文書の過去の版を表示しています。
| paññāyati | apaññāta[否定+過去分詞] |
| 知られる | 知られない |
知られる, 認められる to be (well) known, to be clear or evident, to be perceived, seen or taken for, to appear
pajānāti:了知するの受動態ですが、用例から見ると、知られる、認められるの中間の意味でしょうか。ひとまず訳語は知られるに統一しておきます。
公になる、人々に知られる、認められるという意味もあります。
●この2例を比較すると、あるという意味にも近いようです。
| pādesu sati abhikkamapaṭikkamo hoti; | 足があるとき、前進、後退があり、 |
| pabbesu sati samiñjanapasāraṇaṃ hoti; | 関節があるとき、曲げること、伸ばすことがあり、 |
| pādesu sati abhikkamapaṭikkamo paññāyati; | 足があるとき、前進、後退が知られ、 |
| pabbesu sati samiñjanapasāraṇaṃ paññāyati; | 関節があるとき、曲げること、伸ばすことが知られ、 |
類語 paññapeti:告知する、sammannati:認める、sammata:認められた
| Idha, kimila, bhikkhu aññataraṃ saṃkiliṭṭhaṃ āpattiṃ āpanno hoti yathārūpāya āpattiyā na vuṭṭhānaṃ paññāyati. | ここにキミラよ、比丘が、ある雑染犯戒を犯しており、そのような犯戒からの出罪が知られ(公になり)ません。 |
| Ayaṃ vuccati, kimila, antopūtibhāvoti. | キミラよ、これが『内部が腐敗している』と呼ばれます」と。 |
| Maraṇamattañhetaṃ, bhikkhave, dukkhaṃ yadidaṃ aññataraṃ saṃkiliṭṭhaṃ āpattiṃ āpajjati. | 比丘たちよ、『死ぬほどの苦』とはすなわち、ある雑染犯戒を犯し、 |
| Yathārūpāya āpattiyā vuṭṭhānaṃ paññāyati. | そのような犯戒からの出罪が知られる(公になる)ことです。 |
| ‘‘Hatthesu, bhikkhave, sati ādānanikkhepanaṃ paññāyati; | 「比丘たちよ、手があるとき、取ること、捨てることが知られ、 |
| ‘alaṃ dāni me aḍḍakaraṇena, bhadramukho dāni aḍḍakaraṇena paññāyissatī’’’ti. | 『もはや私による裁判は十分だ。これからは賢善者1)が裁判者として知られることになろう』」と。 |
| ‘‘kacci te, vakkali, khamanīyaṃ, kacci yāpanīyaṃ, kacci dukkhā vedanā paṭikkamanti, no abhikkamanti; | 「ヴァッカリよ、あなたには耐えられていますか、持ちこたえられていますか、苦受は進行せず後退していますか、 |
| paṭikkamosānaṃ paññāyati, no abhikkamo’’ti? | 進行ではなく後退の結果が知られますか?」と。 |
| ‘‘Sabbaso vā pana saṅkhāresu asati, saṅkhāranirodhā api nu kho viññāṇaṃ paññāyethā’’ti? | 「では完全に行がなければ、行の滅より(後に)いったい識は知られますか?」と。 |
| ‘‘Anamataggoyaṃ [anamataggāyaṃ (pī. ka.)] bhikkhave, saṃsāro. | 「比丘たちよ、この輪廻は無始であり、 |
| Pubbā koṭi na paññāyati avijjānīvaraṇānaṃ sattānaṃ taṇhāsaṃyojanānaṃ sandhāvataṃ saṃsarataṃ. | 無明の蓋ある、渇愛に結縛され、流転し輪廻している衆生の過去の始点は知られません。 |
| ‘‘Sace taṃ, ānanda, evaṃ puccheyyuṃ . | 「アーナンダよ、もし人々が君にこう問うなら、 |
| ‘katamesaṃ, āvuso ānanda, dhammānaṃ uppādo paññāyati, vayo paññāyati, ṭhitassa [ṭhitānaṃ (syā. kaṃ. pī. ka.)] aññathattaṃ paññāyatī’ti? | 『友アーナンダよ、いかなる諸法の生起が知られ、衰滅が知られ、存続の異変が知られるのですか?』と。 |
| Evaṃ puṭṭho tvaṃ, ānanda, kinti byākareyyāsī’’ti? | アーナンダよ、こう問われた君は何と解答しますか?」と。 |
| ‘yaṃ kho, āvuso, rūpaṃ atītaṃ niruddhaṃ vipariṇataṃ; | 『友よ、およそ過去に滅し変壊した色、 |
| tassa uppādo paññāyittha, vayo paññāyittha, ṭhitassa aññathattaṃ paññāyittha. | その生起が知られ、衰滅が知られ、存続の異変が知られました。 |
| api ca kho otiṇṇāmha jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi dukkhotiṇṇā dukkhaparetā appeva nāma imassa kevalassa dukkhakkhandhassa antakiriyā paññāyethāti. | 我々は生、老、死、悲、悲嘆、憂、悩に悩まされ、苦に悩まされ、苦に打ち負かされているけれど、きっとこの全ての苦蘊の終了が知られるはずである』という(道理)。 |
| Ettako cepi, bhikkhu, attabhāvapaṭilābho abhavissa nicco dhuvo sassato avipariṇāmadhammo, nayidaṃ brahmacariyavāso paññāyetha sammā dukkhakkhayāya. | 比丘よ、もしこれくらいでも常住、恒常、永遠、不変壊法な自体の獲得があるならば、正しき苦の尽滅のために梵行住は決して知られなかったでしょう。 |
| ‘‘amukasmiṃ, bhante, vihāre aññataro bhikkhu navo appaññāto ābādhiko dukkhito bāḷhagilāno. | 「尊者よ、某精舎で、とある知られない新参比丘が患い苦しみ重病です。 |
| Sādhu, bhante, bhagavā yena so bhikkhu tenupasaṅkamatu anukampaṃ upādāyā’’ti. | 尊者よ、どうぞ世尊はその比丘に憐れみをもって近づきたまえ」と。 |
| Yasmā ca kho, āvuso, na mano dhammānaṃ saṃyojanaṃ, na dhammā manassa saṃyojanaṃ; | しかし友よ、意は諸法の結縛ではなく、諸法は意の結縛ではなく、 |
| yañca tattha tadubhayaṃ paṭicca uppajjati chandarāgo, taṃ tattha saṃyojanaṃ, tasmā brahmacariyavāso paññāyati sammā dukkhakkhayāya. | そこでその双方に縁りて生じる愛着、それがそこでの結縛であるゆえに、正しき苦の尽滅のために梵行住が知られるのです。 |
| ‘‘Yo cāvuso, hetu, yo ca paccayo cakkhuviññāṇassa uppādāya, so ca hetu, so ca paccayo sabbena sabbaṃ sabbathā sabbaṃ aparisesaṃ nirujjheyya. | 「友よ、もし眼識の生起のための因と縁、その因とその縁があらゆる点ですべて、あらゆるあり方でことごとく残りなく滅するならば、 |
| Api nu kho cakkhuviññāṇaṃ paññāyethā’’ti? | そもそも眼識は知られますか?」と。 |
mn22_1:「愚か者よ、この自らの悪見解によって君は知られるであろう。」