sukhavedanā
楽受

sukha: + vedanā:

三種ののひとつです。mn44_2に定義的な説明があります。
“Yaṃ kho, āvuso visākha, kāyikaṃ vā cetasikaṃ vā sukhaṃ sātaṃ vedayitaṃ. ayaṃ sukhā vedanā.”
「友ヴィサーカよ、身体的であれ心的であれ、快い、楽な感受。これが楽受です。」

また、以下の用例を見ると、楽受=楽根嬉根と理解できそうです。

‘‘Tatra, bhikkhave, yañca sukhindriyaṃ yañca somanassindriyaṃ, sukhā sā vedanā daṭṭhabbā. 比丘たちよ、そのうちの楽根嬉根。それは楽受と見られるべきです
出典: sn48.37


類語 dukkhavedanā:苦受、adukkhamasukhavedanā:不苦不楽受


Sukhavedaniyaṃ, bhikkhave, phassaṃ paṭicca uppajjati sukhavedanā. 比丘たちよ、受けうる縁りて楽受が生じます。
Tasseva sukhavedaniyassa phassassa nirodhā yaṃ tajjaṃ vedayitaṃ sukhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppannā sukhavedanā sā nirujjhati sā vūpasammati. まさにその受けうるゆえに、受けうる縁りて生じ、応じて感受された楽受。それはし、それは寂滅します。
出典: sn12.62
‘‘So sukhaṃ ce vedanaṃ vedayati, sā aniccāti pajānāti, anajjhositāti pajānāti, anabhinanditāti pajānāti. そしてもし楽受感受するなら、それは無常であると了知し、固執されていないと了知し、歓喜されていないと了知します。1)
1)
sn22.88に同表現あり。
出典: sn12.51
‘‘Saṃvijjati kho, gahapati, cakkhudhātu, rūpā ca manāpā, cakkhuviññāṇañca sukhavedaniyaṃ.居士よ、存在し、好まし諸色、そして受けうるがあるとき、
Phassaṃ paṭicca uppajjati sukhā vedanā. 縁りて楽受生じます。
出典: sn35.129

四念処の受随観

Ayaṃ kho pana phasso anicco saṅkhato paṭiccasamuppanno. しかしこの無常なる、行作された、縁生のものである。
Aniccaṃ kho pana saṅkhataṃ paṭiccasamuppannaṃ phassaṃ paṭicca uppannā sukhā vedanā kuto niccā bhavissatī’ti! しからば、無常なる、行作された、縁生縁りて生じた楽受が、どうして常住になろうか』と。
So phasse ca sukhāya ca vedanāya aniccānupassī viharati, vayānupassī viharati, virāgānupassī viharati, nirodhānupassī viharati, paṭinissaggānupassī viharati. 彼はにおいて、楽受において無常随観しつつ住し、衰滅随観しつつ住し、退色随観しつつ住し、随観しつつ住し、放棄随観しつつ住します。
出典: sn36.8
‘‘Sukhaṃ vedayamānassa [vediyamānassa (sī. pī.)], vedanaṃ appajānato;感受しながら 了知しないならば
So rāgānusayo hoti, anissaraṇadassino. 彼は随眠ある者 出離を見ない者となる
出典: sn36.3
‘‘Idha, gahapati, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā ‘manāpaṃ ittheta’nti pajānāti cakkhuviññāṇaṃ sukhavedaniyañca [sukhavedaniyaṃ, sukhavedaniyaṃ (sī. pī.), sukhavedaniyañca, sukhavedaniyaṃ (syā. kaṃ. ka.) evaṃ ‘‘dukkhavedaniyañca adukkhamasukhavedaniyañcā’’ti padesupi. aṭṭhakathāṭīkā oloketabbā].居士よ、ここに比丘はを見て『これは、今ここで好ましいもの』と了知し、そして受けうるがあり、
Phassaṃ paṭicca uppajjati sukhā vedanā. 縁りて楽受生じます。
出典: sn35.130
Sukhā, bhikkhave, vedanā dukkhato daṭṭhabbā, dukkhā vedanā sallato daṭṭhabbā, adukkhamasukhā vedanā aniccato daṭṭhabbā. 比丘たちよ、楽受と見られるべきもの、苦受と見られるべきもの、不苦不楽受無常と見られるべきものです。
出典: sn36.5
Evameva kho, bhikkhave, imasmiṃ kāyasmiṃ vividhā vedanā uppajjanti.  まさにそのように比丘たちよ、このにはさまざまな生じます。 
Sukhāpi vedanā uppajjati, dukkhāpi vedanā uppajjati, adukkhamasukhāpi vedanā uppajjati.  楽受も生じ、苦受も生じ、不苦不楽受生じます。 
Sāmisāpi sukhā vedanā uppajjati, sāmisāpi dukkhā vedanā uppajjati, sāmisāpi adukkhamasukhā vedanā uppajjati.  有肉楽受も生じ、有肉苦受も生じ、有肉不苦不楽受生じます。 
Nirāmisāpi sukhā vedanā uppajjati, nirāmisāpi dukkhā vedanā uppajjati, nirāmisāpi adukkhamasukhā vedanā uppajjatī’’ti.  離肉楽受も生じ、離肉苦受も生じ、離肉不苦不楽受生じます」と。2) 
2)
有肉の=「身体的な」、離肉の=「心的な」と解釈すれば、有肉楽受楽根有肉苦受苦根離肉楽受嬉根離肉苦受憂根と考えることもできます。
出典: sn36.14
Imāsaṃ kho, bhikkhave, tissannaṃ vedanānaṃ pariññāya ariyo aṭṭhaṅgiko maggo bhāvetabbo. 比丘たちよ、これら三種の遍知のために八支聖道修養されるべきです。
出典: sn45.29
Ye ca kho keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā imāsaṃ tissannaṃ vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavaṃ ca nissaraṇañca yathābhūtaṃ pajānanti. 比丘たちよ、沙門、婆羅門の誰であれ、これら三種の集起消滅楽味危難出離如実了知する者たちは、
Te kho me, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā samaṇesu ceva samaṇasammatā brāhmaṇesu ca brāhmaṇasammatā. 比丘たちよ、彼らは私にとって沙門や婆羅門であり、沙門たちの中でも沙門と認められ、婆羅門たちの中でも婆羅門と認められます。
Te ca panāyasmanto sāmaññatthañca brahmaññatthañca, diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharantī’’ti. そしてかの尊者たちも沙門たる目的婆羅門たる目的を、まさに現法で自ら証知して、実証して、具足して住します」と。
出典: sn36.27