文書の過去の版を表示しています。
| adukkhamasukhavedanā |
| 不苦不楽受 |
adukkhamasukha:不苦不楽 + vedanā:受
三種の受のひとつです。mn44_2に定義的な説明があります。
Yaṃ kho, āvuso visākha, kāyikaṃ vā cetasikaṃ vā neva sātaṃ nāsātaṃ vedayitaṃ. ayaṃ adukkhamasukhā vedanā’’ti.
「友ヴィサーカよ、身体的であれ心的であれ、快くも不快でもない感受。これが不苦不楽受です。
楽受は受関連五根のうちの捨根に対応します。
| Tatra, bhikkhave, yadidaṃ upekkhindriyaṃ, adukkhamasukhā sā vedanā daṭṭhabbā. | 比丘たちよ、そのうちのこの捨根。それは不苦不楽受と見られるべきです。 |
類語 sukhavedanā:楽受、dukkhavedanā:苦受
| Sukhāya, bhikkhave, vedanāya rāgānusayo pahātabbo, dukkhāya vedanāya paṭighānusayo pahātabbo, adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo pahātabbo. | 比丘たちよ、楽受における貪の随眠は捨て去るべきもの、苦受における反感の随眠は捨て去るべきもの、不苦不楽受における無明の随眠は捨て去るべきものです。 |
| Saṃvijjati kho, gahapati, manodhātu, dhammā ca upekkhāvedaniyā, manoviññāṇañca adukkhamasukhavedaniyaṃ. | 居士よ、意界が存在し、捨を受けうる諸法、そして不苦不楽を受けうる意識があるとき、 |
| Phassaṃ paṭicca uppajjati adukkhamasukhā vedanā. | 触に縁りて不苦不楽受が生じます。 |
| Adukkhamasukhavedaniyaṃ, bhikkhave, phassaṃ paṭicca uppajjati adukkhamasukhavedanā. | 比丘たちよ、不苦不楽を受けうる触に縁りて不苦不楽受が生じます。 |
| Tasseva adukkhamasukhavedaniyassa phassassa nirodhā yaṃ tajjaṃ vedayitaṃ adukkhamasukhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppannā adukkhamasukhavedanā sā nirujjhati sā vūpasammati. | まさにその不苦不楽を受けうる触の滅ゆえに、不苦不楽を受けうる触に縁りて生じ、応じて感受された不苦不楽受。それは滅し、それは寂滅します。 |
| Ayaṃ kho pana kāyo anicco saṅkhato paṭiccasamuppanno. | しかしこの身も無常なる、行作された、縁生のものである。 |
| Aniccaṃ kho pana saṅkhataṃ paṭiccasamuppannaṃ kāyaṃ paṭicca uppannā adukkhamasukhā vedanā kuto niccā bhavissatī’ti! | しからば、無常なる、行作された、縁生の身に縁りて生じた不苦不楽受が、どうして常住になろうか』と。 |
| Tassa tāsaṃ vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ appajānato, yo adukkhamasukhāya vedanāya avijjānusayo, so anuseti. | それらの受の集起、消滅、楽味、危難、出離を如実に了知しない者には、不苦不楽受への無明の随眠。それが随眠します。 |
| Sukhā, bhikkhave, vedanā dukkhato daṭṭhabbā, dukkhā vedanā sallato daṭṭhabbā, adukkhamasukhā vedanā aniccato daṭṭhabbā. | 比丘たちよ、楽受は苦と見られるべきもの、苦受は矢と見られるべきもの、不苦不楽受は無常と見られるべきものです。 |
| Sukhāpi vedanā uppajjati, dukkhāpi vedanā uppajjati, adukkhamasukhāpi vedanā uppajjati. | 楽受も生じ、苦受も生じ、不苦不楽受も生じます。 |
| Sāmisāpi sukhā vedanā uppajjati, sāmisāpi dukkhā vedanā uppajjati, sāmisāpi adukkhamasukhā vedanā uppajjati. | 有肉の楽受も生じ、有肉の苦受も生じ、有肉の不苦不楽受も生じます。 |
| Nirāmisāpi sukhā vedanā uppajjati, nirāmisāpi dukkhā vedanā uppajjati, nirāmisāpi adukkhamasukhā vedanā uppajjatī’’ti. | 離肉の楽受も生じ、離肉の苦受も生じ、離肉の不苦不楽受も生じます」と。1) |
| ‘‘Sukhaṃ vā yadi vā dukkhaṃ, adukkhamasukhaṃ saha; | 「楽や それとも苦、不苦不楽でも |
| Ajjhattañca bahiddhā ca, yaṃ kiñci atthi veditaṃ. | 内に外に 何であれ感受されているもの |
| ‘‘Etaṃ dukkhanti ñatvāna, mosadhammaṃ palokinaṃ; | それを — 壊敗する虚偽の法 — 苦と知って |
| Phussa phussa vayaṃ passaṃ, evaṃ tattha virajjatī’’ti. | 触れるたびに衰滅を見るものは そのようにそこで離貪する」と。 |
●在家者に対して二種の受を語るときは、このような表現もされたようです。
| Yāyaṃ, bhante, adukkhamasukhā vedanā, santasmiṃ esā paṇīte sukhe vuttā bhagavatā’’ti. | 尊者よ、この不苦不楽受は、静かで優れた楽のうちにあるものとして世尊は説かれました」と。 |