chanda
意欲

:d: 欲、志欲、意欲 / 音律
impulse,excitement;intention,resolution,will;desire for,wish for,delight in/metrics; prosody.


頻出語であり、複合語でもよく使われます。好むこと、望むこと、欲のことです。
残念ながら、別のふさわしい訳語が見つからず、kāma:と同じ訳語としておきます。
よい意味で使われる場合、”意欲”と訳す方針です。例えば、”chandasampadā:意欲の具足”1)、”dhammachanda:法意欲”、”chandasamādhi”:意欲定”などです。

類語 欲の関連語


🟦欲🟦

‘‘Chandajaṃ aghaṃ chandajaṃ dukkhaṃ;より生じるのは悲痛 より生じるのはなり
出典: sn1.34
‘‘dhātunānattaṃ, bhikkhave, paṭicca uppajjati saññānānattaṃ, saññānānattaṃ paṭicca uppajjati saṅkappanānattaṃ, saṅkappanānattaṃ paṭicca uppajjati chandanānattaṃ, chandanānattaṃ paṭicca uppajjati pariḷāhanānattaṃ, pariḷāhanānattaṃ paṭicca uppajjati pariyesanānānattaṃ.「比丘たちよ、種々なる界縁りて種々なるが生じ、種々なる縁りて種々なる思惟が生じ、種々なる思惟縁りて種々なるが生じ、種々なる縁りて種々なる熱悩が生じ、種々なる熱悩縁りて種々なる探求が生じます。
出典: sn14.7
‘‘Yaṃ kho, bhikkhu, aniccaṃ;「比丘よ、無常なるもの、
tatra te chando pahātabbo’’ti. そこでの君の捨て去られるべきです」と。
出典: sn22.66
‘‘Upadhīsu janā gadhitāse [gathitāse (sī.)], diṭṭhasute paṭighe ca mute ca; 諸々の依著のうちに人々は繋がれている 見られ聞かれた有対所思のうちに
Ettha vinodaya chandamanejo, yo ettha na limpati taṃ munimāhu. そこで排除し 動著なき者 そこで汚されない者を牟尼と言う
出典: sn8.2
‘‘Ime kho, bhikkhu, pañcupādānakkhandhā chandamūlakā’’ti…pe…「比丘よ、これら五取蘊根本とします」と。 …中略…
出典: sn22.82
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, tissa, rūpe avigatarāgassa avigatacchandassa avigatapemassa avigatapipāsassa avigatapariḷāhassa avigatataṇhassa, tassa rūpassa vipariṇāmaññathābhāvā uppajjanti sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā’’ti?「ティッサよ、これをどう思いますか。へのが離れず、が離れず、愛情が離れず、渇きが離れず、熱悩が離れず、渇愛が離れない者には、その変壊変異により悲嘆生じますか?」と。
出典: sn22.84
‘‘Seyyathāpi, rādha, kumārakā vā kumārikāyo vā paṃsvāgārakehi kīḷanti.  たとえばラーダよ、少年や少女たちは小さい泥の家で遊びます。 
Yāvakīvañca tesu paṃsvāgārakesu avigatarāgā honti avigatacchandā avigatapemā avigatapipāsā avigatapariḷāhā avigatataṇhā, tāva tāni paṃsvāgārakāni allīyanti keḷāyanti dhanāyanti [manāyanti (sī. pī. ka.)] mamāyanti.  どれほどであれ、それら小さい泥の家へのが離れず、が離れず、愛情が離れず、渇きが離れず、熱悩が離れず、渇愛が離れない間は、彼らは小さい泥の家に粘着し、愛玩し、宝物にし、わが物とします。 
出典: sn23.2
Yadaniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, natthi me tattha chando vā rāgo vā pemaṃ vāti na vicikicchāmi. およそ無常なるなる変壊法、それに対する私のも、も、愛情もないということに迷いません。
出典: sn22.87
‘‘Kiñcāpi, āvuso, ariyasāvakassa pañcorambhāgiyāni saṃyojanāni pahīnāni bhavanti, atha khvassa hoti . 友よ、たとえ聖弟子五下分結じられていても、そのとき彼の、
‘yo ca pañcasu upādānakkhandhesu anusahagato asmīti māno, asmīti chando, asmīti anusayo asamūhato. 五取蘊のうちにかすかに残った”私あり”という、”私あり”という、”私あり”という随眠は、根絶されてません。
出典: sn22.89
Tassa vedanāsu vedanānupassino viharato yo vedanāsu chando so pahīyati. 彼が諸受において随観しつつ住するとき、諸受における —— それはじられます。
Chandassa pahānā amataṃ sacchikataṃ hoti. ゆえに、不死実証されます。
出典: sn47.37
Chandeneva chandaṃ pajahissatīti . をもってじようという、
netaṃ ṭhānaṃ vijjati’’. この道理はありえません」と。
出典: sn51.15

🟦意欲🟦

‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi, yena anuppanno vā ariyo aṭṭhaṅgiko maggo uppajjati, uppanno vā ariyo aṭṭhaṅgiko maggo bhāvanāpāripūriṃ gacchati, yathayidaṃ, bhikkhave, sīlasampadā…pe…「比丘たちよ、それによって未生の八支聖道が生じ、既生の八支聖道修養、成満に至るような他の一を、私は見出しません。比丘たちよ、それはすなわちの具足です。 …中略…
yathayidaṃ, bhikkhave, chandasampadā…pe… 比丘たちよ、それはすなわち意欲の具足です。 …中略…
出典: sn45.78-82
Idha, bhikkhave, bhikkhu chandasamādhippadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti . 比丘たちよ、ここに比丘は、意欲定と勤行を備えた神足修養します。
‘iti me chando na ca atilīno bhavissati, na ca atippaggahito bhavissati, na ca ajjhattaṃ saṃkhitto bhavissati, na ca bahiddhā vikkhitto bhavissati’. —— かくなる私の意欲沈滞し過ぎず、掲げ過ぎず、内に縮まず、外に散乱させまい —— と。
出典: sn51.12