ユーザ用ツール

サイト用ツール


sn22.80

sn22.80『乞食経』Piṇḍolyasuttaṃ

Ekaṃ samayaṃ bhagavā sakkesu viharati kapilavatthusmiṃ nigrodhārāme.  ある時、世尊は釈迦国のカピラヴァットゥのニグローダ樹園に住されていた。 
Atha kho bhagavā kismiñcideva pakaraṇe bhikkhusaṅghaṃ paṇāmetvā pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya kapilavatthuṃ piṇḍāya pāvisi.  さて世尊は何らかの機会に比丘僧伽を放逐されて午前に着衣して、鉢と衣を持ってカピラヴァットゥへ托鉢に入られた。 
Kapilavatthusmiṃ piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto yena mahāvanaṃ tenupasaṅkami divāvihārāya.  カピラヴァットゥで托鉢を行い、食後に鉢食から退くと、昼住のため大林に近づかれた。 
Mahāvanaṃ ajjhogāhetvā beluvalaṭṭhikāya mūle divāvihāraṃ nisīdi. 大林に分け入りベールヴァの若木の根元で昼住に座られた。
Atha kho bhagavato rahogatassa paṭisallīnassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi –  さて静処に行き独座されていた世尊に、このような考察生じた。 
‘‘mayā kho bhikkhusaṅgho pabāḷho. 「比丘僧伽が私から拒絶された。 
Santettha bhikkhū navā acirapabbajitā adhunāgatā imaṃ dhammavinayaṃ.  ここにいるのは出家して間もない、この法と律に最近やって来た新参比丘たちである。 
Tesaṃ mamaṃ apassantānaṃ siyā aññathattaṃ siyā vipariṇāmo.  彼らが私を見ないなら異変があり変壊があるだろう。 
Seyyathāpi nāma vacchassa taruṇassa mātaraṃ apassantassa siyā aññathattaṃ siyā vipariṇāmo, evameva santettha bhikkhū navā acirapabbajitā adhunāgatā imaṃ dhammavinayaṃ tesaṃ mamaṃ apassantānaṃ siyā aññathattaṃ siyā vipariṇāmo.  たとえば幼い仔牛が母を見ないなら異変があり変壊があるだろう。まさにそのように、ここには出家して間もない、この法と律に最近やって来た新参比丘たちがいるが、彼らが私を見ないなら異変があり変壊があるだろう。 
Seyyathāpi nāma bījānaṃ taruṇānaṃ udakaṃ alabhantānaṃ siyā aññathattaṃ siyā vipariṇāmo, evameva santettha…pe…  たとえば種の若芽がを得ないなら異変があり変壊があるだろう。まさにそのように、ここには …中略… 
tesaṃ mamaṃ alabhantānaṃ dassanāya siyā aññathattaṃ siyā vipariṇāmo.  彼らが私を見ることを得ないなら異変があり変壊があるだろう。 
Yaṃnūnāhaṃ yatheva mayā pubbe bhikkhusaṅgho anuggahito, evameva etarahi anuggaṇheyyaṃ bhikkhusaṅgha’’nti. 私は、これまで比丘僧伽が私により支援されたように、まさにそのようにいま比丘僧伽を支援すべきではないか」と。
Atha kho brahmā sahampati bhagavato cetasā cetoparivitakkamaññāya –  そのときサハンパティ梵天により、世尊の考察を了知して、 
seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ [sammiñjitaṃ (sī. syā. kaṃ. pī.)] vā bāhaṃ pasāreyya pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya evameva –  まるである男が縮めた腕を伸ばし、伸ばした腕を縮める、まさにそのように、 
brahmaloke antarahito bhagavato purato pāturahosi.  梵天界より消失し、世尊の前に顕現した。 
Atha kho brahmā sahampati ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā yena bhagavā tenañjaliṃ paṇāmetvā bhagavantaṃ etadavoca –  するとサハンパティ梵天は、上衣を一肩にかけ、世尊へ合掌を向けて世尊にこう言った。 
‘‘evametaṃ, bhagavā; 「世尊よ、その通りです。 
evametaṃ, sugata!  善逝よ、その通りです。 
Bhagavato, bhante, bhikkhusaṅgho pabāḷho.  尊者よ、世尊の比丘僧伽が拒絶されました。 
Santettha bhikkhū navā acirapabbajitā adhunāgatā imaṃ dhammavinayaṃ.  ここには出家して間もない、この法と律に最近やって来た新参比丘たちがいますが、 
Tesaṃ bhagavantaṃ apassantānaṃ siyā aññathattaṃ siyā vipariṇāmo.  彼らが世尊を見ないなら異変があり変壊があるでしょう。 
Seyyathāpi nāma vacchassa taruṇassa mātaraṃ apassantassa siyā aññathattaṃ siyā vipariṇāmo, evameva santettha bhikkhū navā acirapabbajitā adhunāgatā imaṃ dhammavinayaṃ tesaṃ bhagavantaṃ apassantānaṃ siyā aññathattaṃ siyā vipariṇāmo.  たとえば幼い仔牛が母を見ないなら異変があり変壊があるでしょう。まさにそのように、ここには出家して間もない、この法と律に最近やって来た新参比丘たちがいますが、彼らが世尊を見ないなら異変があり変壊があるでしょう。 
Seyyathāpi nāma bījānaṃ taruṇānaṃ udakaṃ alabhantānaṃ siyā aññathattaṃ siyā vipariṇāmo, evameva santettha bhikkhū navā acirapabbajitā adhunāgatā imaṃ dhammavinayaṃ, tesaṃ bhagavantaṃ alabhantānaṃ dassanāya siyā aññathattaṃ siyā vipariṇāmo.  たとえば種の若芽がを得ないなら異変があり変壊があるでしょう。まさにそのように、ここには出家して間もない、この法と律に最近やって来た新参比丘たちがいますが、彼らが世尊を見ないなら異変があり変壊があるでしょう。 
Abhinandatu, bhante, bhagavā bhikkhusaṅghaṃ;  尊者よ、世尊は比丘僧伽歓喜されますように。 
abhivadatu, bhante, bhagavā bhikkhusaṅghaṃ.  尊者よ、世尊は比丘僧伽を歓迎されますように。 
Yatheva bhagavatā pubbe bhikkhusaṅgho anuggahito, evameva etarahi anuggaṇhātu bhikkhusaṅgha’’nti. これまで比丘僧伽が世尊により支援されたように、まさにそのようにいま比丘僧伽を支援されますように」と。
Adhivāsesi bhagavā tuṇhībhāvena.  世尊は、沈黙をもって同意された。 
Atha kho brahmā sahampati bhagavato adhivāsanaṃ viditvā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tatthevantaradhāyi. するとサハンパティ梵天は世尊の承認を知ると世尊に礼拝し、右回りの礼をして、その場で消え失せた
Atha kho bhagavā sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yena nigrodhārāmo tenupasaṅkami;  さて世尊は、夕刻に独坐より立ち上ってニグローダ樹園に近づかれた。 
upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi.  近づくと用意された座処に座られた。 
Nisajja kho bhagavā tathārūpaṃ iddhābhisaṅkhāraṃ abhisaṅkhāsi [abhisaṅkhāresi (syā. kaṃ.), abhisaṅkhāyi (pī.), abhisaṅkharoti (ka.)] yathā te bhikkhū (ekadvīhikāya sārajjamānarūpā yenāhaṃ [yena bhagavā (?)] tenupasaṅkameyyuṃ. Tepi bhikkhū ) [( ) sī. syā. kaṃ. potthakesu natthi] ekadvīhikāya sārajjamānarūpā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu;  座ってから世尊は、その比丘たちが一人おきに一人ずつ、かしこまった姿で世尊に近づくような神変為作をなされた。 
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.  (彼らは)近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。 
Ekamantaṃ nisinne kho te bhikkhū bhagavā etadavoca –  一隅に座ったその比丘たちに、世尊はこう言われた。 
‘‘Antamidaṃ, bhikkhave, jīvikānaṃ yadidaṃ piṇḍolyaṃ. 「比丘たちよ、乞食というもの、これは諸々の生計の(底)辺です。 
Abhisāpoyaṃ, bhikkhave, lokasmiṃ piṇḍolo vicarasi pattapāṇīti.  比丘たちよ、『行乞者の君は鉢を手にして歩き回る』と、これは世間における呪いです。 
Tañca kho etaṃ, bhikkhave, kulaputtā upenti atthavasikā, atthavasaṃ paṭicca;  しかし比丘たちよ、道理のある良家の子息たちがそれ(乞食)に及ぶ、この道理に縁りて、 
neva rājābhinītā, na corābhinītā, na iṇaṭṭā, na bhayaṭṭā, na ājīvikāpakatā; 『(我々は)王による連行でもなく、盗賊による連行でもなく、借金の苦悶からでもなく、恐怖の苦悶からでもなく、生計がなせないからでもなく、 
api ca kho otiṇṇāmha jātiyā jarāya maraṇena sokehi paridevehi dukkhehi domanassehi upāyāsehi dukkhotiṇṇā dukkhaparetā appeva nāma imassa kevalassa dukkhakkhandhassa antakiriyā paññāyethāti. 我々は悲嘆に悩まされ、に悩まされ、に打ち負かされているけれど、きっとこの全て苦蘊終了知られるはずである』という(道理)。
‘‘Evaṃ pabbajito cāyaṃ, bhikkhave, kulaputto.  このように比丘たちよ、この良家の子息は出家しました。 
So ca hoti abhijjhālu kāmesu tibbasārāgo byāpannacitto paduṭṭhamanasaṅkappo muṭṭhassati asampajāno asamāhito vibbhantacitto pākatindriyo.  しかし彼は諸欲に対して羨望ある、激しい染着ある、悪意あるの、憎悪ある思惟の、失念し、正知なき、なき、が迷乱した、諸根が放縦な者です。 
Seyyathāpi, bhikkhave, chavālātaṃ ubhatopadittaṃ majjhe gūthagataṃ, neva gāme kaṭṭhatthaṃ pharati, nāraññe kaṭṭhatthaṃ pharati.  たとえば比丘たちよ、両側が燃えて中央に糞がついた火葬用たいまつは、村でも薪としても役立たず、森でも薪として役立ちません。 
Tathūpamāhaṃ, bhikkhave, imaṃ puggalaṃ vadāmi gihibhogā ca parihīno, sāmaññatthañca na paripūreti. 比丘たちよ、私はこの者をそうたとえて語ります。彼は俗人の財産より劣り、そして沙門たる目的も満たしません。
‘‘Tayome, bhikkhave, akusalavitakkā –  比丘たちよ、これら三種の不善、 
kāmavitakko, byāpādavitakko, vihiṃsāvitakko.  悪意があります。 
Ime ca bhikkhave, tayo akusalavitakkā kva aparisesā nirujjhanti?  では比丘たちよ、これら三種の不善はどこで残りなく滅するのか? 
Catūsu vā satipaṭṭhānesu suppatiṭṭhitacittassa viharato animittaṃ vā samādhiṃ bhāvayato.  四念処がよく確立して住するなら、あるいは無相修養するなら(滅します)。 
Yāvañcidaṃ, bhikkhave, alameva animitto samādhi bhāvetuṃ.  そうである以上、比丘たちよ、無相修養することが当然なのです。 
Animitto, bhikkhave, samādhi bhāvito bahulīkato mahapphalo hoti mahānisaṃso. 比丘たちよ、修養され多修された無相大果大益があります。
‘‘Dvemā, bhikkhave, diṭṭhiyo –  比丘たちよ、これら二種の、 
bhavadiṭṭhi ca vibhavadiṭṭhi ca.  、そして無有があります。 
Tatra kho, bhikkhave, sutavā ariyasāvako iti paṭisañcikkhati –  それについて比丘たちよ、既聞聖弟子は、かく熟慮します、 
‘atthi nu kho taṃ kiñci lokasmiṃ yamahaṃ upādiyamāno na vajjavā assa’nti? 『いったい世間における何であれ、それに取着する私が罪過者にならないようなものはあるのか?』と。 
So evaṃ pajānāti –  彼はこう了知します。 
‘natthi nu kho taṃ kiñci lokasmiṃ yamahaṃ upādiyamāno na vajjavā assaṃ. 世間における何であれ、それに取着する私が罪過者にならないようなものはない。 
Ahañhi rūpaññeva upādiyamāno upādiyeyyaṃ vedanaññeva…  なぜなら私がだけに取着する者として取着しても、だけに … 
saññaññeva…  だけに… 
saṅkhāreyeva viññāṇaññeva upādiyamāno upādiyeyyaṃ.  だけに、だけに取着する者として取着しても、 
Tassa me assa [ayaṃ (ka.)] upādānapaccayā bhavo;  その私には、縁りてがあるだろう、 
bhavapaccayā jāti;  縁りてがあり、 
jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhaveyyuṃ.  縁りて悲嘆生成するだろう。 
Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo assā’’’ti. このように、この苦蘊全体集起があるだろう。』」と。
‘‘Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, rūpaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā’’ti? 「比丘たちよ、これをどう思いますか。常住ですか、無常ですか?」と。 
‘‘Aniccaṃ, bhante’’. 無常です、尊者よ。」 
‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā’’ti? 「では無常なもの、それはですか、ですか?」と。 
‘‘Dukkhaṃ, bhante’’. です、尊者よ。」 
‘‘Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ – 「では無常なるなる変壊法、いったいそれを見なすことは適切ですか、 
‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’’’ti? 『これは私のもの、これが私である、これは私の我』?」と。 
‘‘No hetaṃ, bhante’’. 「いいえ、尊者よ。」 
‘‘Vedanā… は … 
saññā…  は … 
saṅkhārā…  は … 
viññāṇaṃ…pe…  は …中略… 
tasmātiha, bhikkhave, evaṃ passaṃ…  それゆえ比丘たちよ、ここでこのように見る … 
nāparaṃ itthattāyāti pajānātī’’ti.  二度とこの状態はない』と了知する」と。  
sn22.80.txt · 最終更新: by h1roemon