| vuddhi (buddhi※異体) | vuḍḍhi | vaḍḍhi | vaḍḍhati | vaḍḍhita | saṃvaḍḍha |
| 増 | 増す、増やす | 増えた | |
| 成長 | 成長する | 成長した | 成長した |
増長, 増大, 繁栄 increase; growth; prosperity
hāni:衰退の対義語であり、頻出語です。
saṃvaḍḍhaも成長以外のよい訳語が見つからないので、同じ訳語としておきます。
類語
hāni:衰退、 virūhati:繁茂
| Evañhi so, bhikkhave, taruṇo rukkho tadāhāro tadupādāno vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyya. | こうして比丘たちよ、その幼樹はそれを食とし、それを取として成長、繁茂、繁栄に至るでしょう。 |
| Yattha patiṭṭhitaṃ viññāṇaṃ virūḷhaṃ, atthi tattha nāmarūpassa avakkanti. | 識が確立し繁茂したところ、そこに名色の来入があります。 |
| Yattha atthi nāmarūpassa avakkanti, atthi tattha saṅkhārānaṃ vuddhi. | 名色の来入があるところ、そこに行の成長があります。 |
| Tadassa nagaraṃ aparena samayena iddhañceva phītañca bāhujaññaṃ ākiṇṇamanussaṃ vuddhivepullappattaṃ. | 後になってその都市は富み、かつ栄え、人々が多く、人で溢れ、成長、繁栄に至ります。 |
| ‘‘Ye hi keci, bhikkhave, atītamaddhānaṃ samaṇā vā brāhmaṇā vā yaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ taṃ niccato addakkhuṃ sukhato addakkhuṃ attato addakkhuṃ ārogyato addakkhuṃ khemato addakkhuṃ. | 比丘たちよ、およそ過去の時に沙門、婆羅門の誰であれ、世間での愛しきもの、快いもの、それを常住と見、楽と見、我と見、無病と見、安穏と見た者たち。 |
| Te taṇhaṃ vaḍḍhesuṃ. | 彼らは渇愛を増やしました。 |
| Vuddhi hesā, susima, ariyassa vinaye yo accayaṃ accayato disvā yathādhammaṃ paṭikaroti, āyatiñca [āyatiṃ (syā. kaṃ.)] saṃvaraṃ āpajjatī’’ti. | なぜならスシマよ、聖者の律では、過ちを過ちと認めて法に則り懺悔し、将来の防護に至ること、これが成長だから」と。 |
| Evaṃ dīgharattaṃ vo, bhikkhave, dukkhaṃ paccanubhūtaṃ tibbaṃ paccanubhūtaṃ byasanaṃ paccanubhūtaṃ, kaṭasī [kaṭasi (sī. pī. ka.) kaṭā chavā sayanti etthāti kaṭasī] vaḍḍhitā. | このように長きにわたり比丘たちよ、君たちにより苦が経験され、激烈が経験され、災難が経験され、墓が増えたのです。 |
| ‘‘Yassa kassaci, bhante, saddhā atthi kusalesu dhammesu, hirī atthi kusalesu dhammesu, ottappaṃ atthi kusalesu dhammesu, vīriyaṃ atthi kusalesu dhammesu, | 尊者よ、およそ誰であれ善法に信ある、善法に恥ある、善法に愧ある、善法に精進ある、 |
| paññā atthi kusalesu dhammesu, tassa yā ratti vā divaso vā āgacchati, vuddhiyeva pāṭikaṅkhā kusalesu dhammesu, no parihāni. | 善法に智慧ある者、彼には昼夜が来るたび、善法に衰退でなく成長だけが予期されます。 |
| Imāni cassu, bhikkhave, pañca bījajātāni akhaṇḍāni apūtikāni avātātapahatāni sārādāni [sārādāyīni (katthaci)] sukhasayitāni, pathavī [paṭhavī (sī. syā. kaṃ. pī.)] ca nāssa, āpo ca nāssa; | しかし比丘たちよ、これら五種類の、欠けなき、腐敗なき、風や熱に害されてない、中身の詰まった種が安置されていても、地もなく水もないならば、 |
| api numāni [api nu imāni (sī. pī.)], bhikkhave, pañca bījajātāni vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyyu’’nti? | 比丘たちよ、いったいこれら五種類の種は成長、繁茂、繁栄に至りますか?」と。 |
| evameva kho, bhikkhave, tathāgato loke jāto loke saṃvaḍḍho lokaṃ abhibhuyya viharati anupalitto lokenā’’ti. | まさにそのように比丘たちよ、如来は世間に生まれ、世間で成長し、世間に打ち勝って住し、世間により穢されません」と。 |
| ‘‘Tassa vaḍḍhanti vedanā, anekā rūpasambhavā; | 彼には色彩から生成したさまざまな受が増し |
| Abhijjhā ca vihesā ca, cittamassūpahaññati; | 羨望と困りごとがおき 彼の心は損なわれる |
| Evaṃ ācinato dukkhaṃ, ārā nibbānamuccati. | このように苦を集積する者には 涅槃は遠い(と)言われる |
| ‘‘Pañcahi, bhikkhave, vaḍḍhīhi vaḍḍhamānā ariyasāvikā ariyāya vaḍḍhiyā vaḍḍhati sārādāyinī ca hoti varādāyinī ca kāyassa. | 「比丘たちよ、五つの成長によって成長する聖女弟子は聖なる成長によって成長し、身の真髄を得る者、すぐれたものを得る者になります。 |
sn55.25:「たとえばマハーナーマよ、切り株が絶やされてない悪田・悪地に、欠けて腐敗し、熱風に害され発芽不能の種子が下手にまかれて、そして天は正しく水を続けて与えないとしよう。いったいそれらの種子は成長、繁茂、繁栄に至るだろうか?」と。