mn74(2) 『長爪経(2)』 (ちょうそうきょう、Dīghanakhasuttaṃ、ディーガナカ・スッタ)
彼がこの身を無常、苦、病、腫瘍、矢、悲痛、患い、他者(のもの)、壊敗、空、無我と見なすとき、およそ身における身の欲、身の愛執、身の随順性。それは断じられる。
アッギヴェッサナよ、これら三種の受がある。
楽受、苦受、不苦不楽受である。
アッギヴェッサナよ、およそ楽受を感受するとき、苦受も不苦不楽受も感受しない。
そのとき、楽受だけを感受する。
アッギヴェッサナよ、およそ苦受を感受するとき、楽受も不苦不楽受も感受しない。
そのとき、苦受だけを感受する。
アッギヴェッサナよ、およそ不苦不楽受を感受するとき、楽受も苦受も感受しない。
そのとき、不苦不楽受だけを感受する。
アッギヴェッサナよ、楽受も無常で、行作された、縁生の、尽滅法、衰滅法、退色法、滅法である。
アッギヴェッサナよ、苦受も無常で、行作された、縁生の、尽滅法、衰滅法、退色法、滅法である。
アッギヴェッサナよ、不苦不楽受も無常で、行作された、縁生の、尽滅法、衰滅法、退色法、滅法である。
アッギヴェッサナよ、そのように見る既聞の聖弟子は楽受も厭い、苦受も厭い、不苦不楽受も厭う。
厭う者は離貪し、離貪ゆえに解脱する。
解脱したとき、解脱したとの智がある。
『生は尽き、梵行は修められ、なすべきはなされた。二度とこの状態はない』と了知する。
アッギヴェッサナよ、このように心解脱した比丘は誰とも同意せず、誰とも言い争わない。そしておよそ世間で言われる(言葉)、それにより執取なく表明する」と。
ちょうどその時、サーリプッタ尊者が世尊の背後に立って世尊を扇いでいた。
そのときサーリプッタ尊者は、ふと思った、
『世尊はじつにそれぞれの諸法を証知して我々に断を説かれている。善逝はじつにそれぞれの諸法を証知して我々に放棄を説かれている』と。
かくしてサーリプッタ尊者がこれを熟慮したとき、取着せず諸漏から心が解脱した。
またディーガナカ遍歴行者には、離塵、離垢の法眼が生じた。
「何であれ集起法は、すべて滅法である」と。
さて法を見て、法を得て、法が見出され、法が深入され、迷いを超え、疑惑を離れ、自信を得て、師の教えについて他者に縁らないディーガナカ遍歴行者は、世尊にこう言った。
「尊者ゴータマよ、素晴らしい。尊者ゴータマよ、素晴らしい。
尊者ゴータマよ、たとえば倒れた者を起こすように、隠されたものを開くように、迷った者に道を告げるように、
眼ある者は姿を見よ』といって暗闇に灯明を差し出すように、
まさにそのように ゴータマ尊者はさまざまな理により法を明らかにされました。
尊者よ、この私はゴータマ尊者と法と比丘僧伽に帰依いたします。
ゴータマ尊者は私を、今日から生きている限り、帰依した優婆塞としてご記憶下さい」と。
Tassimaṃ kāyaṃ aniccato dukkhato rogato gaṇḍato sallato aghato ābādhato parato palokato suññato anattato samanupassato yo kāyasmiṃ kāyachando kāyasneho kāyanvayatā sā pahīyati.
‘‘Tisso kho imā, aggivessana, vedanā .
sukhā vedanā, dukkhā vedanā, adukkhamasukhā vedanā.
Yasmiṃ, aggivessana, samaye sukhaṃ vedanaṃ vedeti, neva tasmiṃ samaye dukkhaṃ vedanaṃ vedeti, na adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedeti;
sukhaṃyeva tasmiṃ samaye vedanaṃ vedeti.
Yasmiṃ, aggivessana, samaye dukkhaṃ vedanaṃ vedeti, neva tasmiṃ samaye sukhaṃ vedanaṃ vedeti, na adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedeti;
dukkhaṃyeva tasmiṃ samaye vedanaṃ vedeti.
Yasmiṃ, aggivessana, samaye adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedeti, neva tasmiṃ samaye sukhaṃ vedanaṃ vedeti, na dukkhaṃ vedanaṃ vedeti;
adukkhamasukhaṃyeva tasmiṃ samaye vedanaṃ vedeti.
Sukhāpi kho, aggivessana, vedanā aniccā saṅkhatā paṭiccasamuppannā khayadhammā vayadhammā virāgadhammā nirodhadhammā;
dukkhāpi kho, aggivessana, vedanā aniccā saṅkhatā paṭiccasamuppannā khayadhammā vayadhammā virāgadhammā nirodhadhammā;
adukkhamasukhāpi kho, aggivessana, vedanā aniccā saṅkhatā paṭiccasamuppannā khayadhammā vayadhammā virāgadhammā nirodhadhammā.
Evaṃ passaṃ, aggivessana, sutavā ariyasāvako sukhāyapi vedanāya nibbindati, dukkhāyapi vedanāya nibbindati, adukkhamasukhāyapi vedanāya nibbindati;
nibbindaṃ virajjati, virāgā vimuccati.
Vimuttasmiṃ, vimuttamiti ñāṇaṃ hoti.
‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti.
Eṃ vimuttacitto kho, aggivessana, bhikkhu na kenaci saṃvadati, na kenaci vivadati, yañca loke vuttaṃ tena voharati, aparāmasa’’nti.
Tena kho pana samayena āyasmā sāriputto bhagavato piṭṭhito ṭhito hoti bhagavantaṃ bījayamāno [vījayamāno (sī. pī.)].
Atha kho āyasmato sāriputtassa etadahosi .
‘‘tesaṃ tesaṃ kira no bhagavā dhammānaṃ abhiññā pahānamāha, tesaṃ tesaṃ kira no sugato dhammānaṃ abhiññā paṭinissaggamāhā’’ti.
Iti hidaṃ āyasmato sāriputtassa paṭisañcikkhato anupādāya āsavehi cittaṃ vimucci.
Dīghanakhassa pana paribbājakassa virajaṃ vītamalaṃ dhammacakkhuṃ udapādi .
‘‘yaṃ kiñci samudayadhammaṃ sabbaṃ taṃ nirodhadhamma’’nti.
Atha kho dīghanakho paribbājako diṭṭhadhammo pattadhammo viditadhammo pariyogāḷhadhammo tiṇṇavicikiccho vigatakathaṃkatho vesārajjappatto aparappaccayo satthusāsane bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘abhikkantaṃ, bho gotama, abhikkantaṃ, bho gotama!
Seyyathāpi, bho gotama, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya .
cakkhumanto rūpāni dakkhantīti .
evameva kho bhotā gotamena anekapariyāyena dhammo pakāsito.
Esāhaṃ bhavantaṃ gotamaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca.
Upāsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.
