私はこのように聞いた。
ある時、世尊は釈迦族がいるカピラヴァットゥのニグローダ樹園に住されていた。
さて世尊は、午前に着衣して、鉢と衣を持ってカピラヴァットゥに托鉢に入られた。
カピラヴァットゥで托鉢をなして食後に鉢食から退くと、昼住のため大林に近づかれた。
大林に分け入るとベールヴァの若木の根元で昼住に坐られた。
釈迦族のダンダパーニンも徒歩で遊歩し巡り歩きつつ大林に近づいた。
大林に分け入るとベールヴァの若木の世尊のもとに近づいた。
近づいて世尊と挨拶を交わした。
喜ばしい挨拶の話を交わして杖によりかかって一隅に立った。
一隅に立ち止った釈迦族のダンダパーニンは世尊にこう言った。
「沙門は何を語り、何を告げる者ですか?」と。
「友よ、神々、魔、梵天を含む世界、沙門・婆羅門・王を含む人々の世間において誰とも争論せずとどまると語るように、
そしてまた諸欲から離縛して住する疑念なき、後悔が断たれ、有と無有について渇愛なきその婆羅門に、諸想は随眠しないように、
友よ、私はそのように語り、そのように告げる者である」と。
このように説かれて、釈迦族のダンダパーニンは頭を振り、舌を上下に動かすと、額に三条の渋面を立ち上がらせ、杖によりかかって立ち去った。
そこで世尊は、夕刻に独坐より立ち上って、ニグローダ樹園に近づいてこられた。
近づくと用意された座処に座った。
座ってから、世尊は比丘たちに呼びかけられた、
「比丘たちよ、ここに私は午前に着衣して、鉢と衣を持ってカピラヴァットゥへ托鉢に入った。
カピラヴァットゥで托鉢をなして食後に鉢食から退くと、昼住のため大林に近づいた。
大林に分け入るとベールヴァの若木の根元で昼住に座った。
比丘たちよ、釈迦族のダンダパーニンも徒歩で遊歩し巡り歩きつつ大林に近づいた。
大林に分け入るとベールヴァの若木の私に近づいた。
近づくと私と挨拶をした。
喜ばしい挨拶の話を交わすと杖によりかかって一隅に立った。
比丘たちよ、一隅に立った釈迦族のダンダパーニンは、私にこう言った。
『沙門は何を語り、何を告げる者ですか?』と。
比丘たちよ、そう言われたとき、私は釈迦族のダンダパーニンにこう言った。
『友よ、神々、魔、梵天を含む世界、沙門・婆羅門・王を含む人々の世間において誰とも争論せずとどまると語るように、
そしてまた諸欲から離縛して住する疑念なき、後悔が断たれ、有と無有について渇愛なきその婆羅門に、諸想は随眠しないように、
友よ、私はそのように語り、そのように告げる者である』と。
比丘たちよ、このように説かれて、釈迦族のダンダパーニンは頭を振り、舌を上下に動かすと、額に三条の渋面を立ち上がらせ、杖によりかかって立ち去った」と。
このように説かれて、とある比丘が世尊にこう言った。
「尊者よ、それでは世尊は何を語る方で、神々、魔、梵天を含む世界、沙門・婆羅門・王を含む人々の世間において、誰とも争論せずとどまるのですか?
そしてまた尊者よ、どのように諸欲から離縛して住する疑念なき、後悔が断たれ、有と無有について渇愛なきその婆羅門である世尊に、諸想は随眠しないのですか?」と。
「比丘よ、そこから起因して人に妄想の想の考量が起きるもの。
もしそこに歓喜されるべき、歓迎されるべき、固執されるべきものがないならば、
これこそ貪随眠の終わりであり、これこそ反感随眠の終わりであり、これこそ見随眠の終わりであり、これこそ疑随眠の終わりであり、これこそ慢随眠の終わりであり、
これこそ有貪随眠の終わりであり、これこそ無明随眠の終わりであり、これこそ棒を取ること・刀を取ること・不和・争論・言い争い・対立・両舌・虚偽語の終わりである。
ここでは、これらの悪しき不善諸法は残りなく滅する。
世尊はこう言われた。
こうおっしゃり、善逝は座より起き上がると僧房へ入られた。
すると世尊の去られてまもなく、かの比丘たちにはこの(話)が生じた、
「友よ、世尊はこの説示を簡略に説示されて、詳細には意義を分別されずに、座より起き上がると僧房へ入られた。
『比丘よ、人に妄想、想、考量が起きていることが因である。
もしそれに歓喜されるべき、歓迎されるべき、固執されるべきものがないならば、
これこそ貪随眠の終わりであり、 … 中略 …
そこで、これらの悪しき不善諸法は残りなく滅する』と。
いったい世尊により簡略に説示されたこの説示の、詳細には分別されてない意義を分別できるのは誰だろうか?」と。
そのとき、その比丘たちに、この(話)が生じた、
「教主に称賛され、識者・同梵行者たちに尊敬された、かのマハーカッチャーナ尊者がいる。
そしてマハーカッチャーナ尊者ならば、世尊により簡略に説示されたこの説示の、詳細には分別されてない意義を分別するにふさわしい。
我々はマハーカッチャーナ尊者に近づいてはどうか。
近づいてマハーカッチャーナ尊者にこの意義を問い返そう』と。
そこでその比丘たちはマハーカッチャーナ尊者のもとに近づいた。
近づいてからマハーカッチャーナ尊者と挨拶をした。
喜ばしい挨拶の話を交わしてから一隅に座った。
一隅に座ったその比丘たちは、マハーカッチャーナ尊者にこう言った、
「友カッチャーナよ、世尊はこの説示を簡略に説示されて、詳細には意義を分別されずに、座より起き上がると僧房へ入られた。
『比丘よ、人に妄想、想、考量が起きていることが因である。
もしそれに歓喜されるべき、歓迎されるべき、固執されるべきものがないならば、
これこそ貪随眠の終わりであり、 … 中略 …
ここでは、これらの悪しき不善諸法は残りなく滅する』と。
友カッチャーナよ、世尊の去られてまもなく、その我々にはこの(話)が生じた、
『友よ、世尊はこの説示を簡略に説示されて、詳細には意義を分別されずに、座より起き上がると僧房へ入られた。
”比丘よ、人に妄想、想、考量が起きていることが因である。
もしそれに歓喜されるべき、歓迎されるべき、固執されるべきものがないならば、
これこそ貪随眠の終わりであり、 … 中略 …
ここでは、これらの悪しき不善諸法は残りなく滅する。”と。
いったい世尊により簡略に説示されたこの説示の、詳細には分別されてない意義を分別できるのは誰だろうかと?”
友カッチャーナよ、その我々にはこの(話)が生じた、
”教主に称賛され、識者・同梵行者たちに尊敬された、かのマハーカッチャーナ尊者がいる。
そしてマハーカッチャーナ尊者ならば、世尊により簡略に説示されたこの説示の、詳細には分別されてない意義を分別するにふさわしい。
我々はマハーカッチャーナ尊者に近づいてはどうか。
近づいてマハーカッチャーナ尊者にこの意義を問い返そう。”と。
マハーカッチャーナ尊者は分別して下さい」と。
「友よ、あたかも芯材を求め芯材を探し芯材の探求をしている男が、芯材ある大樹が立つ根を通り過ぎ、幹を通り過ぎ、枝葉において芯材が探求されるべきと思うように、
そのように尊者たちは、師の面前にあるこの好機に、その世尊を通り過ぎて、この意義が私に質問されるべきと思っている。
なぜなら友よ、かの世尊は知る者として知られ、見る者として見られ、
眼となり、智となり、法となり、梵となり、説者、(法輪)転起者、利益に導く方、不死を与える方、法の主人、如来である。
そしてその(好機)こそ、世尊にこの意義を問い返すべきその時であったのに。
世尊があなたたちに解答されるように、そのようにそれを保持できただろう」と。
「たしかに友カッチャーナよ、かの世尊は知る者として知られ、見る者として見られ、
眼となり、智となり、法となり、梵となり、説者、(法輪)転起者、利益に導く方、不死を与える方、法の主人、如来である。
そしてその(好機)こそ、我々が世尊にこの意義を問い返す、その時であった。
世尊が我々に解答されるように、そのように保持できたでしょう。
そうであっても教主に称賛され、識者・同梵行者たちに尊敬された、かのマハーカッチャーナ尊者がいる。
そしてマハーカッチャーナ尊者ならば、世尊により簡略に説示されたこの説示の、詳細には分別されてない意義を分別するにふさわしい。
マハーカッチャーナ尊者は、大事となさずに分別して下さい」と。
「では尊者方よ、あなたがたは聞いて、充分に作意して下さい。私は語ろう」と。
「はい、友よ」と、彼ら比丘たちは、マハーカッチャーナ尊者に応えた。
マハーカッチャーナ尊者はこう言った。
Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā sakkesu viharati kapilavatthusmiṃ nigrodhārāme.
Atha kho bhagavā pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya kapilavatthuṃ piṇḍāya pāvisi.
Kapilavatthusmiṃ piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto yena mahāvanaṃ tenupasaṅkami divāvihārāya.
Mahāvanaṃ ajjhogāhetvā beluvalaṭṭhikāya mūle divāvihāraṃ nisīdi.
Daṇḍapāṇipi kho sakko jaṅghāvihāraṃ [jaṅghavihāraṃ (ka.)] anucaṅkamamāno anuvicaramāno yena mahāvanaṃ tenupasaṅkami.
Mahāvanaṃ ajjhogāhetvā yena beluvalaṭṭhikā yena bhagavā tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā bhagavatā saddhiṃ sammodi.
Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā daṇḍamolubbha ekamantaṃ aṭṭhāsi.
Ekamantaṃ ṭhito kho daṇḍapāṇi sakko bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘kiṃvādī samaṇo kimakkhāyī’’ti?
‘‘Yathāvādī kho, āvuso, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya na kenaci loke viggayha tiṭṭhati,
yathā ca pana kāmehi visaṃyuttaṃ viharantaṃ taṃ brāhmaṇaṃ akathaṃkathiṃ chinnakukkuccaṃ bhavābhave vītataṇhaṃ saññā nānusenti .
evaṃvādī kho ahaṃ, āvuso, evamakkhāyī’’ti.
‘‘Evaṃ vutte daṇḍapāṇi sakko sīsaṃ okampetvā, jivhaṃ nillāḷetvā, tivisākhaṃ nalāṭikaṃ nalāṭe vuṭṭhāpetvā daṇḍamolubbha pakkāmi.
Atha kho bhagavā sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yena nigrodhārāmo tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi.
Nisajja kho bhagavā bhikkhū āmantesi .
‘‘idhāhaṃ, bhikkhave, pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya kapilavatthuṃ piṇḍāya pāvisiṃ.
Kapilavatthusmiṃ piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto yena mahāvanaṃ tenupasaṅkamiṃ divāvihārāya.
Mahāvanaṃ ajjhogāhetvā beluvalaṭṭhikāya mūle divāvihāraṃ nisīdiṃ.
Daṇḍapāṇipi kho, bhikkhave, sakko jaṅghāvihāraṃ anucaṅkamamāno anuvicaramāno yena mahāvanaṃ tenupasaṅkami.
Mahāvanaṃ ajjhogāhetvā yena beluvalaṭṭhikā yenāhaṃ tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā mayā saddhiṃ sammodi.
Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā daṇḍamolubbha ekamantaṃ aṭṭhāsi.
Ekamantaṃ ṭhito kho, bhikkhave, daṇḍapāṇi sakko maṃ etadavoca .
‘kiṃvādī samaṇo kimakkhāyī’ti?
‘‘Evaṃ vutte ahaṃ, bhikkhave, daṇḍapāṇiṃ sakkaṃ etadavocaṃ .
yathāvādī kho, āvuso, sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya na kenaci loke viggayha tiṭṭhati,
yathā ca pana kāmehi visaṃyuttaṃ viharantaṃ taṃ brāhmaṇaṃ akathaṃkathiṃ chinnakukkuccaṃ bhavābhave vītataṇhaṃ saññā nānusenti .
evaṃvādī kho ahaṃ, āvuso, evamakkhāyī’’ti.
‘‘Evaṃ vutte bhikkhave, daṇḍapāṇi sakko sīsaṃ okampetvā, jivhaṃ nillāḷetvā, tivisākhaṃ nalāṭikaṃ nalāṭe vuṭṭhāpetvā daṇḍamolubbha pakkāmī’’ti.
Evaṃ vutte aññataro bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘kiṃvādī pana, bhante, bhagavā sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya na kenaci loke viggayha tiṭṭhati?
Kathañca pana, bhante, bhagavantaṃ kāmehi visaṃyuttaṃ viharantaṃ taṃ brāhmaṇaṃ akathaṃkathiṃ chinnakukkuccaṃ bhavābhave vītataṇhaṃ saññā nānusentī’’ti?
‘‘Yatonidānaṃ, bhikkhu, purisaṃ papañcasaññāsaṅkhā samudācaranti.
Ettha ce natthi abhinanditabbaṃ abhivaditabbaṃ ajjhositabbaṃ.
Esevanto rāgānusayānaṃ, esevanto paṭighānusayānaṃ, esevanto diṭṭhānusayānaṃ, esevanto vicikicchānusayānaṃ, esevanto mānānusayānaṃ,
esevanto bhavarāgānusayānaṃ, esevanto avijjānusayānaṃ, esevanto daṇḍādāna-satthādāna-kalaha-viggaha-vivāda-tuvaṃtuvaṃ-pesuñña-musāvādānaṃ.
Etthete pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhantī’ti.
Idamavoca bhagavā.
Idaṃ vatvāna sugato uṭṭhāyāsanā vihāraṃ pāvisi.
Atha kho tesaṃ bhikkhūnaṃ acirapakkantassa bhagavato etadahosi .
‘‘idaṃ kho no, āvuso, bhagavā saṃkhittena uddesaṃ uddisitvā, vitthārena atthaṃ avibhajitvā, uṭṭhāyāsanā vihāraṃ paviṭṭho .
‘yatonidānaṃ, bhikkhu, purisaṃ papañcasaññāsaṅkhā samudācaranti.
Ettha ce natthi abhinanditabbaṃ abhivaditabbaṃ ajjhositabbaṃ.
Esevanto rāgānusayānaṃ…pe…
etthete pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhantī’ti.
Ko nu kho imassa bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa vitthārena atthaṃ vibhajeyyā’’ti?
Atha kho tesaṃ bhikkhūnaṃ etadahosi .
‘‘ayaṃ kho āyasmā mahākaccāno satthu ceva saṃvaṇṇito sambhāvito ca viññūnaṃ sabrahmacārīnaṃ.
Pahoti cāyasmā mahākaccāno imassa bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa vitthārena atthaṃ vibhajituṃ.
Yaṃnūna mayaṃ yenāyasmā mahākaccāno tenupasaṅkameyyāma;
upasaṅkamitvā āyasmantaṃ mahākaccānaṃ etamatthaṃ paṭipuccheyyāmā’’ti.
Atha kho te bhikkhū yenāyasmā mahākaccāno tenupasaṅkamiṃsu;
upasaṅkamitvā āyasmatā mahākaccānena saddhiṃ sammodiṃsu.
Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
Ekamantaṃ nisinnā kho te bhikkhū āyasmantaṃ mahākaccānaṃ etadavocuṃ .
‘‘idaṃ kho no, āvuso kaccāna, bhagavā saṃkhittena uddesaṃ uddisitvā vitthārena atthaṃ avibhajitvā uṭṭhāyāsanā vihāraṃ paviṭṭho .
‘yatonidānaṃ, bhikkhu, purisaṃ papañcasaññāsaṅkhā samudācaranti.
Ettha ce natthi abhinanditabbaṃ abhivaditabbaṃ ajjhositabbaṃ.
Esevanto rāgānusayānaṃ…pe…
etthete pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhantī’ti.
Tesaṃ no, āvuso kaccāna, amhākaṃ acirapakkantassa bhagavato etadahosi .
‘idaṃ kho no, āvuso, bhagavā saṃkhittena uddesaṃ uddisitvā vitthārena atthaṃ avibhajitvā uṭṭhāyāsanā vihāraṃ paviṭṭho .
‘‘yatonidānaṃ, bhikkhu, purisaṃ papañcasaññāsaṅkhā samudācaranti.
Ettha ce natthi abhinanditabbaṃ abhivaditabbaṃ ajjhositabbaṃ.
Esevanto rāgānusayānaṃ…pe…
etthete pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhantī’’ti.
Ko nu kho imassa bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa vitthārena atthaṃ vibhajeyyāti?
Tesaṃ no, āvuso kaccāna, amhākaṃ etadahosi .
‘ayaṃ kho āyasmā mahākaccāno satthu ceva saṃvaṇṇito sambhāvito ca viññūnaṃ sabrahmacārīnaṃ,
pahoti cāyasmā mahākaccāno imassa bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa vitthārena atthaṃ vibhajituṃ.
Yaṃnūna mayaṃ yenāyasmā mahākaccāno tenupasaṅkameyyāma;
upasaṅkamitvā āyasmantaṃ mahākaccānaṃ etamatthaṃ paṭipuccheyyāmā’ti.
Vibhajatāyasmā mahākaccāno’’ti.
‘‘Seyyathāpi, āvuso, puriso sāratthiko sāragavesī sārapariyesanaṃ caramāno mahato rukkhassa tiṭṭhato sāravato atikkammeva mūlaṃ, atikkamma khandhaṃ, sākhāpalāse sāraṃ pariyesitabbaṃ maññeyya;
evaṃsampadamidaṃ āyasmantānaṃ satthari sammukhībhūte, taṃ bhagavantaṃ atisitvā, amhe etamatthaṃ paṭipucchitabbaṃ maññatha.
So hāvuso, bhagavā jānaṃ jānāti, passaṃ passati,
cakkhubhūto ñāṇabhūto dhammabhūto brahmabhūto, vattā pavattā, atthassa ninnetā, amatassa dātā, dhammassāmī tathāgato.
So ceva panetassa kālo ahosi, yaṃ bhagavantaṃyeva etamatthaṃ paṭipuccheyyātha.
Yathā vo bhagavā byākareyya tathā naṃ dhāreyyāthā’’ti.
‘‘Addhāvuso kaccāna, bhagavā jānaṃ jānāti, passaṃ passati,
cakkhubhūto ñāṇabhūto dhammabhūto brahmabhūto, vattā pavattā, atthassa ninnetā, amatassa dātā, dhammassāmī tathāgato.
So ceva panetassa kālo ahosi, yaṃ bhagavantaṃyeva etamatthaṃ paṭipuccheyyāma.
Yathā no bhagavā byākareyya tathā naṃ dhāreyyāma.
Api cāyasmā mahākaccāno satthu ceva saṃvaṇṇito sambhāvito ca viññūnaṃ sabrahmacārīnaṃ,
pahoti cāyasmā mahākaccāno imassa bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa vitthārena atthaṃ vibhajituṃ.
Vibhajatāyasmā mahākaccāno agaruṃ katvā’’ti [agarukatvā (sī.), agarukaritvā (syā. pī.)].
‘‘Tena hāvuso, suṇātha, sādhukaṃ manasikarotha, bhāsissāmī’’ti.
‘‘Evamāvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato mahākaccānassa paccassosuṃ.
Āyasmā mahākaccāno etadavoca .