ñāṇa
ñāṇī
智
智者
当wikiでは、ñāṇaを
智
とし、paññaを
慧
(または智慧)と訳し分けています。
類語 saddhā:
信
‘‘yāvakīvañca, bhikkhave, ariyasāvakassa ariyañāṇaṃ na uppannaṃ hoti neva tāva catunnaṃ indriyānaṃ saṇṭhiti hoti, neva tāva catunnaṃ indriyānaṃ avaṭṭhiti hoti.
「比丘たちよ、
聖弟子
に
聖
なる
智
がまだ生じてない間はずっと、その間は四つの
根
の
住立
はなく、その間は四つの
根
の安定もありません。
出典:
sn48.52
‘‘Saddhāya kho, gahapati, ñāṇaṃyeva paṇītatara’’nti.
「
居士
よ、
智
は
信
より優れています」と。
出典:
sn41.8
‘Dukkhameva uppajjamānaṃ uppajjati, dukkhaṃ nirujjhamānaṃ nirujjhatī’ti na kaṅkhati na vicikicchati aparapaccayā ñāṇamevassa ettha hoti.
彼は『ただ
苦
は
生じる
(条件の)ときに生じ、
苦
は
滅す
る(条件の)ときに
滅す
る』と
疑わ
ず、
迷い
ません。他者(の
見
)に
縁
らないゆえ、ここに彼の
智
だけがあります。
Ettāvatā kho, kaccāna, sammādiṭṭhi hoti.
カッチャーナよ、これをもって
正見
となります。
出典:
sn12.15
‘‘Yato kho, bhikkhave, ariyasāvako evaṃ jarāmaraṇaṃ pajānāti, evaṃ jarāmaraṇasamudayaṃ pajānāti, evaṃ jarāmaraṇanirodhaṃ pajānāti, evaṃ jarāmaraṇanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, idamassa dhamme ñāṇaṃ.
比丘たちよ、
聖弟子
はこのように
老
死
を
了知
し、このように
老
死
の
集起
を
了知
し、このように
老
死
の
滅
を
了知
し、このように
老
死
の
滅
に至る
行道
を
了知
するゆえ、彼には
法
におけるこの
智
がある。
出典:
sn12.33
‘‘jarāmaraṇaṃ, bhikkhave, ajānatā apassatā yathābhūtaṃ jarāmaraṇe yathābhūtaṃ ñāṇāya satthā pariyesitabbo;
「比丘たちよ、
老
死
を
如実
に知らず見ない者は、
老
死
における
如実
の
智
のために師を
探し求め
るべきです。
出典:
sn12.82
Ñāṇañca pana me dassanaṃ udapādi .
そして私に
智
と
見
が生じました、
‘akuppā me vimutti [cetovimutti (sī. pī. ka.)], ayamantimā jāti, natthi dāni punabbhavo’’’ti.
『私の
解脱
は
揺る
ぎない。これが最後の
生
であり、もはや
再有
はない。』」と。
出典:
sn14.31
manasmimpi nibbindati;
意
についても
厭い
、
nibbindaṃ virajjati;
厭う
ので
離貪
し、
virāgā vimuccati;
離貪
ゆえに
解脱
し、
vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti.
解脱
したとき、
解脱
したという
智
があります。
出典:
sn18.1
Atha khvassa khīṇe khīṇantveva ñāṇaṃ hoti.
しかし彼には
尽き
たことについて、
尽き
たという
智
だけがあります。
出典:
sn22.101
So hāvuso, bhagavā jānaṃ jānāti, passaṃ passati –
友よ、なぜならかの世尊は知る者を知られ、見る者を見られ、
cakkhubhūto, ñāṇabhūto, dhammabhūto, brahmabhūto, vattā, pavattā, atthassa ninnetā, amatassa dātā, dhammassāmī, tathāgato.
眼
であり、
智
であり、
法
であり、
梵
であり、説者、(
法輪
)転起者、
利益
に導く方、
不死
を与える方、
法
の主人、
如来
だからです。
出典:
sn35.116
Ete te, gāmaṇi, ubho ante anupagamma majjhimā paṭipadā tathāgatena abhisambuddhā .
村長よ、この両端、それらに近づくことなく、
如来
によって
現等覚
された
中道
は、
cakkhukaraṇī ñāṇakaraṇī upasamāya abhiññāya sambodhāya nibbānāya saṃvattati.
眼
となり
智
となり、
静寂
・
証知
・
等覚
・
涅槃
をもたらします。
出典:
sn42.12
Ahañcānanda, vacchagottassa paribbājakassa ‘atthattā’ti puṭṭho samāno ‘atthattā’ti byākareyyaṃ, api nu me taṃ, ānanda, anulomaṃ abhavissa ñāṇassa uppādāya – ‘sabbe dhammā anattā’’’ti?
アーナンダよ、もし私がヴァッチャ姓の
遍歴行者
に『
我
は存在するか』と問われて、『
我
は存在する』と
解答
するならば、アーナンダよ、いったい私のその(解答)は、『
一切
諸法
は
無我
である』という
智
の
生起
に
順行
するでしょうか?」と。
出典:
sn44.10
Idha, bhikkhave, ekacco micchādiṭṭhiko hoti…pe…
ここに比丘たちよ、一部の者は
邪見
者、 …中略…
micchāsamādhi, micchāñāṇī, micchāvimutti .
邪
定
者、
邪
智者
、
邪
解脱者
です。
出典:
sn45.26