sukha:楽 + vedanā:受
三種の受のひとつです。mn44_2に定義的な説明があります。
“Yaṃ kho, āvuso visākha, kāyikaṃ vā cetasikaṃ vā sukhaṃ sātaṃ vedayitaṃ. ayaṃ sukhā vedanā.”
「友ヴィサーカよ、身体的であれ心的であれ、快い、楽な感受。これが楽受です。」
また、以下の用例を見ると、楽受=楽根+嬉根と理解できそうです。
| ‘‘Tatra, bhikkhave, yañca sukhindriyaṃ yañca somanassindriyaṃ, sukhā sā vedanā daṭṭhabbā. | 比丘たちよ、そのうちの楽根と嬉根。それは楽受と見られるべきです |
類語 dukkhavedanā:苦受、adukkhamasukhavedanā:不苦不楽受
| Sukhavedaniyaṃ, bhikkhave, phassaṃ paṭicca uppajjati sukhavedanā. | 比丘たちよ、楽を受けうる触に縁りて楽受が生じます。 |
| Tasseva sukhavedaniyassa phassassa nirodhā yaṃ tajjaṃ vedayitaṃ sukhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppannā sukhavedanā sā nirujjhati sā vūpasammati. | まさにその楽を受けうる触の滅ゆえに、楽を受けうる触に縁りて生じ、応じて感受された楽受。それは滅し、それは寂滅します。 |
| ‘‘So sukhaṃ ce vedanaṃ vedayati, sā aniccāti pajānāti, anajjhositāti pajānāti, anabhinanditāti pajānāti. | そしてもし楽受を感受するなら、それは無常であると了知し、固執されていないと了知し、歓喜されていないと了知します。1) |
| ‘‘Saṃvijjati kho, gahapati, cakkhudhātu, rūpā ca manāpā, cakkhuviññāṇañca sukhavedaniyaṃ. | 「居士よ、眼界が存在し、好ましい諸色、そして楽を受けうる眼識があるとき、 |
| Phassaṃ paṭicca uppajjati sukhā vedanā. | 触に縁りて楽受が生じます。 |
●四念処の受随観
| Ayaṃ kho pana phasso anicco saṅkhato paṭiccasamuppanno. | しかしこの触も無常なる、行作された、縁生のものである。 |
| Aniccaṃ kho pana saṅkhataṃ paṭiccasamuppannaṃ phassaṃ paṭicca uppannā sukhā vedanā kuto niccā bhavissatī’ti! | しからば、無常なる、行作された、縁生の触に縁りて生じた楽受が、どうして常住になろうか』と。 |
| So phasse ca sukhāya ca vedanāya aniccānupassī viharati, vayānupassī viharati, virāgānupassī viharati, nirodhānupassī viharati, paṭinissaggānupassī viharati. | 彼は触において、楽受において無常を随観しつつ住し、衰滅を随観しつつ住し、退色を随観しつつ住し、滅を随観しつつ住し、放棄を随観しつつ住します。 |
| ‘‘Sukhaṃ vedayamānassa [vediyamānassa (sī. pī.)], vedanaṃ appajānato; | 「楽を感受しながら 受を了知しないならば |
| So rāgānusayo hoti, anissaraṇadassino. | 彼は貪の随眠ある者 出離を見ない者となる |
| ‘‘Idha, gahapati, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā ‘manāpaṃ ittheta’nti pajānāti cakkhuviññāṇaṃ sukhavedaniyañca [sukhavedaniyaṃ, sukhavedaniyaṃ (sī. pī.), sukhavedaniyañca, sukhavedaniyaṃ (syā. kaṃ. ka.) evaṃ ‘‘dukkhavedaniyañca adukkhamasukhavedaniyañcā’’ti padesupi. aṭṭhakathāṭīkā oloketabbā]. | 「居士よ、ここに比丘は眼で色を見て『これは、今ここで好ましいもの』と了知し、そして楽を受けうる眼識があり、 |
| Phassaṃ paṭicca uppajjati sukhā vedanā. | 触に縁りて楽受が生じます。 |
| Sukhā, bhikkhave, vedanā dukkhato daṭṭhabbā, dukkhā vedanā sallato daṭṭhabbā, adukkhamasukhā vedanā aniccato daṭṭhabbā. | 比丘たちよ、楽受は苦と見られるべきもの、苦受は矢と見られるべきもの、不苦不楽受は無常と見られるべきものです。 |
| Evameva kho, bhikkhave, imasmiṃ kāyasmiṃ vividhā vedanā uppajjanti. | まさにそのように比丘たちよ、この身にはさまざまな受が生じます。 |
| Sukhāpi vedanā uppajjati, dukkhāpi vedanā uppajjati, adukkhamasukhāpi vedanā uppajjati. | 楽受も生じ、苦受も生じ、不苦不楽受も生じます。 |
| Sāmisāpi sukhā vedanā uppajjati, sāmisāpi dukkhā vedanā uppajjati, sāmisāpi adukkhamasukhā vedanā uppajjati. | 有肉の楽受も生じ、有肉の苦受も生じ、有肉の不苦不楽受も生じます。 |
| Nirāmisāpi sukhā vedanā uppajjati, nirāmisāpi dukkhā vedanā uppajjati, nirāmisāpi adukkhamasukhā vedanā uppajjatī’’ti. | 離肉の楽受も生じ、離肉の苦受も生じ、離肉の不苦不楽受も生じます」と。2) |
| Imāsaṃ kho, bhikkhave, tissannaṃ vedanānaṃ pariññāya ariyo aṭṭhaṅgiko maggo bhāvetabbo. | 比丘たちよ、これら三種の受の遍知のために八支聖道は修養されるべきです。 |
| Ye ca kho keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā imāsaṃ tissannaṃ vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavaṃ ca nissaraṇañca yathābhūtaṃ pajānanti. | 比丘たちよ、沙門、婆羅門の誰であれ、これら三種の受の集起、消滅、楽味、危難、出離を如実に了知する者たちは、 |
| Te kho me, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā samaṇesu ceva samaṇasammatā brāhmaṇesu ca brāhmaṇasammatā. | 比丘たちよ、彼らは私にとって沙門や婆羅門であり、沙門たちの中でも沙門と認められ、婆羅門たちの中でも婆羅門と認められます。 |
| Te ca panāyasmanto sāmaññatthañca brahmaññatthañca, diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharantī’’ti. | そしてかの尊者たちも沙門たる目的、婆羅門たる目的を、まさに現法で自ら証知して、実証して、具足して住します」と。 |