mn60(2) 『無戯論経(2)』 (むけろんきょう、 Apaṇṇakasuttaṃ、アパンナカ・スッタ)
居士たちよ、このような論ある、このような見ある、一部の沙門・婆羅門たちがいる、
『なし・なさしめ、切り・切らせ、焼き・焼かせ、悲しみ・悲しませ、疲労し・疲労させ、震え・震えさせ、殺生し、与えられざるを取り、不法侵入し、略奪品を持ち去り、盗みをなし、強盗をし、他人の妻に行き、虚偽に語っても、
なす者の悪は作られない。
たとえ先端が剃刀の車輪によって、この大地の生命たちをひとつの肉塊に、ひとつの肉の山積になそうとも、それに縁りて悪はなく、悪の到来もない。
もしガンガー河の南岸に行き、殺し、殺させ、切り、切らせ、焼き、焼かせても、
それに起因した悪はなく、悪の到来はない。
もしガンガー河の北岸に行き、施し、施させ、供犠し、供犠させても、
それに起因した功徳はなく、福の到来はない。
布施による、調御による、自制による、真実語による功徳はなく、福の到来もない』と。
居士たちよ、かの沙門・婆羅門たちには、正反対の論者である一部の沙門・婆羅門たちがいて、彼らはこのように言う。
『なし・なさしめ、切り・切らせ、焼き・焼かせ、悲しみ・悲しませ、疲労し・疲労させ、震え・震えさせ、殺生し、与えられざるを取り、不法侵入し、略奪品を持ち去り、盗みをなし、強盗をし、他人の妻に行き、虚偽に語るならば、
なす者の悪が作られる。
もし先端が剃刀の車輪によって、この大地の生命たちをひとつの肉塊に、ひとつの肉の山積になすなら、そのために悪があり、悪の到来がある。
もしガンガー河の南岸に行き、殺し、殺させ、切り、切らせ、焼き、焼かせるなら、
それに起因した悪があり、悪の到来がある。
もしガンガー河の北岸に行き、施し、施させ、供犠し、供犠させても、
それに起因した功徳があり、福の到来がある。
布施による、調御による、自制による、真実語による功徳があり、福の到来がある』と。
居士たちよ、これをどう思うだろうか。いったいこれらの沙門・婆羅門たちは互いに、正反対の論者たちではないのか?」と。
「その通りです、尊者よ」と。
そのうちで、居士たちよ、このような論者、このような見者であるかの沙門・婆羅門たち、
『なし・なさしめ、切り・切らせ、焼き・焼かせ、悲しみ・悲しませ、疲労し・疲労させ、震え・震えさせ、殺生し、与えられざるを取り、不法侵入し、略奪品を持ち去り、盗みをなし、強盗をし、他人の妻に行き、虚偽に語っても、
なす者の悪は作られない。
たとえ先端が剃刀の車輪によって、この大地の生命たちをひとつの肉塊に、ひとつの肉の山積になそうとも、それに縁りて悪はなく、悪の到来もない。
もしガンガー河の南岸に行き、殺し、殺させ、…中略…
布施による、調御による、自制による、真実語による功徳はなく、福の到来もない。』という彼らにはこれが予期されるだろう。
彼らは、およそこの身の善行為、語の善行為、意の善行為、
これら三つの善法を回避して、およそこの身の悪行為、語の悪行為、意の悪行為、
これら三つの不善諸法を受持して転じるであろうこと。
それはなぜか?
なぜなら沙門・婆羅門でありながら彼らは、不善諸法の危難、下卑、汚染を、善諸法の離欲における益と純化の側面を見ないから。
しかも存在する作用を『作用はない』という、彼の見があるなら、
それは彼の邪見となる。
しかも存在する作用を『作用はない』と彼が思惟するなら、
それは彼の邪思惟となる。
しかも存在する作用を『作用はない』という語を彼が語るなら、
それは彼の邪語となる。
しかも存在する作用を『作用はない』と彼が説くなら、
この者は、およそ作用論者である、かの阿羅漢たち、彼らへ反論をなす。
しかも存在する作用を『作用はない』と彼が他者に説得するなら、
それは彼の非正法の説諭となる。
しかもその非正法の説諭により、彼が自己をほめそやし他者を軽蔑するなら、
かくして、これまでの彼の善戒は断じられ、悪戒が現起し、
そしてこの者は邪見者、邪思惟者、邪語者、聖者たちの反対性ある者、非正法の説諭者、自己を称え他者を侮蔑する者となる。
このように邪見に縁りて、彼にはこれら複数の悪しき不善諸法が生成する。
居士たちよ、そのとき、識者は、かく熟慮する、
『もし作用がないなら、このように現存するこの人物は、身の崩壊より、自己を平穏になすだろう。
もし作用があるなら、このように現存するこの人物は、身の崩壊より死後に、苦界・悪趣・堕処・地獄に再生するだろう。
しかし、よしんば作用がなく、かの現存する沙門、婆羅門たちの言葉が真実だとしても、
しかしその場合も、この現存する人物は現法において、識者たちにとって咎められるべき者、
悪戒の人物、邪見の無作用論者である』と。
もし作用があるなら、このように現存するこの人物は、双方で不運をつかむ者となる、
(すなわち)現法において識者たちにとって咎められるべきこと、そして身の崩壊より死後に、苦界・悪趣・堕処・地獄に再生すること。
このように彼には、この議論の余地なき法が悪く成し遂げられ受持され、一方に行き渡りとどまり、善なる道理を空虚にする。
そのうちで、居士たちよ、このような論者、このような見者であるかの沙門・婆羅門たち、
『なし・なさしめ、切り・切らせ、焼き・焼かせ、悲しみ・悲しませ、疲労し・疲労させ、震え・震えさせ、殺生し、与えられざるを取り、不法侵入し、略奪品を持ち去り、盗みをなし、強盗をし、他人の妻に行き、虚偽に語るならば、
なす者の悪が作られる。
もし先端が剃刀の車輪によって、この大地の生命たちをひとつの肉塊に、ひとつの肉の山積になすなら、そのために悪があり、悪の到来がある。
もしガンガー河の南岸に行き、殺し、殺させ、切り、切らせ、焼き、焼かせるなら、それによる悪があり、悪の到来がある。
もしガンガー河の北岸に行き、施し、施させ、供犠し、供犠させるなら、それによる功徳があり、福の到来がある。
布施による、調御による、自制による、真実語による功徳があり、福の到来がある。』という彼らにはこれが予期されるだろう。
彼らは、およそこの身の悪行為、語の悪行為、意の悪行為、
これら三つの不善諸法を回避して、およそこの身の善行為、語の善行為、意の善行為、
これら三つの善法を受持して転じるであろうこと。
それはなぜか?
なぜなら、沙門・婆羅門である彼らは、不善諸法の危難、下卑、汚染を、善諸法の離欲における益と純化側面を見るから。
しかも存在する作用を『作用がある』という、彼の見があるなら、
それは彼の正見となる。
しかも存在する作用を『作用がある』と彼が思惟するなら、
それは彼の正思惟となる。
しかも存在する作用を『作用がある』という語を彼が語るなら、
それは彼の正語となる。
しかも存在する作用を『作用がある』と彼が説くなら、
この者は、およそ作用論者である、かの阿羅漢たち、彼らへ反論をなさない。
しかも存在する作用を『作用がある』と彼が他者に説得するなら、
それは彼の正法の説諭となる。
しかもその正法の説諭により、彼が自己をほめそやさず他者も軽蔑しないなら、
かくして、これまでの彼の悪戒は断じられ、善戒が現起し、
そしてこの者は正見者、正思惟者、正語者、聖者たちへ反対なき者、正法の説諭者、自己を称えることなき、他者を侮蔑しない者となる。
このように正見に縁りて、彼にはこれら複数の善法が生成する。
居士たちよ、そのとき、識者は、かく熟慮する、
『もし作用があるなら、このように現存するこの人物は、身の崩壊より死後に、善趣である天界に再生するだろう。
しかし、よしんば作用がなく、かの現存する沙門、婆羅門たちの言葉が真実だとしても、
しかしその場合も、この現存する人物は現法において、識者たちにとって称賛されるべき者、
持戒の人物、正見の作用論者である』と。
もし作用があるなら、このように現存するこの人物は、双方で幸運をつかむ者となる、
(すなわち)現法において識者たちにとって称賛されるべきこと、そして身の崩壊より死後に、善趣である天界に再生すること。
このように彼には、この議論の余地なき法がよく成し遂げられ受持され、双方に行き渡りとどまり、不善な道理を空虚にする。
‘‘Santi, gahapatayo, eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino .
‘karoto kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato [pāṇamatimāpayato (sī. pī.), pāṇamatipātāpayato (syā. kaṃ.), pāṇamatipāpayato (ka.)], adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato;
karoto na karīyati pāpaṃ.
Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo.
Dakkhiṇañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento, chindanto chedāpento, pacanto pācento;
natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo.
Uttarañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento, yajanto yajāpento;
natthi tatonidānaṃ puññaṃ, natthi puññassa āgamo.
Dānena damena saṃyamena saccavajjena [saccavācena (ka.)] natthi puññaṃ, natthi puññassa āgamo’ti.
Tesaṃyeva kho, gahapatayo, samaṇabrāhmaṇānaṃ eke samaṇabrāhmaṇā ujuvipaccanīkavādā te evamāhaṃsu .
‘karoto kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato, adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato;
karoto karīyati pāpaṃ.
Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo.
Dakkhiṇañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento, chindanto chedāpento, pacanto pācento;
atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo.
Uttarañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento, yajanto yajāpento;
atthi tatonidānaṃ puññaṃ, atthi puññassa āgamo.
Dānena damena saṃyamena saccavajjena atthi puññaṃ, atthi puññassa āgamo’ti.
Taṃ kiṃ maññatha, gahapatayo, nanume samaṇabrāhmaṇā aññamaññassa ujuvipaccanīkavādā’’ti?
‘‘Evaṃ, bhante’’.
‘‘Tatra, gahapatayo, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino .
‘karoto kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato, adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato;
karoto na karīyati pāpaṃ.
Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo.
Dakkhiṇañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento…pe…
dānena damena saṃyamena saccavajjena natthi puññaṃ, natthi puññassa āgamo’ti tesametaṃ pāṭikaṅkhaṃ?
Yamidaṃ kāyasucaritaṃ, vacīsucaritaṃ, manosucaritaṃ .
ime tayo kusale dhamme abhinivajjetvā yamidaṃ kāyaduccaritaṃ, vacīduccaritaṃ, manoduccaritaṃ .
ime tayo akusale dhamme samādāya vattissanti.
Taṃ kissa hetu?
Na hi te bhonto samaṇabrāhmaṇā passanti akusalānaṃ dhammānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ, kusalānaṃ dhammānaṃ nekkhamme ānisaṃsaṃ vodānapakkhaṃ.
Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘natthi kiriyā’ tissa diṭṭhi hoti;
sāssa hoti micchādiṭṭhi.
Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘natthi kiriyā’ti saṅkappeti;
svāssa hoti micchāsaṅkappo.
Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘natthi kiriyā’ti vācaṃ bhāsati;
sāssa hoti micchāvācā.
Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘natthi kiriyā’ti āha,
ye te arahanto kiriyavādā tesamayaṃ paccanīkaṃ karoti.
Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘natthi kiriyā’ti paraṃ saññāpeti;
sāssa hoti asaddhammasaññatti.
Tāya ca pana asaddhammasaññattiyā attānukkaṃseti, paraṃ vambheti.
Iti pubbeva kho panassa susīlyaṃ pahīnaṃ hoti, dussīlyaṃ paccupaṭṭhitaṃ .
ayañca micchādiṭṭhi micchāsaṅkappo micchāvācā ariyānaṃ paccanīkatā asaddhammasaññatti attukkaṃsanā paravambhanā.
Evamassime aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti micchādiṭṭhipaccayā.
‘‘Tatra, gahapatayo, viññū puriso iti paṭisañcikkhati .
‘sace kho natthi kiriyā, evamayaṃ bhavaṃ purisapuggalo kāyassa bhedā sotthimattānaṃ karissati;
sace kho atthi kiriyā evamayaṃ bhavaṃ purisapuggalo kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjissati.
Kāmaṃ kho pana māhu kiriyā, hotu nesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ saccaṃ vacanaṃ;
atha ca panāyaṃ bhavaṃ purisapuggalo diṭṭheva dhamme viññūnaṃ gārayho .
dussīlo purisapuggalo micchādiṭṭhi akiriyavādo’ti.
Sace kho attheva kiriyā, evaṃ imassa bhoto purisapuggalassa ubhayattha kaliggaho .
yañca diṭṭheva dhamme viññūnaṃ gārayho, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjissati.
Evamassāyaṃ apaṇṇako dhammo dussamatto samādinno, ekaṃsaṃ pharitvā tiṭṭhati, riñcati kusalaṃ ṭhānaṃ.
‘‘Tatra, gahapatayo, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino .
‘karoto kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato, adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato;
karoto karīyati pāpaṃ.
Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo.
Dakkhiṇañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento, chindanto chedāpento, pacanto pācento, atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo.
Uttarañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento, yajanto yajāpento, atthi tatonidānaṃ puññaṃ, atthi puññassa āgamo.
Dānena damena saṃyamena saccavajjena atthi puññaṃ, atthi puññassa āgamo’ti tesametaṃ pāṭikaṅkhaṃ?
Yamidaṃ kāyaduccaritaṃ, vacīduccaritaṃ, manoduccaritaṃ .
ime tayo akusale dhamme abhinivajjetvā yamidaṃ kāyasucaritaṃ, vacīsucaritaṃ, manosucaritaṃ .
ime tayo kusale dhamme samādāya vattissanti.
Taṃ kissa hetu?
Passanti hi te bhonto samaṇabrāhmaṇā akusalānaṃ dhammānaṃ ādīnavaṃ okāraṃ saṃkilesaṃ, kusalānaṃ dhammānaṃ nekkhamme ānisaṃsaṃ vodānapakkhaṃ.
Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘atthi kiriyā’ tissa diṭṭhi hoti;
sāssa hoti sammādiṭṭhi.
Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘atthi kiriyā’ti saṅkappeti;
svāssa hoti sammāsaṅkappo.
Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘atthi kiriyā’ti vācaṃ bhāsati;
sāssa hoti sammāvācā.
Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘atthi kiriyā’ti āha;
ye te arahanto kiriyavādā tesamayaṃ na paccanīkaṃ karoti.
Santaṃyeva kho pana kiriyaṃ ‘atthi kiriyā’ti paraṃ saññāpeti;
sāssa hoti saddhammasaññatti.
Tāya ca pana saddhammasaññattiyā nevattānukkaṃseti, na paraṃ vambheti.
Iti pubbeva kho panassa dussīlyaṃ pahīnaṃ hoti, susīlyaṃ paccupaṭṭhitaṃ .
ayañca sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā ariyānaṃ apaccanīkatā saddhammasaññatti anattukkaṃsanā aparavambhanā.
Evamassime aneke kusalā dhammā sambhavanti sammādiṭṭhipaccayā.
‘‘Tatra, gahapatayo, viññū puriso iti paṭisañcikkhati .
‘sace kho atthi kiriyā, evamayaṃ bhavaṃ purisapuggalo kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissati.
Kāmaṃ kho pana māhu kiriyā, hotu nesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ saccaṃ vacanaṃ;
atha ca panāyaṃ bhavaṃ purisapuggalo diṭṭheva dhamme viññūnaṃ pāsaṃso .
sīlavā purisapuggalo sammādiṭṭhi kiriyavādo’ti.
Sace kho attheva kiriyā, evaṃ imassa bhoto purisapuggalassa ubhayattha kaṭaggaho .
yañca diṭṭheva dhamme viññūnaṃ pāsaṃso, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissati.
Evamassāyaṃ apaṇṇako dhammo susamatto samādinno, ubhayaṃsaṃ pharitvā tiṭṭhati, riñcati akusalaṃ ṭhānaṃ.
