sn35.244
sn35.244『苦法経』Dukkhadhammasuttaṃ
| Yato kho, bhikkhave, bhikkhu sabbesaṃyeva dukkhadhammānaṃ samudayañca atthaṅgamañca yathābhūtaṃ pajānāti. | 「比丘たちよ、比丘はあらゆる苦法の集起と消滅を如実に了知するがゆえに、 |
| Tathā kho panassa kāmā diṭṭhā honti, yathāssa kāme passato, yo kāmesu kāmacchando kāmasneho kāmamucchā kāmapariḷāho, so nānuseti. | 彼には諸欲がこのように見られています。 —— 諸欲を見ている彼には、諸欲への欲望、諸欲への愛執、諸欲への夢中、諸欲への熱悩というものが随眠しないように。 |
| Tathā kho panassa cāro ca vihāro ca anubuddho hoti, yathā carantaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā nānusenti. | そして彼には行いと住法がこのように随覚されています。 —— 行い住する者に羨望、憂、悪しき不善諸法が随眠しないように。 |
| ‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu sabbesaṃyeva dukkhadhammānaṃ samudayañca atthaṅgamañca yathābhūtaṃ pajānāti? | では比丘たちよ、比丘はどのように、あらゆる苦法の集起と消滅を如実に了知するのでしょうか? |
| ‘Iti rūpaṃ, iti rūpassa samudayo, iti rūpassa atthaṅgamo; | 『色はかくあり、色の集起はかくあり、色の消滅はかくあり、 |
| iti vedanā… | 受はかくあり、 … |
| iti saññā… | 想はかくあり、 … |
| iti saṅkhārā… | 行はかくあり、 … |
| iti viññāṇaṃ, iti viññāṇassa samudayo, iti viññāṇassa atthaṅgamo’ti . | 識はかくあり、識の集起はかくあり、識の消滅はかくあり』と。1) |
| evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu sabbesaṃyeva dukkhadhammānaṃ samudayañca atthaṅgamañca yathābhūtaṃ pajānāti. | 比丘たちよ、比丘はこのように、あらゆる苦法の集起と消滅を如実に了知します。 |
| ‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhuno kāmā diṭṭhā honti? | では比丘たちよ、どのように比丘には諸欲が見られているのでしょうか、 |
| Yathāssa kāme passato, yo kāmesu kāmacchando kāmasneho kāmamucchā kāmapariḷāho, so nānuseti. | —— 諸欲を見ている彼には、諸欲への欲望、諸欲への愛執、諸欲への夢中、諸欲への熱悩というものが随眠しないように? |
| Seyyathāpi, bhikkhave, aṅgārakāsu sādhikaporisā puṇṇā aṅgārānaṃ vītaccikānaṃ vītadhūmānaṃ. | たとえば比丘たちよ、焔なく煙なき(真っ赤な)炭火の満ちた、人の背丈を超える燃える穴があります。 |
| Atha puriso āgaccheyya jīvitukāmo amaritukāmo sukhakāmo dukkhapaṭikūlo. | そこに生きることを欲し、死なないことを欲し、楽を欲し、苦を厭意する者が来るとします。 |
| Tamenaṃ dve balavanto purisā nānābāhāsu gahetvā, taṃ aṅgārakāsuṃ upakaḍḍheyyuṃ. | そしてこの者を、二人の力ある男が別々の腕をつかんで、その燃える穴に引き寄せます。 |
| So iticīticeva kāyaṃ sannāmeyya. | すると彼はあれやこれやと身をよじるでしょう。 |
| Taṃ kissa hetu? | それはなぜか? |
| Ñāta [ñāṇaṃ (ka.)] ñhi, bhikkhave, tassa purisassa [purisassa hoti (sī. syā. kaṃ. pī.), purisassa hetu hoti (ka.) ma. ni. 2.45] imaṃ cāhaṃ aṅgārakāsuṃ papatissāmi, tatonidānaṃ maraṇaṃ vā nigacchissāmi maraṇamattaṃ vā dukkhanti. | なぜなら比丘たちよ、その男には、『もし私がこの燃える穴に落ちるなら、それに起因して死や死ぬほどの苦を受けることになる。』と知られたからです。 |
| Evameva kho, bhikkhave, bhikkhuno aṅgārakāsūpamā kāmā diṭṭhā honti, yathāssa kāme passato, yo kāmesu kāmacchando kāmasneho kāmamucchā kāmapariḷāho, so nānuseti. | 比丘たちよ、まさにそのように、比丘には諸欲が燃える穴のごとく見られています。 —— 諸欲を見ている彼には、諸欲への欲望、諸欲への愛執、諸欲への夢中、諸欲への熱悩というものが随眠しないように。 |
| ‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhuno cāro ca vihāro ca anubuddho hoti, yathā carantaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā nānussavanti [nānusenti (ka.)]? | では比丘たちよ、どのように比丘には行いと住法が随覚されているのでしょうか、 —— 行い住する者に羨望、憂、悪しき不善諸法が随眠しないように? |
| Seyyathāpi, bhikkhave, puriso bahukaṇṭakaṃ dāyaṃ paviseyya. | たとえば比丘たちよ、男がいばら多き林に入ったとします。 |
| Tassa puratopi kaṇṭako, pacchatopi kaṇṭako, uttaratopi kaṇṭako, dakkhiṇatopi kaṇṭako, heṭṭhatopi kaṇṭako, uparitopi kaṇṭako. | 彼には東からもとげ、西からもとげ、北からもとげ、南からもとげ、下からもとげ、上からもとげがあります。 |
| So satova abhikkameyya, satova paṭikkameyya . | 彼はただ念じて進み、ただ念じて戻ります。 |
| ‘mā maṃ kaṇṭako’ti. | 『とげが私に(刺さるな)』と。 |
| Evameva kho, bhikkhave, yaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, ayaṃ vuccati ariyassa vinaye kaṇṭako’’ti. | まさにそのように比丘たちよ、世間における愛しきもの、快いもの。聖者の律では、これが『とげ』と呼ばれます。 |
| Iti viditvā [kaṇḍako. taṃ kaṇḍakoti iti viditvā (sī.)] saṃvaro ca asaṃvaro ca veditabbo. | それを『とげ』と知った上で、防護と無防護が知られるべきです。 |
| ‘‘Kathañca, bhikkhave, asaṃvaro hoti? | それでは比丘たちよ、無防護はどのようなものか? |
| Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā piyarūpe rūpe adhimuccati, appiyarūpe rūpe byāpajjati, anupaṭṭhitakāyassati ca viharati parittacetaso, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti, yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti…pe… | 比丘たちよ、ここに比丘は眼で色を見て、愛しき色に志向し、嫌な色に悪意をもち、身念が現前しないまま住します。小さい心の者は、そこで彼に生じた悪しき不善諸法が残りなく滅する、あの心解脱と慧解脱を如実に了知しません。 …中略… |
| jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe… | 舌で味を味わって、 …中略… |
| manasā dhammaṃ viññāya piyarūpe dhamme adhimuccati, appiyarūpe dhamme byāpajjati, anupaṭṭhitakāyassati ca viharati parittacetaso, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ nappajānāti yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti. | 意で法を識って、愛しき法に志向し、嫌な法に悪意をもち、身念が現前しないまま住します。小さい心の者は、そこで彼に生じた悪しき不善諸法が残りなく滅する、あの心解脱と慧解脱を如実に了知しません。 |
| Evaṃ kho, bhikkhave, asaṃvaro hoti. | 比丘たちよ、無防護はこのようです。 |
| ‘‘Kathañca, bhikkhave, saṃvaro hoti? | それでは比丘たちよ、防護はどのようなものか? |
| Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā piyarūpe rūpe nādhimuccati, appiyarūpe rūpe na byāpajjati, upaṭṭhitakāyassati ca viharati appamāṇacetaso, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti, yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti…pe… | 比丘たちよ、ここに比丘は眼で色を見て、愛しき色に志向せず、嫌な色に悪意をもたず、身念が現前したまま住します。無量の心の者は、そこで彼に生じた悪しき不善諸法が残りなく滅する、あの心解脱と慧解脱を如実に了知します。 …中略… |
| jivhā rasaṃ sāyitvā…pe… | 舌で味を味わって、 …中略… |
| manasā dhammaṃ viññāya piyarūpe dhamme nādhimuccati, appiyarūpe dhamme na byāpajjati, upaṭṭhitakāyassati ca viharati appamāṇacetaso, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti, yatthassa te uppannā pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti. | 意で法を識って、愛しき法に志向せず、嫌な法に悪意をもたず、身念が現前したまま住します。無量の心の者は、そこで彼に生じた悪しき不善諸法が残りなく滅する、あの心解脱と慧解脱を如実に了知します。 |
| Evaṃ kho, bhikkhave, saṃvaro hoti. | 比丘たちよ、防護はこのようです。 |
| ‘‘Tassa ce, bhikkhave, bhikkhuno evaṃ carato evaṃ viharato kadāci karahaci satisammosā uppajjanti, pāpakā akusalā sarasaṅkappā saṃyojaniyā, dandho, bhikkhave, satuppādo. | 比丘たちよ、たとえその比丘がこのように行い、このように住していても、ごくまれに念の忘失により悪しき不善の、結縛につながる思惟の流れが生じます。比丘たちよ、念の生起が遅いのです。 |
| Atha kho naṃ khippameva pajahati vinodeti byantīkaroti anabhāvaṃ gameti. | しかしそれをすぐに捨て去り、除去し、終結させ、非有に至らせます。 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso divasaṃsantatte [divasasantatte (sī.)] ayokaṭāhe dve vā tīṇi vā udakaphusitāni nipāteyya. | たとえば比丘たちよ、日中に熱せられた鉄鍋に男が二、三滴の水滴を落とすとします。 |
| Dandho, bhikkhave, udakaphusitānaṃ nipāto, atha kho naṃ khippameva parikkhayaṃ pariyādānaṃ gaccheyya. | 比丘たちよ、水滴の落下は遅いですが、それはすぐに尽き果て、完全になくなるでしょう。 |
| Evameva kho, bhikkhave, tassa ce bhikkhuno evaṃ carato, evaṃ viharato kadāci karahaci satisammosā uppajjanti pāpakā akusalā sarasaṅkappā saṃyojaniyā, dandho, bhikkhave, satuppādo. | まさにそのように比丘たちよ、たとえその比丘がこのように行い、このように住していても、ごくまれに念の忘失により悪しき不善の、結縛につながる思惟の流れが生じます。比丘たちよ、念の生起が遅いのです。 |
| Atha kho naṃ khippameva pajahati vinodeti byantīkaroti anabhāvaṃ gameti. | しかしそれをすぐに捨て去り、除去し、終結させ、非有に至らせます。 |
| Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhuno cāro ca vihāro ca anubuddho hoti; yathā carantaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā nānussavanti. | 比丘たちよ、そのように比丘には行いと住法が随覚されているのです。 —— 行い住する者に羨望、憂、悪しき不善諸法が随眠しないように。 |
| Tañce, bhikkhave, bhikkhuṃ evaṃ carantaṃ evaṃ viharantaṃ rājāno vā rājamahāmattā vā mittā vā amaccā vā ñātī vā sālohitā vā, bhogehi abhihaṭṭhuṃ pavāreyyuṃ . | 比丘たちよ、このように行い、このように住するその比丘に、たとえ王たち、王の大臣たち、友人、身近な者、親族、血縁者たちが財物を持参し捧げ、こう言ったとしても、 |
| ‘ehi [evaṃ (sī.)], bho purisa, kiṃ te ime kāsāvā anudahanti, kiṃ muṇḍo kapālamanucarasi, ehi hīnāyāvattitvā bhoge ca bhuñjassu, puññāni ca karohī’ti. | 『さあ、男よ、なぜお前のこの黄衣はすり切れているのか、なぜお前は剃髪し、鉢を持って歩いているのか。 さあ、還俗して財産を享受し、そして功徳を積みなさい』と。 |
| So vata, bhikkhave, bhikkhu evaṃ caranto evaṃ viharanto sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. | 比丘たちよ、このように行い、このように住するその比丘が学びを拒絶して還俗するということはありえません。 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, gaṅgā nadī pācīnaninnā pācīnapoṇā pācīnapabbhārā. | たとえば比丘たちよ、ガンガー河は東に向き、東に傾き、東へ傾斜します。 |
| Atha mahājanakāyo āgaccheyya kuddāla-piṭakaṃ ādāya . | そこに大勢の人々が鍬(くわ)と籠を持ってやって来るとします。 |
| ‘mayaṃ imaṃ gaṅgaṃ nadiṃ pacchāninnaṃ karissāma pacchāpoṇaṃ pacchāpabbhāra’nti. | 『我々はこのガンガー河を西に向かせ、西に傾け、西へ傾斜させよう』と。 |
| Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, api nu kho so mahājanakāyo gaṅgaṃ nadiṃ pacchāninnaṃ kareyya pacchāpoṇaṃ pacchāpabbhāra’’nti? | 比丘たちよ、これをどう思いますか。いったいその大勢の人々は、ガンガー河を西に向かせ、西に傾け、西へ傾斜させることができますか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Taṃ kissa hetu’’? | 「それはなぜですか?」 |
| ‘‘Gaṅgā, bhante, nadī pācīnaninnā pācīnapoṇā pācīnapabbhārā; | 「尊者よ、ガンガー河は東に向き、東に傾き、東へ傾斜します。 |
| sā na sukarā pacchāninnā kātuṃ pacchāpoṇā pacchāpabbhārā. | それを西に向かせ、西に傾け、西へ傾斜させることは、容易ではありません。 |
| Yāvadeva ca pana so mahājanakāyo kilamathassa vighātassa bhāgī assā’’ti. | 結局、その大勢の人々は、疲労と困惑を被るだけでしょう」と。 |
| ‘‘Evameva kho, bhikkhave, tañce bhikkhuṃ evaṃ carantaṃ evaṃ viharantaṃ rājāno vā rājamahāmattā vā mittā vā amaccā vā ñātī vā sālohitā vā bhogehi abhihaṭṭhuṃ pavāreyyuṃ . | まさにそのように比丘たちよ、このように行い、このように住するその比丘に、たとえ王たち、王の大臣たち、友人、身近な者、親族、血縁者たちが財物を持参し捧げ、こう言ったとしても、 |
| ‘ehi, bho purisa, kiṃ te ime kāsāvā anudahanti, kiṃ muṇḍo kapālamanucarasi, ehi hīnāyāvattitvā bhoge ca bhuñjassu, puññāni ca karohī’ti. | 『さあ、男よ、なぜお前のこの黄衣はすり切れているのか、 なぜお前は剃髪し、鉢を持って歩いているのか。さあ、還俗して財産を享受し、そして功徳を積みなさい』と。 |
| So vata, bhikkhave, bhikkhu evaṃ caranto evaṃ viharanto sikkhaṃ paccakkhāya hīnāyāvattissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjati. | 比丘たちよ、このように行い、このように住するその比丘が学びを拒絶して還俗するということはありえません。 |
| Taṃ kissa hetu? | それはなぜか? |
| Yañhi taṃ, bhikkhave, cittaṃ dīgharattaṃ vivekaninnaṃ vivekapoṇaṃ vivekapabbhāraṃ, tathā [kañca (syā. kaṃ. ka.)] hīnāyāvattissatīti netaṃ ṭhānaṃ vijjatī’’ti. | なぜなら、比丘たちよ、その心は長きにわたって遠離に向き、遠離に傾き、遠離へ傾斜するからです。このような者が還俗するということはありえません」と。 |
1)
➡無常想
sn35.244.txt · 最終更新: by h1roemon
