| Sāvatthiyaṃ viharati…pe… | (世尊は)サーヴァッティーに住されていた。…中略… |
| ‘‘paṭiccasamuppādaṃ vo, bhikkhave, desessāmi vibhajissāmi. | 「比丘たちよ、君たちに縁起の法を示し、分別します。 |
| Taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha; | それを聞き、よく作意しなさい。 |
| bhāsissāmī’’ti. | 私は語ろう。」 |
| ‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. | 「尊者よ、そのように」と、比丘たちは世尊に応じた。 |
| Bhagavā etadavoca . | 世尊はこう言われた。 |
| ‘‘Katamo ca, bhikkhave, paṭiccasamuppādo? | 「それでは比丘たちよ、縁起とは何か? |
| Avijjāpaccayā, bhikkhave, saṅkhārā; | 比丘たちよ、無明に縁りて行があり、 |
| saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ; | 行に縁りて識があり、 |
| viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ; | 識に縁りて名色があり、 |
| nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ; | 名色に縁りて六処があり、 |
| saḷāyatanapaccayā phasso; | 六処に縁りて触があり、 |
| phassapaccayā vedanā; | 触に縁りて受があり、 |
| vedanāpaccayā taṇhā; | 受に縁りて渇愛があり、 |
| taṇhāpaccayā upādānaṃ; | 渇愛に縁りて取があり、 |
| upādānapaccayā bhavo; | 取に縁りて有があり、 |
| bhavapaccayā jāti; | 有に縁りて生があり、 |
| jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti. | 生に縁りて老死、悲、悲嘆、苦、憂、悩が生成する。 |
| Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti. | このように、この苦蘊全体の集起があります。 |
| ‘‘Katamañca, bhikkhave, jarāmaraṇaṃ? | それでは比丘たちよ、老死とは何か? |
| Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jarā jīraṇatā khaṇḍiccaṃ pāliccaṃ valittacatā āyuno saṃhāni indriyānaṃ paripāko; | それぞれの生類の、それぞれの種別における老い、老衰、歯の欠け、白髪、しわが寄ること、余命の減少、諸根の過熟。 |
| ayaṃ vuccati jarā. | これが老と呼ばれます。 |
| Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhā tamhā sattanikāyā cuti cavanatā bhedo antaradhānaṃ maccu maraṇaṃ kālakiriyā khandhānaṃ bhedo kaḷevarassa nikkhepo ( ) [(jīvitindriyassa upacchedo) (syā. kaṃ.) evamuparipi, aṭṭhakathāyaṃ pana na dissati], idaṃ vuccati maraṇaṃ. | それぞれの生類の、それぞれの種別における没、死没、崩壊、消失、死王、死、最期、諸蘊の崩壊、肉体の投棄。これが死と呼ばれます。 |
| Iti ayañca jarā, idañca maraṇaṃ. | かくしてこれが老で、これが死です。 |
| Idaṃ vuccati, bhikkhave, jarāmaraṇaṃ. | 比丘たちよ、これが老死と呼ばれます。 |
| ‘‘Katamā ca, bhikkhave, jāti? | それでは比丘たちよ、生とは何か? |
| Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jāti sañjāti okkanti nibbatti abhinibbatti khandhānaṃ pātubhāvo āyatanānaṃ paṭilābho. | それぞれの生類の、それぞれの種別における誕生、出産、入胎、変成、転生、諸蘊の顕現、諸処の獲得。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, jāti. | 比丘たちよ、これが生と呼ばれます。 |
| ‘‘Katamo ca, bhikkhave, bhavo? | それでは比丘たちよ、有とは何か? |
| Tayo me, bhikkhave, bhavā . | 比丘たちよ、これら三種の有、 |
| kāmabhavo, rūpabhavo, arūpabhavo. | 欲有、色有、無色有。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhavo. | 比丘たちよ、これが有と呼ばれます。 |
| ‘‘Katamañca, bhikkhave, upādānaṃ? | それでは比丘たちよ、取とは何か? |
| Cattārimāni, bhikkhave, upādānāni . | 比丘たちよ、これら四種の取、 |
| kāmupādānaṃ, diṭṭhupādānaṃ, sīlabbatupādānaṃ, attavādupādānaṃ. | 欲取、見取、戒禁取、我語取。 |
| Idaṃ vuccati, bhikkhave, upādānaṃ. | 比丘たちよ、これが取と呼ばれます。 |
| ‘‘Katamā ca, bhikkhave, taṇhā? | それでは比丘たちよ、渇愛とは何か? |
| Chayime, bhikkhave, taṇhākāyā . | 比丘たちよ、これら六愛の集まり、 |
| rūpataṇhā, saddataṇhā, gandhataṇhā, rasataṇhā, phoṭṭhabbataṇhā, dhammataṇhā. | 色愛、声愛、香愛、味愛、接触愛、法愛。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, taṇhā. | 比丘たちよ、これが愛(渇愛)と呼ばれます。 |
| ‘‘Katamā ca, bhikkhave, vedanā? | それでは比丘たちよ、受とは何か? |
| Chayime, bhikkhave, vedanākāyā . | 比丘たちよ、これら六受の集まり、 |
| cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, | 眼触発受、耳触発受、鼻触発受、 |
| jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā, manosamphassajā vedanā. | 舌触発受、身触発受、意触発受。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, vedanā. | 比丘たちよ、これが受と呼ばれます。 |
| ‘‘Katamo ca, bhikkhave, phasso? | それでは比丘たちよ、触とは何か? |
| Chayime, bhikkhave, phassakāyā . | 比丘たちよ、これら六触の集まり、 |
| cakkhusamphasso, sotasamphasso, ghānasamphasso, jivhāsamphasso, kāyasamphasso, manosamphasso. | 眼触、耳触、鼻触、舌触、身触、意触。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, phasso. | 比丘たちよ、これが触と呼ばれます。 |
| ‘‘Katamañca, bhikkhave, saḷāyatanaṃ? | それでは比丘たちよ、六処とは何か? |
| Cakkhāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, manāyatanaṃ . | 眼処、耳処、鼻処、舌処、身処、意処。 |
| idaṃ vuccati, bhikkhave, saḷāyatanaṃ. | 比丘たちよ、これが六処と呼ばれます。 |
| ‘‘Katamañca, bhikkhave, nāmarūpaṃ? | それでは比丘たちよ、名色とは何か? |
| Vedanā, saññā, cetanā, phasso, manasikāro . | 受、想、思、触、作意。 |
| idaṃ vuccati nāmaṃ. | これが名と呼ばれます。 |
| Cattāro ca mahābhūtā, catunnañca mahābhūtānaṃ upādāyarūpaṃ. | 四大種と、四大種の取による色。 |
| Idaṃ vuccati rūpaṃ. | これが色と呼ばれます。 |
| Iti idañca nāmaṃ, idañca rūpaṃ. | かくしてこれが名で、これが色です。 |
| Idaṃ vuccati, bhikkhave, nāmarūpaṃ. | 比丘たちよ、これが名色と呼ばれます。 |
| ‘‘Katamañca, bhikkhave, viññāṇaṃ? | それでは比丘たちよ、識とは何か? |
| Chayime, bhikkhave, viññāṇakāyā . | 比丘たちよ、これら六識の集まり、 |
| cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manoviññāṇaṃ. | 眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意識。 |
| Idaṃ vuccati, bhikkhave, viññāṇaṃ. | 比丘たちよ、これが識と呼ばれます。 |
| ‘‘Katame ca, bhikkhave, saṅkhārā? | それでは比丘たちよ、行とは何か? |
| Tayome, bhikkhave, saṅkhārā . | 比丘たちよ、これら三種の行、 |
| kāyasaṅkhāro, vacīsaṅkhāro, cittasaṅkhāro. | 身行、語行、心行。 |
| Ime vuccanti, bhikkhave, saṅkhārā. | 比丘たちよ、これらが行と呼ばれます。 |
| ‘‘Katamā ca, bhikkhave, avijjā? | それでは比丘たちよ、無明とは何か? |
| Yaṃ kho, bhikkhave, dukkhe aññāṇaṃ, dukkhasamudaye aññāṇaṃ, dukkhanirodhe aññāṇaṃ, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya aññāṇaṃ. | 比丘たちよ、苦についての無智、苦の集起についての無智、苦の滅についての無智、苦の滅に至る行道についての無智。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, avijjā. | 比丘たちよ、これが無明と呼ばれます。 |
| ‘‘Iti kho, bhikkhave, avijjāpaccayā saṅkhārā; | かくして比丘たちよ、無明に縁りて行があり、 |
| saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ…pe… | 行に縁りて識があり、 … 中略 … |
| evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti. | このように、この苦蘊全体の集起があります。 |
| Avijjāya tveva asesavirāganirodhā saṅkhāranirodho; | しかし無明の残りなき離貪と滅ゆえに行の滅があり、 |
| saṅkhāranirodhā viññāṇanirodho…pe… | 行の滅ゆえに識の滅があり、 …中略… |
| evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hotī’’ti. | このように、この苦蘊全体の滅があります」と。 |