福, 善, 福德, 功徳 [nt.] merit; righteousness
善行為によって積まれる功徳、福です。善そのものを指す意味でも使われます。
類語
apuñña:非福 、
pāpa:悪 、 puññakiriya:積徳、 kusalakiriyā:積善
| Ime kho, bhikkhave, cattāro puññābhisandā kusalābhisandā sukhassāhārā’’ti. | 比丘たちよ、これらが四つの功徳の湧出、善巧の湧出、幸福の食です」と。 |
| Yo kho, brāhmaṇa, dhammena bhikkhaṃ pariyesati, dhammena bhikkhaṃ pariyesitvā mātāpitaro poseti, bahuṃ so puññaṃ pasavatī’’ti. | 婆羅門よ、法により施しを探し求め、法により施しを探し求めてから父母を養う者。彼は多くの福を生み出す」と。 |
| Taṃ hissa gajjitaṃ hoti, devasseva pavassato; | それは彼の雷鳴であり 天のごとく降り注ぐとき |
| Sā puññadhārā vipulā, dātāraṃ abhivassatī’’ti. | その功徳の巨大な水流は 与える者に降り注ぐ」と。 |
| Imāni kho, bhikkhave, pañca ṭhānāni sulabhāni katapuññena mātugāmenā’’ti. | 比丘たちよ、これらが、功徳をなした女性によって得やすい、五つのことです」と。 |
| ‘ehi [evaṃ (sī.)], bho purisa, kiṃ te ime kāsāvā anudahanti, kiṃ muṇḍo kapālamanucarasi, ehi hīnāyāvattitvā bhoge ca bhuñjassu, puññāni ca karohī’ti. | 『さあ、男よ、なぜお前のこの黄衣はすり切れているのか、なぜお前は剃髪し、鉢を持って歩いているのか。 さあ、還俗して財産を享受し、そして功徳を積みなさい』と。 |
| Paññā narānaṃ ratanaṃ, puññaṃ corehyahāriya’’nti. | 智慧は人々の宝であり 功徳は盗賊により奪われない」と。 |
| ‘‘Tasmā kareyya kalyāṇaṃ, nicayaṃ samparāyikaṃ; | それゆえ来世へ 善の積立をなすべし |
| Puññāni paralokasmiṃ, patiṭṭhā honti pāṇina’’ntntti. | 功徳は他世界で生命の拠り所となる」と。 |
| Tassa kho, mahārāja, seṭṭhissa gahapatissa purāṇañca puññaṃ parikkhīṇaṃ, navañca puññaṃ anupacitaṃ. | 大王よ、その富豪の居士の以前の功徳は尽き果て、新しい功徳は積まれてません。 |
| Ajja pana, mahārāja, seṭṭhi gahapati mahāroruve niraye paccatī’’ti. | しかも大王よ、今、富豪の居士は大叫喚地獄で煮られています」と。 |
| Sādhu mayampi devaṃ nissāya dānāni dadeyyāma, puññāni kareyyāmā’ti. | どうか我々も王様を頼って布施を与え功徳をなしたいのです』と。 |
| Etaṃ bhayaṃ maraṇe pekkhamāno, | 死にこの恐怖を観る者は |
| Puññāni kayirātha sukhāvahānī’’ti. | 楽をもたらす功徳をなすべし」と。 |
| ‘‘Avijjāgato yaṃ, bhikkhave, purisapuggalo puññaṃ ce saṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, puññūpagaṃ hoti viññāṇaṃ. | 比丘たちよ、もし無明に至った人物が福行を為作すれば、福に至る識があります。 |
| Apuññaṃ ce saṅkhāraṃ abhisaṅkharoti, apuññūpagaṃ hoti viññāṇaṃ. | もし非福行を為作すれば、非福に至る識があります。 |
| Āneñjaṃ ce saṅkhāraṃ abhisaṅkharoti āneñjūpagaṃ hoti viññāṇaṃ. | もし不動行を為作すれば、不動に至る識があります。 |
| ‘labhantu lābhakāmā, puññakāmā karontu puññānī’ti; | 『得たい者は得よ、福が欲しい者は福をなせ』と、 |
| yathāsakena lābhena attamano hoti sumano, evaṃ paresaṃ lābhena attamano hoti sumano; | まるで自己の得により意に適い、嬉しくなるように、他者の得により意に適い、嬉しくなる、 |
| ‘‘Kesaṃ divā ca ratto ca, sadā puññaṃ pavaḍḍhati; | 「誰の功徳が昼に夜に 常に発展するのか |
| Dhammaṭṭhā sīlasampannā, ke janā saggagāmino’’ti. | 誰が戒を具えた法住者で 天に行く人々なのか」と。 |
| ‘bhuttāvī camhi yāvadattho, nimantito camhi svātanāya, piṇḍapāto ca myāyaṃ pūro, lābhī camhi cīvara-piṇḍapāta-senāsana-gilānappaccaya-bhesajjaparikkhārānaṃ, ime panaññe bhikkhū appapuññā appesakkhā na lābhino cīvara-piṇḍapātasenāsana-gilānappaccaya-bhesajja-parikkhārāna’nti. | 『私は好きなだけ食する者であり、翌日も招かれて、私のこの鉢食はいっぱいである。また私は外衣、鉢食、坐臥処、病人必需薬、資具の利得者である。しかしこれら他の比丘たちは、福わずかで微力であり、外衣、鉢食、坐臥処、病人必需薬、資具の利得者ではない』と。 |
| ‘‘Ye gahaṭṭhā puññakarā, sīlavanto upāsakā; | およそ功徳をなす在家者たち 持戒の優婆塞たち |
| Dhammena dāraṃ posenti, te namassāmi mātalī’’ti. | 法により妻を養う者たち 私は彼らに敬礼する マータリよ』と。 |
●六師外道プーラナ・カッサパの見解です。
| Dānena damena saṃyamena saccavajjena natthi puññaṃ natthi puññassa āgamo’’’ti. | 布施による、調御による、自制による、真実語による功徳はなく、功徳の到来はない。』」と。 |
snp2.4:「ふさわしい地での居住 前もってなされた功徳 自己の正しき定置 これが最上の吉祥である」