| ājānāti | aññāya | aññātar |
| 理解する | 理解して[連続体] | 理解者 |
了知する、よく知る to understand, to know, to learn
ā:+ jānāti:知る
用例からこの訳語をつけておきますが、見分けるという意味で使われることもあります。
また連続体のaññāyaは、aññā:開悟の具格ともとれるので解釈が難しいです。
類語 pajānāti:了知する、abhijānāti:証知する、paññāyati:知られ、sacchikaroti:実証する
| ‘na tvaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānāsi; | 『君はこの法と律を理解してないが、 |
| ahaṃ imaṃ dhammavinayaṃ ājānāmi. | 私はこの法と律を理解している。 |
| Santi sattā apparajakkhajātikā, assavanatā dhammassa parihāyanti. | 塵垢わずかな類の衆生がおり、法を聞かないことにより彼らは衰退する。 |
| Bhavissanti dhammassa aññātāro. | 彼らは法の理解者となるだろう。 |
| Upamāyapidhekacce viññū purisā bhāsitassa atthaṃ ājānanti. | 一部の識者は、ここで比喩によって所説の意味を理解します。 |
| ‘‘Pubbe kho, susima, dhammaṭṭhitiñāṇaṃ, pacchā nibbāne ñāṇa’’nti. | 「スシマよ、先に法住智があり、後に涅槃智があります」と。 |
| ‘‘Na khvāhaṃ, bhante, imassa bhagavatā [bhagavato (pī.)] saṃkhittena bhāsitassa vitthārena atthaṃ ājānāmi. | 「尊者よ、世尊によるこの簡略な所説の詳細な意味を、私は理解できません。 |
| pare ca me na ājāneyyuṃ; | 他の者たちは、わたしの(法)を理解するまい。 |
| so mamassa kilamatho, sā mamassa vihesā’’ti. | それは私の疲労となり、それは私の困りごとになるだろう」と。 |
| ‘‘Na khvāhaṃ, bhante, imassa bhagavatā saṅkhittena bhāsitassa vitthārena atthaṃ ājānāmi. | 「尊者よ、私はこの世尊の簡略な所説の詳細な意味を理解できません。1) |
●aññātuṃは不定詞形です。
| ‘‘Dūratopi kho mayaṃ, bhante, āgaccheyyāma āyasmato sāriputtassa santike etassa bhāsitassa atthamaññātuṃ. | 「尊者よ、たとえ遠くからでも我々がやって来たのは、サーリプッタ尊者のもとでこの所説の意味を理解するためです。 |
| Aññāya dhammaṃ vicikicchaṃ pahāya, | 法を理解して迷いを捨て去って |
| Saṅgātigā tepi bhavanti bhikkhū’’ti. | 比丘よ 彼らも執着を超えた者となるでしょう」と。 |
| Satthavāha anaṇa vicara loke; | 負債なき隊商主よ 世間を巡り給え |
| Desassu bhagavā dhammaṃ, | 世尊よ 法を説き給え |
| Aññātāro bhavissantī’’ti. | 彼らは理解者となるでしょう」と。 |
| Tena kho pana samayena yamakassa nāma bhikkhuno evarūpaṃ pāpakaṃ diṭṭhigataṃ uppannaṃ hoti . | さてその時、ヤマカという比丘にはこのような悪い見解が生じていた。 |
| ‘‘tathāhaṃ bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmi, yathā khīṇāsavo bhikkhu kāyassa bhedā ucchijjati vinassati, na hoti paraṃ maraṇā’’ti. | 『漏尽の比丘は身の崩壊より断滅し、滅亡し死後に存在しない。このように私は世尊により説かれた法を理解する』と。 |
| ‘‘Na khvāhaṃ, bhante, sīlavisuddhatthaṃ bhagavatā dhammaṃ desitaṃ ājānāmī’’ti. | 「尊者よ、私は世尊により説かれた法を戒による清浄のためにと理解していません」と。 |
| Yaṃ pare dukkhato āhu, tadariyā sukhato vidū. | 他の者たちが苦と言うこと それを聖者たちは楽と知る |
| ‘‘Passa dhammaṃ durājānaṃ, sammūḷhettha aviddasu; | それについて迷妄ある非智者よ 理解しがたい法を見よ |
| ‘‘Ko nu aññatra mariyebhi, padaṃ sambuddhumarahati; | いったい聖者以外に誰が 句をよく覚るにふさわしいのか |
| Yaṃ padaṃ sammadaññāya, parinibbanti anāsavā’’ti. | 漏なき者たちが正しく理解して般涅槃するような句を」と。 |
●見分けるという意味の用例
| Ime cepi, mahānāma, mahāsālā subhāsitaṃ dubbhāsitaṃ ājāneyyuṃ, ime cāhaṃ [imevāhaṃ (syā. kaṃ.), imesāhaṃ (ka.)] mahāsāle byākareyyaṃ . | マハーナーマよ、これらの大サーラ樹でさえ、もし善く語られたことと悪く語られたことを理解できる(見分ける)なら、私はこれらの大サーラ樹に授記するでしょう。2) |
| ‘sotāpannā avinipātadhammā niyatā sambodhiparāyaṇā’ti; | 『預流、堕処に落ちぬ者、決定者、等覚へ赴く者である』と。 |
| ‘ime no subhāsitadubbhāsitaṃ ājānissantī’ti. | 『この者たちが我々の善語、悪語を理解する(見分ける)』と。 |