ユーザ用ツール

サイト用ツール


sn35.244

sn35.244『苦法経』Dukkhadhammasuttaṃ

Yato kho, bhikkhave, bhikkhu sabbesaṃyeva dukkhadhammānaṃ samudayañca atthaṅgamañca yathābhūtaṃ pajānāti.「比丘たちよ、比丘はあらゆる集起消滅如実了知するがゆえに、
Tathā kho panassa kāmā diṭṭhā honti, yathāssa kāme passato, yo kāmesu kāmacchando kāmasneho kāmamucchā kāmapariḷāho, so nānuseti. 彼には諸欲がこのように見られています。 —— 諸欲を見ている彼には、諸欲への欲望諸欲への愛執諸欲への夢中、諸欲への熱悩というものが随眠しないように。
Tathā kho panassa cāro ca vihāro ca anubuddho hoti, yathā carantaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā nānusenti. そして彼には行いと住法がこのように随覚されています。 —— 行い住する者に羨望悪しき不善諸法随眠しないように。
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu sabbesaṃyeva dukkhadhammānaṃ samudayañca atthaṅgamañca yathābhūtaṃ pajānāti? では比丘たちよ、比丘はどのように、あらゆる集起消滅如実了知するのでしょうか?
‘Iti rūpaṃ, iti rūpassa samudayo, iti rūpassa atthaṅgamo;はかくあり、集起はかくあり、消滅はかくあり、
iti vedanā… はかくあり、 …
iti saññā… はかくあり、 …
iti saṅkhārā… はかくあり、 …
iti viññāṇaṃ, iti viññāṇassa samudayo, iti viññāṇassa atthaṅgamo’ti . はかくあり、集起はかくあり、消滅はかくあり』と。1)
evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu sabbesaṃyeva dukkhadhammānaṃ samudayañca atthaṅgamañca yathābhūtaṃ pajānāti. 比丘たちよ、比丘はこのように、あらゆる集起消滅如実了知します。
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhuno kāmā diṭṭhā honti? では比丘たちよ、どのように比丘には諸欲が見られているのでしょうか、
Yathāssa kāme passato, yo kāmesu kāmacchando kāmasneho kāmamucchā kāmapariḷāho, so nānuseti. —— 諸欲を見ている彼には、諸欲への欲望諸欲への愛執諸欲への夢中、諸欲への熱悩というものが随眠しないように?
Seyyathāpi, bhikkhave, aṅgārakāsu sādhikaporisā puṇṇā aṅgārānaṃ vītaccikānaṃ vītadhūmānaṃ. たとえば比丘たちよ、焔なく煙なき(真っ赤な)炭火の満ちた、人の背丈を超える燃える穴があります。
Atha puriso āgaccheyya jīvitukāmo amaritukāmo sukhakāmo dukkhapaṭikūlo. そこに生きることを欲し死なないこと欲し欲し厭意する者が来るとします。
Tamenaṃ dve balavanto purisā nānābāhāsu gahetvā, taṃ aṅgārakāsuṃ upakaḍḍheyyuṃ. そしてこの者を、二人のある男が別々の腕をつかんで、その燃える穴に引き寄せます。
So iticīticeva kāyaṃ sannāmeyya. すると彼はあれやこれやとをよじるでしょう。
Taṃ kissa hetu? それはなぜか?
Ñāta [ñāṇaṃ (ka.)] ñhi, bhikkhave, tassa purisassa [purisassa hoti (sī. syā. kaṃ. pī.), purisassa hetu hoti (ka.) ma. ni. 2.45] imaṃ cāhaṃ aṅgārakāsuṃ papatissāmi, tatonidānaṃ maraṇaṃ vā nigacchissāmi maraṇamattaṃ vā dukkhanti. なぜなら比丘たちよ、その男には、『もし私がこの燃える穴に落ちるなら、それに起因してぬほどのを受けることになる。』と知られたからです。
Evameva kho, bhikkhave, bhikkhuno aṅgārakāsūpamā kāmā diṭṭhā honti, yathāssa kāme passato, yo kāmesu kāmacchando kāmasneho kāmamucchā kāmapariḷāho, so nānuseti. 比丘たちよ、まさにそのように、比丘には諸欲が燃える穴のごとく見られています。 —— 諸欲を見ている彼には、諸欲への欲望諸欲への愛執諸欲への夢中、諸欲への熱悩というものが随眠しないように。
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhuno cāro ca vihāro ca anubuddho hoti, yathā carantaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā nānussavanti [nānusenti (ka.)]? では比丘たちよ、どのように比丘には行いと住法随覚されているのでしょうか、 —— 行い住する者に羨望悪しき不善諸法随眠しないように?
Seyyathāpi, bhikkhave, puriso bahukaṇṭakaṃ dāyaṃ paviseyya. たとえば比丘たちよ、男がいばら多き林に入ったとします。
Tassa puratopi kaṇṭako, pacchatopi kaṇṭako, uttaratopi kaṇṭako, dakkhiṇatopi kaṇṭako, heṭṭhatopi kaṇṭako, uparitopi kaṇṭako. 彼には東からもとげ、西からもとげ、北からもとげ、南からもとげ、下からもとげ、上からもとげがあります。
So satova abhikkameyya, satova paṭikkameyya . 彼はただじて進み、ただじて戻ります。
‘mā maṃ kaṇṭako’ti.『とげが私に(刺さるな)』と。
Evameva kho, bhikkhave, yaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, ayaṃ vuccati ariyassa vinaye kaṇṭako’’ti. まさにそのように比丘たちよ、世間における愛しきもの快いもの聖者では、これが『とげ』と呼ばれます。
Iti viditvā [kaṇḍako. taṃ kaṇḍakoti iti viditvā (sī.)] saṃvaro ca asaṃvaro ca veditabbo. それを『とげ』と知った上で、防護と無防護知られるべきです。
‘‘Kathañca, bhikkhave, asaṃvaro hoti? それでは比丘たちよ、無防護はどのようなものか?
Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā piyarūpe rūpe adhimuccati, appiyarūpe rūpe byāpajjati, anupaṭṭhitakāyassati ca viharati parittacetaso, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti, yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti…pe… 比丘たちよ、ここに比丘はを見て、愛しき志向し、嫌な悪意をもち、現前しないまま住します。小さいの者は、そこで彼に生じた悪しき不善諸法が残りなく滅する、あの心解脱慧解脱如実了知しません。 …中略…
jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe… を味わって、 …中略…
manasā dhammaṃ viññāya piyarūpe dhamme adhimuccati, appiyarūpe dhamme byāpajjati, anupaṭṭhitakāyassati ca viharati parittacetaso, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti. って、愛しき志向し、嫌な悪意をもち、現前しないまま住します。小さいの者は、そこで彼に生じた悪しき不善諸法が残りなく滅する、あの心解脱慧解脱如実了知しません。
Evaṃ kho, bhikkhave, asaṃvaro hoti. 比丘たちよ、無防護はこのようです。
‘‘Kathañca, bhikkhave, saṃvaro hoti? それでは比丘たちよ、防護はどのようなものか?
Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā piyarūpe rūpe nādhimuccati, appiyarūpe rūpe na byāpajjati, upaṭṭhitakāyassati ca viharati appamāṇacetaso, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti, yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti…pe… 比丘たちよ、ここに比丘はを見て、愛しき志向せず、嫌な悪意をもたず、現前したまま住します。無量の者は、そこで彼に生じた悪しき不善諸法が残りなく滅する、あの心解脱慧解脱如実了知します。 …中略…
jivhā rasaṃ sāyitvā…pe… を味わって、 …中略…
manasā dhammaṃ viññāya piyarūpe dhamme nādhimuccati, appiyarūpe dhamme na byāpajjati, upaṭṭhitakāyassati ca viharati appamāṇacetaso, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti, yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti. って、愛しき志向せず、嫌な悪意をもたず、現前したまま住します。無量の者は、そこで彼に生じた悪しき不善諸法が残りなく滅する、あの心解脱慧解脱如実了知します。
Evaṃ kho, bhikkhave, saṃvaro hoti. 比丘たちよ、防護はこのようです。
‘‘Tassa ce, bhikkhave, bhikkhuno evaṃ carato evaṃ viharato kadāci karahaci satisammosā uppajjanti, pāpakā akusalā sarasaṅkappā saṃyojaniyā, dandho, bhikkhave, satuppādo. 比丘たちよ、たとえその比丘がこのように行い、このように住していても、ごくまれにの忘失により悪しき不善の、結縛につながる思惟の流れが生じます。比丘たちよ、生起が遅いのです。
Atha kho naṃ khippameva pajahati vinodeti byantīkaroti anabhāvaṃ gameti. しかしそれをすぐに捨て去り、除去し、終結させ、非有に至らせます。
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso divasaṃsantatte [divasasantatte (sī.)] ayokaṭāhe dve vā tīṇi vā udakaphusitāni nipāteyya. たとえば比丘たちよ、日中に熱せられた鉄鍋に男が二、三滴の水滴を落とすとします。
Dandho, bhikkhave, udakaphusitānaṃ nipāto, atha kho naṃ khippameva parikkhayaṃ pariyādānaṃ gaccheyya. 比丘たちよ、水滴の落下は遅いですが、それはすぐに尽き果て、完全になくなるでしょう。
Evameva kho, bhikkhave, tassa ce bhikkhuno evaṃ carato, evaṃ viharato kadāci karahaci satisammosā uppajjanti pāpakā akusalā sarasaṅkappā saṃyojaniyā, dandho, bhikkhave, satuppādo. まさにそのように比丘たちよ、たとえその比丘がこのように行い、このように住していても、ごくまれにの忘失により悪しき不善の、結縛につながる思惟の流れが生じます。比丘たちよ、生起が遅いのです。
Atha kho naṃ khippameva pajahati vinodeti byantīkaroti anabhāvaṃ gameti. しかしそれをすぐに捨て去り、除去し、終結させ、非有に至らせます。
Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhuno cāro ca vihāro ca anubuddho hoti; yathā carantaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā nānussavanti. 比丘たちよ、そのように比丘には行いと住法随覚されているのです。 —— 行い住する者に羨望悪しき不善諸法随眠しないように。
Tañce, bhikkhave, bhikkhuṃ evaṃ carantaṃ evaṃ viharantaṃ rājāno vā rājamahāmattā vā mittā vā amaccā vā ñātī vā sālohitā vā, bhogehi abhihaṭṭhuṃ pavāreyyuṃ . 比丘たちよ、このように行い、このように住するその比丘に、たとえ王たち、王の大臣たち、友人、身近な者、親族、血縁者たちが財物を持参し捧げ、こう言ったとしても、
‘ehi [evaṃ (sī.)], bho purisa, kiṃ te ime kāsāvā anudahanti, kiṃ muṇḍo kapālamanucarasi, ehi hīnāyāvattitvā bhoge ca bhuñjassu, puññāni ca karohī’ti.『さあ、男よ、なぜお前のこの黄衣はすり切れているのか、なぜお前は剃髪し、鉢を持って歩いているのか。 さあ、還俗して財産を享受し、そして功徳を積みなさい』と。
So vata, bhikkhave, bhikkhu evaṃ caranto evaṃ viharanto sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. 比丘たちよ、このように行い、このように住するその比丘が学びを拒絶して還俗するということはありえません。
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, gaṅgā nadī pācīnaninnā pācīnapoṇā pācīnapabbhārā. たとえば比丘たちよ、ガンガー河は東に向き、東に傾き、東へ傾斜します。
Atha mahājanakāyo āgaccheyya kuddāla-piṭakaṃ ādāya . そこに大勢の人々が鍬(くわ)と籠を持ってやって来るとします。
‘mayaṃ imaṃ gaṅgaṃ nadiṃ pacchāninnaṃ karissāma pacchāpoṇaṃ pacchāpabbhāra’nti.『我々はこのガンガー河を西に向かせ、西に傾け、西へ傾斜させよう』と。
Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu kho so mahājanakāyo gaṅgaṃ nadiṃ pacchāninnaṃ kareyya pacchāpoṇaṃ pacchāpabbhāra’’nti? 比丘たちよ、これをどう思いますか。いったいその大勢の人々は、ガンガー河を西に向かせ、西に傾け、西へ傾斜させることができますか?」と。
‘‘No hetaṃ, bhante’’.「いいえ、尊者よ。」
‘‘Taṃ kissa hetu’’?「それはなぜですか?」
‘‘Gaṅgā, bhante, nadī pācīnaninnā pācīnapoṇā pācīnapabbhārā;「尊者よ、ガンガー河は東に向き、東に傾き、東へ傾斜します。
sā na sukarā pacchāninnā kātuṃ pacchāpoṇā pacchāpabbhārā. それを西に向かせ、西に傾け、西へ傾斜させることは、容易ではありません。
Yāvadeva ca pana so mahājanakāyo kilamathassa vighātassa bhāgī assā’’ti. 結局、その大勢の人々は、疲労と困惑を被るだけでしょう」と。
‘‘Evameva kho, bhikkhave, tañce bhikkhuṃ evaṃ carantaṃ evaṃ viharantaṃ rājāno vā rājamahāmattā vā mittā vā amaccā vā ñātī vā sālohitā vā bhogehi abhihaṭṭhuṃ pavāreyyuṃ . まさにそのように比丘たちよ、このように行い、このように住するその比丘に、たとえ王たち、王の大臣たち、友人、身近な者、親族、血縁者たちが財物を持参し捧げ、こう言ったとしても、
‘ehi, bho purisa, kiṃ te ime kāsāvā anudahanti, kiṃ muṇḍo kapālamanucarasi, ehi hīnāyāvattitvā bhoge ca bhuñjassu, puññāni ca karohī’ti.『さあ、男よ、なぜお前のこの黄衣はすり切れているのか、 なぜお前は剃髪し、鉢を持って歩いているのか。さあ、還俗して財産を享受し、そして功徳を積みなさい』と。
So vata, bhikkhave, bhikkhu evaṃ caranto evaṃ viharanto sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. 比丘たちよ、このように行い、このように住するその比丘が学びを拒絶して還俗するということはありえません。
Taṃ kissa hetu? それはなぜか?
Yañhi taṃ, bhikkhave, cittaṃ dīgharattaṃ vivekaninnaṃ vivekapoṇaṃ vivekapabbhāraṃ, tathā [kañca (syā. kaṃ. ka.)] hīnāyāvattissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti. なぜなら、比丘たちよ、そのは長きにわたって遠離に向き、遠離に傾き、遠離へ傾斜するからです。このような者が還俗するということはありえません」と。
sn35.244.txt · 最終更新: by h1roemon