādhinimittā, katame dhammā samādhiparikkhārā, katamā samādhibhāvanā’’ti?
‘‘Yā kho, āvuso visākha, cittassa ekaggatā ayaṃ samādhi;
cattāro satipaṭṭhānā samādhinimittā;
cattāro sammappadhānā samādhiparikkhārā.
Yā tesaṃyeva dhammānaṃ āsevanā bhāvanā bahulīkammaṃ, ayaṃ ettha samādhibhāvanā’’ti.
‘‘Kati panāyye, saṅkhārā’’ti?
‘‘Tayome, āvuso visākha, saṅkhārā .
kāyasaṅkhāro, vacīsaṅkhāro, cittasaṅkhāro’’ti.
‘‘Katamo panāyye, kāyasaṅkhāro, katamo vacīsaṅkhāro, katamo cittasaṅkhāro’’ti?
‘‘Assāsapassāsā kho, āvuso visākha, kāyasaṅkhāro, vitakkavicārā vacīsaṅkhāro, saññā ca vedanā ca cittasaṅkhāro’’ti.
‘‘Kasmā panāyye, assāsapassāsā kāyasaṅkhāro, kasmā vitakkavicārā vacīsaṅkhāro, kasmā saññā ca vedanā ca cittasaṅkhāro’’ti?
‘‘Assāsapassāsā kho, āvuso visākha, kāyikā ete dhammā kāyappaṭibaddhā, tasmā assāsapassāsā kāyasaṅkhāro.
Pubbe kho, āvuso visākha, vitakketvā vicāretvā pacchā vācaṃ bhindati, tasmā vitakkavicārā vacīsaṅkhāro.
Saññā ca vedanā ca cetasikā ete dhammā cittappaṭibaddhā, tasmā saññā ca vedanā ca cittasaṅkhāro’’ti.