欲、志欲、意欲 / 音律
impulse,excitement;intention,resolution,will;desire for,wish for,delight in/metrics; prosody.
頻出語であり、複合語でもよく使われます。好むこと、望むこと、欲のことです。
残念ながら、別のふさわしい訳語が見つからず、kāma:欲と同じ訳語としておきます。
よい意味で使われる場合、”意欲”と訳す方針です。例えば、”chandasampadā:意欲の具足”1)、”dhammachanda:法意欲”、”chandasamādhi”:意欲定”などです。
類語 欲の関連語
🟦欲🟦
| ‘‘Chandajaṃ aghaṃ chandajaṃ dukkhaṃ; | 「欲より生じるのは悲痛 欲より生じるのは苦なり |
| ‘‘dhātunānattaṃ, bhikkhave, paṭicca uppajjati saññānānattaṃ, saññānānattaṃ paṭicca uppajjati saṅkappanānattaṃ, saṅkappanānattaṃ paṭicca uppajjati chandanānattaṃ, chandanānattaṃ paṭicca uppajjati pariḷāhanānattaṃ, pariḷāhanānattaṃ paṭicca uppajjati pariyesanānānattaṃ. | 「比丘たちよ、種々なる界に縁りて種々なる想が生じ、種々なる想に縁りて種々なる思惟が生じ、種々なる思惟に縁りて種々なる欲が生じ、種々なる欲に縁りて種々なる熱悩が生じ、種々なる熱悩に縁りて種々なる探求が生じます。 |
| ‘‘Yaṃ kho, bhikkhu, aniccaṃ; | 「比丘よ、無常なるもの、 |
| tatra te chando pahātabbo’’ti. | そこでの君の欲は捨て去られるべきです」と。 |
| ‘‘Upadhīsu janā gadhitāse [gathitāse (sī.)], diṭṭhasute paṭighe ca mute ca; | 諸々の依著のうちに人々は繋がれている 見られ聞かれた有対と所思のうちに |
| Ettha vinodaya chandamanejo, yo ettha na limpati taṃ munimāhu. | そこで排除し 欲に動著なき者 そこで汚されない者を牟尼と言う |
| ‘‘Ime kho, bhikkhu, pañcupādānakkhandhā chandamūlakā’’ti…pe… | 「比丘よ、これら五取蘊は欲を根本とします」と。 …中略… |
| ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, tissa, rūpe avigatarāgassa avigatacchandassa avigatapemassa avigatapipāsassa avigatapariḷāhassa avigatataṇhassa, tassa rūpassa vipariṇāmaññathābhāvā uppajjanti sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā’’ti? | 「ティッサよ、これをどう思いますか。色への貪が離れず、欲が離れず、愛情が離れず、渇きが離れず、熱悩が離れず、渇愛が離れない者には、その色の変壊、変異により悲、悲嘆、苦、憂、悩が生じますか?」と。 |
| ‘‘Seyyathāpi, rādha, kumārakā vā kumārikāyo vā paṃsvāgārakehi kīḷanti. | たとえばラーダよ、少年や少女たちは小さい泥の家で遊びます。 |
| Yāvakīvañca tesu paṃsvāgārakesu avigatarāgā honti avigatacchandā avigatapemā avigatapipāsā avigatapariḷāhā avigatataṇhā, tāva tāni paṃsvāgārakāni allīyanti keḷāyanti dhanāyanti [manāyanti (sī. pī. ka.)] mamāyanti. | どれほどであれ、それら小さい泥の家への貪が離れず、欲が離れず、愛情が離れず、渇きが離れず、熱悩が離れず、渇愛が離れない間は、彼らは小さい泥の家に粘着し、愛玩し、宝物にし、わが物とします。 |
| Yadaniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, natthi me tattha chando vā rāgo vā pemaṃ vāti na vicikicchāmi. | およそ無常なる苦なる変壊法、それに対する私の欲も、貪も、愛情もないということに迷いません。 |
| ‘‘Kiñcāpi, āvuso, ariyasāvakassa pañcorambhāgiyāni saṃyojanāni pahīnāni bhavanti, atha khvassa hoti . | 友よ、たとえ聖弟子の五下分結が断じられていても、そのとき彼の、 |
| ‘yo ca pañcasu upādānakkhandhesu anusahagato asmīti māno, asmīti chando, asmīti anusayo asamūhato. | 五取蘊のうちにかすかに残った”私あり”という慢、”私あり”という欲、”私あり”という随眠は、根絶されてません。 |
| Tassa vedanāsu vedanānupassino viharato yo vedanāsu chando so pahīyati. | 彼が諸受において受を随観しつつ住するとき、諸受における欲 —— それは断じられます。 |
| Chandassa pahānā amataṃ sacchikataṃ hoti. | 欲の断ゆえに、不死が実証されます。 |
| Chandeneva chandaṃ pajahissatīti . | 欲をもって欲を断じようという、 |
| netaṃ ṭhānaṃ vijjati’’. | この道理はありえません」と。 |
🟦意欲🟦
| ‘‘Nāhaṃ, bhikkhave, aññaṃ ekadhammampi samanupassāmi, yena anuppanno vā ariyo aṭṭhaṅgiko maggo uppajjati, uppanno vā ariyo aṭṭhaṅgiko maggo bhāvanāpāripūriṃ gacchati, yathayidaṃ, bhikkhave, sīlasampadā…pe… | 「比丘たちよ、それによって未生の八支聖道が生じ、既生の八支聖道が修養、成満に至るような他の一法を、私は見出しません。比丘たちよ、それはすなわち戒の具足です。 …中略… |
| yathayidaṃ, bhikkhave, chandasampadā…pe… | 比丘たちよ、それはすなわち意欲の具足です。 …中略… |
| Idha, bhikkhave, bhikkhu chandasamādhippadhānasaṅkhārasamannāgataṃ iddhipādaṃ bhāveti . | 比丘たちよ、ここに比丘は、意欲定と勤行を備えた神足を修養します。 |
| ‘iti me chando na ca atilīno bhavissati, na ca atippaggahito bhavissati, na ca ajjhattaṃ saṃkhitto bhavissati, na ca bahiddhā vikkhitto bhavissati’. | —— かくなる私の意欲は沈滞し過ぎず、掲げ過ぎず、内に縮まず、外に散乱させまい —— と。 |