「比丘たちよ、これら六つの見地がある。
いかなる六つか?
ここに比丘たちよ、聖者たちを見ず、聖法を熟知せず、聖法にて教導されず、善人たちを見ず、善人法を熟知せず、善人法にて教導されてない無聞の凡夫は、色を『これは私のもの、これが私である、これは私の我』と見なし、
受を『これは私のもの、これが私である、これは私の我』と見なし、
想を『これは私のもの、これが私である、これは私の我』と見なし、
諸行を『これは私のもの、これが私である、これは私の我』と見なす。
またその見られ、聞かれ、(鼻舌身で)感知され、識られ、探求し得られ、意により随伺されたこと。それもこれは私のもの、これが私である、これは私の我と見なす。
また、およそこの見地 ー
『この世界、この我である、この私は死後に常住・恒常・永遠・不変壊法であり、ただそのまま永久にとどまる』と。
それも『これは私のもの、これが私である、これは私の我』と見なす。
しかし比丘たちよ、ここに聖者たちを見る、聖法を熟知する、聖法にてよく教導され、善人たちを見る、善人法を熟知する、善人法にてよく教導される既聞の聖弟子は、色を『これは私のものではない、これは私ではない、これは私の我ではない』と見なし、
受を『これは私のものではない、これは私ではない、これは私の我ではない』と見なし、
想を『これは私のものではない、これは私ではない、これは私の我ではない』と見なし、
諸行を『これは私のものではない、これは私ではない、これは私の我ではない』と見なす。
またその見られ、聞かれ、(鼻舌身で)感知され、識られ、探求し得られ、意により随伺されたこと。それもこれは私のものではない、これは私ではない、これは私の我ではないと見なす。
また、およそこの見地 ー
『この世界、この我である、この私は死後に常住・恒常・永遠・不変壊法であり、ただそのまま永久にとどまる』と。
それも『これは私のものではない、これは私ではない、これは私の我ではない』と見なす。
このように見なす彼は、(何かが)ないとき、動揺しない」と。
このように説かれて、とある比丘が世尊にこう言った。
「尊者よ、外にないときに動揺はありえますか?」と。
「比丘たちよ、ありえる。」と、
世尊は言われた。
「ここに比丘よ、一部の者にはこのような(思いが)ある、
『たしかに私のものがあったのに、ああ私のそれはない。
じつに私のものがあればよいが、ああ私はそれを得ない』と。
彼は悲しみ疲労し悲嘆し、胸を叩いて嘆き、迷妄に陥る。
比丘よ、このように外にないときに動揺がある」と。
「それでは尊者よ、外にないときに動揺なきはありえますか?」と。
「比丘たちよ、ありえる。」と、
世尊は言われた。
「ここに比丘よ、一部の者にはこのような(思いが)ない、
『たしかに私のものがあったのに、ああ私のそれはない。
じつに私のものがあればよいが、ああ私はそれを得ない』と。
彼は悲しまず疲労せず悲嘆せず、胸を叩いて嘆かず、迷妄に陥らない。
比丘よ、このように外にないときに動揺なきがある」と。
「尊者よ、内にないときに動揺はありえますか?」と。
「比丘よ、ありえる。」と、
世尊は言われた。
「ここに比丘よ、一部の者にはこのような見がある、
『この世界、この我である、この私は死後に常住・恒常・永遠・不変壊法であり、ただそのまま永久にとどまる』と。
彼は如来や如来の弟子が、すべての見地、まとわり、執持、随眠の根絶のため、すべての行の止のため、すべての依著の放棄のため、渇愛の尽滅、離貪、滅尽、涅槃のため、法を説くのを聞く。
彼にはこのような(思い)がある、
『ああ私は断滅される、じつに私は滅亡する、ああ私はいなくなる』と。
彼は悲しみ疲労し悲嘆し、胸を叩いて嘆き、迷妄に陥る。
比丘よ、このように内にないときに動揺がある」と。
「それでは尊者よ、内にないときに動揺なきはありえますか?」と。
「比丘よ、ありえる。」と世尊は言われた。
「ここに比丘よ、一部の者にはこのような見がない、
『この世界、この我である、この私は死後に常住・恒常・永遠・不変壊法であり、ただそのまま永久にとどまる』と。
彼は如来や如来の弟子が、すべての見地、まとわり、執持、随眠の根絶のため、すべての行の止のため、すべての依著の放棄のため、渇愛の尽滅、離貪、滅尽、涅槃のため、法を説くのを聞く。
彼にはこのような(思い)はない、
『ああ私は断滅される、じつに私は滅亡する、ああ私はいなくなる』と。
彼は悲しまず疲労せず悲嘆せず、胸を叩いて嘆かず、迷妄に陥らない。
比丘よ、このように内にないときに動揺なきがある。
比丘たちよ、君たちは、およそその所有物が常住・恒常・永遠・不変壊法で、ただそのまま永久にとどまるような、その所有物を所有するとしても、
比丘たちよ、君たちは、およそその所有物が常住・恒常・永遠・不変壊法で、ただそのまま永久にとどまるような、その所有物を見出すだろうか?」と。
「いいえ、尊者よ。」
「善きかな、比丘たちよ。
比丘たちよ、私もまた、およそその所有物が常住・恒常・永遠・不変壊法で、ただそのまま永久にとどまるようなその所有物を見出さない。
比丘たちよ、君たちは、およそその我語取を取着する者には悲、悲嘆、苦、憂、悩が生じないような、その我語取を取着するとしても、
比丘たちよ、君たちは、およそその我語取を取着する者には悲、悲嘆、苦、憂、悩が生じないような、その我語取を見出すだろうか?」と。
「いいえ、尊者よ。」
「善きかな、比丘たちよ。
比丘たちよ、私も、およそその我語取を取着する者には悲、悲嘆、苦、憂、悩が生じないような、その我語取を見出さない。
比丘たちよ、君たちは、およそその見の依止に依止する者には悲、悲嘆、苦、憂、悩が生じないような、その見の依止に依止するとしても、
比丘たちよ、君たちは、およそその見の依止に依止する者には悲、悲嘆、苦、憂、悩が生じないような、その見の依止を見出すだろうか?」と。
「いいえ、尊者よ。」
「善きかな、比丘たちよ。
比丘たちよ、私も、およそその見の依止に依止する者には悲、悲嘆、苦、憂、悩が生じないような、その見の依止を見出さない。
比丘たちよ、我があるとき、私には我所というのがあるのだろうか?』と。
「そうです、尊者よ」と。
比丘たちよ、我所があるとき、私には我というのがあるのだろうか?」と。
「そうです、尊者よ」と。
「比丘たちよ、我と我所が真実として確固として見出されないならば、およそこの見地、-
『この世界、この我である、この私は死後に常住・恒常・永遠・不変壊法であり、ただそのまま永久にとどまる』と。
比丘たちよ、これは完全に愚かさが満ちた法ではないか?」と。
「尊者よ、いったいどうしてこれは完全に愚かさが満ちた法なのですか?」と。
「比丘たちよ、これをどう思うだろう。色は常住か、無常か?」と。
「無常です、尊者よ」と。
「では無常なもの、それは苦か、楽か?」と。
「苦です、尊者よ」と。
「では無常、苦、変壊法であるもの。いったいそれを見なすことは適当だろうか?
『これは私のもの、これが私である、これは私の我』と。」
「いいえ、尊者よ。」
「比丘たちよ、これをどう思うだろうか、受は … 中略 …
想は …
諸行は …
識は常住か、無常か?」と。
「無常です、尊者よ」と。
「では無常なもの、それは苦か、楽か?」と。
「苦です、尊者よ」と。
「では無常、苦、変壊法であるもの。いったいそれを見なすことは適当だろうか?
『これは私のもの、これが私である、これは私の我』と。」
「いいえ、尊者よ。」
「それゆえここに比丘たちよ、いかなる色であれ、過去・未来・現在の、内の・外の、粗雑な・微細な、劣った・優れた、遠く・近くのすべての色を、『これは私のものではない、これは私ではない、これは私の我ではない』と。
それは、このように正しい智慧で如実に見られるべきである。
いかなる受であれ、 … 中略 …
いかなる想であれ、 …
いかなる諸行であれ、…
いかなる識であれ、過去・未来・現在の、内の・外の、粗雑な・微細な、劣った・優れた、遠く・近くのすべての識を、『これは私のものではない、これは私ではない、これは私の我ではない』と。
それは、このように正しい智慧で如実に見られるべきである。
‘‘Chayimāni, bhikkhave, diṭṭhiṭṭhānāni.
Katamāni cha?
Idha, bhikkhave, assutavā puthujjano ariyānaṃ adassāvī ariyadhammassa akovido ariyadhamme avinīto, sappurisānaṃ adassāvī sappurisadhammassa akovido sappurisadhamme avinīto, rūpaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati;
vedanaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati;
saññaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati;
saṅkhāre ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati;
yampi taṃ diṭṭhaṃ sutaṃ mutaṃ viññātaṃ pattaṃ pariyesitaṃ, anuvicaritaṃ manasā tampi ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati;
yampi taṃ diṭṭhiṭṭhānaṃ .
so loko so attā, so pecca bhavissāmi nicco dhuvo sassato avipariṇāmadhammo, sassatisamaṃ tatheva ṭhassāmīti .
tampi ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassati.
Sutavā ca kho, bhikkhave, ariyasāvako ariyānaṃ dassāvī ariyadhammassa kovido ariyadhamme suvinīto, sappurisānaṃ dassāvī sappurisadhammassa kovido sappurisadhamme suvinīto, rūpaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati;
vedanaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati;
saññaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati;
saṅkhāre ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati;
yampi taṃ diṭṭhaṃ sutaṃ mutaṃ viññātaṃ pattaṃ pariyesitaṃ, anuvicaritaṃ manasā, tampi ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati;
yampi taṃ diṭṭhiṭṭhānaṃ .
so loko so attā, so pecca bhavissāmi nicco dhuvo sassato avipariṇāmadhammo, sassatisamaṃ tatheva ṭhassāmīti .
tampi ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassati.
So evaṃ samanupassanto asati na paritassatī’’ti.
Evaṃ vutte, aññataro bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘siyā nu kho, bhante, bahiddhā asati paritassanā’’ti?
‘‘Siyā, bhikkhū’’ti .
bhagavā avoca.
‘‘Idha bhikkhu ekaccassa evaṃ hoti .
‘ahu vata me, taṃ vata me natthi;
siyā vata me, taṃ vatāhaṃ na labhāmī’ti.
So socati kilamati paridevati urattāḷiṃ kandati sammohaṃ āpajjati.
Evaṃ kho, bhikkhu, bahiddhā asati paritassanā hotī’’ti.
‘‘Siyā pana, bhante, bahiddhā asati aparitassanā’’ti?
‘‘Siyā, bhikkhū’’ti .
bhagavā avoca.
‘‘Idha bhikkhu ekaccassa na evaṃ hoti .
‘ahu vata me, taṃ vata me natthi;
siyā vata me, taṃ vatāhaṃ na labhāmī’ti.
So na socati na kilamati na paridevati na urattāḷiṃ kandati na sammohaṃ āpajjati.
Evaṃ kho, bhikkhu, bahiddhā asati aparitassanā hotī’’ti.
‘‘Siyā nu kho, bhante, ajjhattaṃ asati paritassanā’’ti?
‘‘Siyā, bhikkhū’’ti .
bhagavā avoca.
‘‘Idha, bhikkhu, ekaccassa evaṃ diṭṭhi hoti .
‘so loko so attā, so pecca bhavissāmi nicco dhuvo sassato avipariṇāmadhammo, sassatisamaṃ tatheva ṭhassāmī’ti.
So suṇāti tathāgatassa vā tathāgatasāvakassa vā sabbesaṃ diṭṭhiṭṭhānādhiṭṭhānapariyuṭṭhānābhinivesānusayānaṃ samugghātāya sabbasaṅkhārasamathāya sabbūpadhipaṭinissaggāya taṇhākkhayāya virāgāya nirodhāya nibbānāya dhammaṃ desentassa.
Tassa evaṃ hoti .
‘ucchijjissāmi nāmassu, vinassissāmi nāmassu, nassu nāma bhavissāmī’ti.
So socati kilamati paridevati urattāḷiṃ kandati sammohaṃ āpajjati.
Evaṃ kho, bhikkhu, ajjhattaṃ asati paritassanā hotī’’ti.
‘‘Siyā pana, bhante, ajjhattaṃ asati aparitassanā’’ti?
‘‘Siyā, bhikkhū’’ti bhagavā avoca.
‘‘Idha, bhikkhu, ekaccassa na evaṃ diṭṭhi hoti .
‘so loko so attā, so pecca bhavissāmi nicco dhuvo sassato avipariṇāmadhammo, sassatisamaṃ tatheva ṭhassāmī’ti.
So suṇāti tathāgatassa vā tathāgatasāvakassa vā sabbesaṃ diṭṭhiṭṭhānādhiṭṭhānapariyuṭṭhānābhinivesānusayānaṃ samugghātāya sabbasaṅkhārasamathāya sabbūpadhipaṭinissaggāya taṇhākkhayāya virāgāya nirodhāya nibbānāya dhammaṃ desentassa.
Tassa na evaṃ hoti .
‘ucchijjissāmi nāmassu, vinassissāmi nāmassu, nassu nāma bhavissāmī’ti.
So na socati na kilamati na paridevati na urattāḷiṃ kandati na sammohaṃ āpajjati.
Evaṃ kho, bhikkhu, ajjhattaṃ asati aparitassanā hoti’’.
‘‘Taṃ [tañca (ka.)], bhikkhave, pariggahaṃ pariggaṇheyyātha, yvāssa [yvāssu (ka.)] pariggaho nicco dhuvo sassato avipariṇāmadhammo, sassatisamaṃ tatheva tiṭṭheyya.
Passatha no tumhe, bhikkhave, taṃ pariggahaṃ yvāssa pariggaho nicco dhuvo sassato avipariṇāmadhammo, sassatisamaṃ tatheva tiṭṭheyyā’’ti?
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
‘‘Sādhu, bhikkhave.
Ahampi kho taṃ, bhikkhave, pariggahaṃ na samanupassāmi yvāssa pariggaho nicco dhuvo sassato avipariṇāmadhammo sassatisamaṃ tatheva tiṭṭheyya.
‘‘Taṃ, bhikkhave, attavādupādānaṃ upādiyetha, yaṃsa [yassa (syā. ka.)] attavādupādānaṃ upādiyato na uppajjeyyuṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā.
Passatha no tumhe, bhikkhave, taṃ attavādupādānaṃ yaṃsa attavādupādānaṃ upādiyato na uppajjeyyuṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā’’ti?
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
‘‘Sādhu, bhikkhave.
Ahampi kho taṃ, bhikkhave, attavādupādānaṃ na samanupassāmi yaṃsa attavādupādānaṃ upādiyato na uppajjeyyuṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā.
‘‘Taṃ, bhikkhave, diṭṭhinissayaṃ nissayetha yaṃsa diṭṭhinissayaṃ nissayato na uppajjeyyuṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā.
Passatha no tumhe, bhikkhave, taṃ diṭṭhinissayaṃ yaṃsa diṭṭhinissayaṃ nissayato na uppajjeyyuṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā’’ti?
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
‘‘Sādhu, bhikkhave.
Ahampi kho taṃ, bhikkhave, diṭṭhinissayaṃ na samanupassāmi yaṃsa diṭṭhinissayaṃ nissayato na uppajjeyyuṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā’’.
‘‘Attani vā, bhikkhave, sati attaniyaṃ me ti assā’’ti?
‘‘Evaṃ, bhante’’.
‘‘Attaniye vā, bhikkhave, sati attā me ti assā’’ti?
‘‘Evaṃ, bhante’’.
‘‘Attani ca, bhikkhave, attaniye ca saccato thetato anupalabbhamāne, yampi taṃ diṭṭhiṭṭhānaṃ .
‘so loko so attā, so pecca bhavissāmi nicco dhuvo sassato avipariṇāmadhammo, sassatisamaṃ tatheva ṭhassāmī’ti .
nanāyaṃ [na ca khoyaṃ (ka.)], bhikkhave, kevalo paripūro bāladhammo’’’ti?
‘‘Kiñhi no siyā, bhante, kevalo hi, bhante, paripūro [kevalo paripūro (sī. pī.)] bāladhammo’’ti.
‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, rūpaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti?
‘‘Aniccaṃ, bhante’’.
‘‘Yaṃ panāniccaṃ, dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti?
‘‘Dukkhaṃ, bhante’’.
‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ .
etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’ti?
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, vedanā…pe…
saññā…
saṅkhārā…
viññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti?
‘‘Aniccaṃ, bhante’’.
‘‘Yaṃ panāniccaṃ, dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti?
‘‘Dukkhaṃ, bhante’’.
‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ .
etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’ti?
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
‘‘Tasmātiha, bhikkhave, yaṃ kiñci rūpaṃ atītānāgatapaccuppannaṃ, ajjhattaṃ vā bahiddhā vā, oḷārikaṃ vā sukhumaṃ vā, hīnaṃ vā paṇītaṃ vā, yaṃ dūre santike vā, sabbaṃ rūpaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti .
evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya daṭṭhabbaṃ.
Yā kāci vedanā…pe…
yā kāci saññā…
ye keci saṅkhārā…
yaṃ kiñci viññāṇaṃ atītānāgatapaccuppannaṃ, ajjhattaṃ vā bahiddhā vā, oḷārikaṃ vā sukhumaṃ vā, hīnaṃ vā paṇītaṃ vā, yaṃ dūre santike vā, sabbaṃ viññāṇaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti .
evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya daṭṭhabbaṃ’’.