ユーザ用ツール

サイト用ツール


mn23

mn23 『蟻塚経』 (ありづかきょう、 Vammika-suttaṃ、ヴァッミカ・スッタ)

 私はこのように聞いた。
 ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住されていた。
 さてそのとき、クマーラカッサパ尊者がアンダ林に住していた。
 さて夜も更けたころ、ある容姿うるわしい神霊がアンダ林をくまなく照らして、クマーラカッサパ尊者のもとに近づいた。

 近づいて一隅に立った。
 一隅に座ったその神霊は、クマーラカッサパ尊者にこう言った。

「比丘よ、比丘よ、この蟻塚は夜に煙を出し、昼に炎上する。

 婆羅門はこう言った、
知性よき者よ、刀を取って掘り起こせ』と。
 知性よき者は刀を取って掘り起こしていると閂を見た。『尊者よ、閂です』と。
 婆羅門はこう言った、
『閂を取り除け、
 知性よき者よ、刀を取って掘り起こせ』と。
 知性よき者は刀を取って掘り起こしているとふくれたもの(カエル)を見た。
『尊者よ、ふくれたものです』と。
 婆羅門はこう言った、
『ふくれたものを取り除け、
 知性よき者よ、刀を取って掘り起こせ』と。
 知性よき者は刀を取って掘り起こしていると分かれ路を見た。
『尊者よ、分かれ路です』と。
 婆羅門はこう言った、
『分かれ路を取り除け、
 知性よき者よ、刀を取って掘り起こせ』と。
 知性よき者は刀を取って掘り起こしていると深鉢を見た。

『尊者よ、深鉢です』と。
 婆羅門はこう言った、
『深鉢を取り除け、
 知性よき者よ、刀を取って掘り起こせ』と。
 知性よき者は刀を取って掘り起こしていると亀を見た。
『尊者よ、亀です』と。
 婆羅門はこう言った、
『亀を取り除け、
 知性よき者よ、刀を取って掘り起こせ』と。
 知性よき者は刀を取って掘り起こしていると屠殺場を見た。
『尊者よ、屠殺場です』と。
 婆羅門はこう言った、
『屠殺場を取り除け、
 知性よき者よ、刀を取って掘り起こせ』と。
 知性よき者は刀を取って掘り起こしていると肉片を見た。
『尊者よ、肉片です』と。
 婆羅門はこう言った、
肉片を取り除け、
 知性よき者よ、刀を取って掘り起こせ』と。
 知性よき者は刀を取って掘り起こしていると竜を見た。
『尊者よ、竜です』と。
 婆羅門はこう言った、
『竜は放っておけ、竜を打つなかれ、
 竜には礼拝せよ』と。
 比丘よ、あなたはこれらの質問を世尊に近づいて問いなさい。そしてあなたに世尊が解答されるがごとく、それを保持しなさい。
 比丘よ、神々梵天を含む世界、沙門・婆羅門・王を含む人々において、これらの質問へに適う解答ができる者は、如来如来の弟子あるいは、そこから聞いた者を除いて私は見出さない」と。

 かの神霊はこう言った。
 こう言って、その場で消え失せた。
 そこでクマーラカッサパ尊者は、その夜が明けたころ、世尊のもとに近づいた。
 近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。
 一隅に座ったクマーラカッサパ尊者は、世尊にこう言った。

「尊者よ 昨夜、ある容姿うるわしい神霊が、夜更けにアンダ林をくまなく照らして、私の所へ近づきました。

 近づくと一隅に立ちました。
 尊者よ、一隅に立ったその神霊は、私にこう言いました。
 ”比丘よ、比丘よ、この蟻塚は夜に煙を出し、日中に燃え上がる。
 婆羅門はこう言った、
知性よき者よ、刀を取って掘り起こせ』と。
 知性よき者は刀を取って掘り起こして … 中略 …
 比丘よ、神々、魔、梵天を含む世界、沙門・婆羅門・王を含む人々において、これらの質問へに適う解答ができる者は、如来、如来の弟子あるいは、そこから聞いた者を除いて私は見出さない。”と。
 尊者よ、かの神霊はこう言いました。
 こう言って、その場で消え失せました。
 尊者よ、いったい何が『蟻塚』で、何が『夜に煙を出すこと』で、何が『昼に炎上すること』で、誰が『婆羅門』で、誰が『知性よき者』で、何が『刀』で、何が『掘り起こすこと』で、何が『閂』で、何が『ふくれたもの』で、何が『分かれ路』で、何が『深鉢』で、何が『亀』で、何が『屠殺場』で、何が『肉片』で、何が『竜』なのですか?」と。
『蟻塚』とは比丘よ、これは父母より生成した、飯と粥の積集の、無常・腐食・摩耗・崩壊・破砕の性質ある、四大種のこの身の指示語である。

 比丘よ、およそ昼に種々の行為取り組んでから、夜に随尋随伺すること、
 これが『夜に煙をだすこと』である。
 比丘よ、およそ夜に随尋随伺してから昼に、言葉により諸々の行為に従事すること、
 これが『昼に炎上すること』である。
 比丘よ、『婆羅門』とは、これは如来阿羅漢正等覚者指示語である。
 比丘よ、『知性よき者』とは、これは有学の比丘の指示語である。
『刀』とは、比丘よ、これはなる智慧指示語である。
『掘り起こすこと』とは、比丘よ、これは精進と努力の指示語である。
『閂』とは、比丘よ、これは無明指示語である。
『閂を取り除け』は、無明ぜよ、
知性よき者よ、刀を取って掘り起こせ』と、これがその意味である。
『ふくれたもの』とは、比丘よ、これは怒り悩み指示語である。
『ふくれたものを取り除け』は、怒り悩みぜよ、
知性よき者よ、刀を取って掘り起こせ』と、これがその意味である。
『分かれ路』とは、比丘よ、これは迷い指示語である。
『分かれ路を取り除け』は、迷いぜよ、
知性よき者よ、刀を取って掘り起こせ』と、これがその意味である。
『深鉢』とは、比丘よ、これは五蓋指示語である。すなわち、

 欲望、惛沈・睡眠の掉挙・悪作迷い


『深鉢を取り除け』は、五蓋ぜよ、
知性よき者よ、刀を取って掘り起こせ』と、これがその意味である。
『亀』とは、比丘よ、これは五取蘊指示語である。すなわち、

 である。


『亀をり除け』は、五取蘊ぜよ、
知性よき者よ、刀を取って掘り起こせ』と、これがその意味である。
『屠殺場』とは、比丘よ、これは五欲指示語である。
 識られる、望ましき、所愛の、好みの、愛しきを近寄せ、魅了する諸色色彩)。識られる …諸声
 …中略…
 識られる、望ましき、所愛の、好みの、愛しき、欲を近寄せ、魅了する諸香
 識られる、望ましき、所愛の、好みの、愛しき、欲を近寄せ、魅了する諸味
 により識られる、望ましき、所愛の、好みの、愛しきを近寄せ、魅了する諸接触
『屠殺場を取り除け』は、五欲ぜよ、
知性よき者よ、刀を取って掘り起こせ』と、これがその意味である。
肉片』とは、比丘よ、これは喜び指示語である。
肉片を取り除け』は、喜びぜよ、
知性よき者よ、刀を取って掘り起こせ』と、これがその意味である。
 比丘よ、『竜』とは、これは漏尽の比丘の指示語である。
『竜は放っておけ、竜を打つなかれ、
 竜には礼拝せよ』と、これがその意味である。
 世尊はこう言われた。
 意に適ったクマーラカッサパ尊者は、世尊の所説に歓喜したという。

Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Tena kho pana samayena āyasmā kumārakassapo andhavane viharati.
Atha kho aññatarā devatā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ andhavanaṃ obhāsetvā yenāyasmā kumārakassapo tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā ekamantaṃ aṭṭhāsi.
Ekamantaṃ ṭhitā kho sā devatā āyasmantaṃ kumārakassapaṃ etadavoca .
‘‘Bhikkhu bhikkhu, ayaṃ vammiko [vammīko (katthaci) sakkatānurūpaṃ] rattiṃ dhūmāyati, divā pajjalati.
Brāhmaṇo evamāha .
‘abhikkhaṇa, sumedha, satthaṃ ādāyā’ti.
Abhikkhaṇanto sumedho satthaṃ ādāya addasa laṅgiṃ ‘laṅgī, bhadante’ti.
Brāhmaṇo evamāha .
‘ukkhipa laṅgiṃ;
abhikkhaṇa, sumedha, satthaṃ ādāyā’ti.
Abhikkhaṇanto sumedho satthaṃ ādāya addasa uddhumāyikaṃ.

‘Uddhumāyikā, bhadante’ti.
Brāhmaṇo evamāha .
‘ukkhipa uddhumāyikaṃ;
abhikkhaṇa, sumedha, satthaṃ ādāyā’ti.
Abhikkhaṇanto sumedho satthaṃ ādāya addasa dvidhāpathaṃ.
‘Dvidhāpatho, bhadante’ti.
Brāhmaṇo evamāha .
‘ukkhipa dvidhāpathaṃ;
abhikkhaṇa, sumedha, satthaṃ ādāyā’ti.
Abhikkhaṇanto sumedho satthaṃ ādāya addasa caṅgavāraṃ [paṅkavāraṃ (syā.), caṅkavāraṃ (ka.)].
‘Caṅgavāro, bhadante’ti.
Brāhmaṇo evamāha .
‘ukkhipa caṅgavāraṃ;
abhikkhaṇa, sumedha, satthaṃ ādāyā’ti.
Abhikkhaṇanto sumedho satthaṃ ādāya addasa kummaṃ.
‘Kummo, bhadante’ti.
Brāhmaṇo evamāha .
‘ukkhipa kummaṃ;
abhikkhaṇa, sumedha, satthaṃ ādāyā’ti.
Abhikkhaṇanto sumedho satthaṃ ādāya addasa asisūnaṃ.
‘Asisūnā, bhadante’ti.
Brāhmaṇo evamāha .
‘ukkhipa asisūnaṃ;
abhikkhaṇa, sumedha, satthaṃ ādāyā’ti.
Abhikkhaṇanto sumedho satthaṃ ādāya addasa maṃsapesiṃ.
‘Maṃsapesi, bhadante’ti.
Brāhmaṇo evamāha .
‘ukkhipa maṃsapesiṃ;
abhikkhaṇa, sumedha, satthaṃ ādāyā’ti.
Abhikkhaṇanto sumedho satthaṃ ādāya addasa nāgaṃ.
‘Nāgo, bhadante’ti.
Brāhmaṇo evamāha .
‘tiṭṭhatu nāgo, mā nāgaṃ ghaṭṭesi;
namo karohi nāgassā’’’ti.
‘‘Ime kho tvaṃ, bhikkhu, pañhe bhagavantaṃ upasaṅkamitvā puccheyyāsi, yathā ca te bhagavā byākaroti tathā naṃ dhāreyyāsi.
Nāhaṃ taṃ, bhikkhu, passāmi sadevake loke samārake sabrahmake sassamaṇabrāhmaṇiyā pajāya sadevamanussāya, yo imesaṃ pañhānaṃ veyyākaraṇena cittaṃ ārādheyya aññatra tathāgatena vā, tathāgatasāvakena vā, ito vā pana sutvā’’ti .
idamavoca sā devatā.
Idaṃ vatvā tatthevantaradhāyi.
Atha kho āyasmā kumārakassapo tassā rattiyā accayena yena bhagavā tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi.
Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā kumārakassapo bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘imaṃ, bhante, rattiṃ aññatarā devatā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ andhavanaṃ obhāsetvā yenāhaṃ tenupasaṅkami;
upasaṅkamitvā ekamantaṃ aṭṭhāsi.
Ekamantaṃ ṭhitā kho, bhante, sā devatā maṃ etadavoca .
‘bhikkhu bhikkhu, ayaṃ vammiko rattiṃ dhūmāyati, divā pajjalati’.
Brāhmaṇo evamāha .
‘abhikkhaṇa, sumedha, satthaṃ ādāyā’ti.
Abhikkhaṇanto sumedho satthaṃ ādāya…pe…
ito vā pana sutvāti.


Idamavoca, bhante, sā devatā.
Idaṃ vatvā tatthevantaradhāyi.
‘Ko nu kho, bhante, vammiko, kā rattiṃ dhūmāyanā, kā divā pajjalanā, ko brāhmaṇo, ko sumedho, kiṃ satthaṃ, kiṃ abhikkhaṇaṃ, kā laṅgī, kā uddhumāyikā, ko dvidhāpatho, kiṃ caṅgavāraṃ, ko kummo, kā asisūnā, kā maṃsapesi, ko nāgo’’’ti?


‘‘‘Vammiko’ti kho, bhikkhu, imassetaṃ cātumahābhūtikassa [cātummahābhūtikassa (sī. syā. pī.)] kāyassa adhivacanaṃ, mātāpettikasambhavassa odanakummāsūpacayassa aniccucchādana-parimaddanabhedana-viddhaṃsana-dhammassa.
‘‘Yaṃ kho, bhikkhu, divā kammante [kammantaṃ (ka.)] ārabbha rattiṃ anuvitakketi anuvicāreti .
ayaṃ rattiṃ dhūmāyanā.
Yaṃ kho, bhikkhu, rattiṃ anuvitakketvā anuvicāretvā divā kammante payojeti kāyena vācāya ‘manasā’ [( ) natthi (sī. syā.)] .
ayaṃ divā pajjalanā.
‘‘‘Brāhmaṇo’ti kho, bhikkhu, tathāgatassetaṃ adhivacanaṃ arahato sammāsambuddhassa.
‘Sumedho’ti kho bhikkhu sekkhassetaṃ bhikkhuno adhivacanaṃ.
‘‘‘Sattha’nti kho, bhikkhu, ariyāyetaṃ paññāya adhivacanaṃ.
‘Abhikkhaṇa’nti kho, bhikkhu, vīriyārambhassetaṃ adhivacanaṃ.

‘‘‘Laṅgī’ti kho, bhikkhu, avijjāyetaṃ adhivacanaṃ.
Ukkhipa laṅgiṃ, pajaha avijjaṃ;
abhikkhaṇa, sumedha, satthaṃ ādāyāti ayametassa attho.

‘‘‘Uddhumāyikā’ti kho, bhikkhu, kodhūpāyāsassetaṃ adhivacanaṃ.
Ukkhipa uddhumāyikaṃ, pajaha kodhūpāyāsaṃ;
abhikkhaṇa, sumedha, satthaṃ ādāyāti ayametassa attho.

‘‘‘Dvidhāpatho’ti kho, bhikkhu, vicikicchāyetaṃ adhivacanaṃ.
Ukkhipa dvidhāpathaṃ, pajaha vicikicchaṃ;
abhikkhaṇa, sumedha, satthaṃ ādāyāti ayametassa attho.

‘‘‘Caṅgavāra’nti kho, bhikkhu, pañcannetaṃ nīvaraṇānaṃ adhivacanaṃ, seyyathidaṃ .
kāmacchandanīvaraṇassa, byāpādanīvaraṇassa, thīnamiddhanīvaraṇassa, uddhaccakukkuccanīvaraṇassa, vicikicchānīvaraṇassa.
Ukkhipa caṅgavāraṃ, pajaha pañca nīvaraṇe;
abhikkhaṇa, sumedha, satthaṃ ādāyāti ayametassa attho.

‘‘‘Kummo’ti kho, bhikkhu, pañcannetaṃ upādānakkhandhānaṃ adhivacanaṃ, seyyathidaṃ .
rūpupādānakkhandhassa, vedanupādānakkhandhassa, saññupādānakkhandhassa, saṅkhārupādānakkhandhassa, viññāṇupādānakkhandhassa.
Ukkhipa kummaṃ, pajaha pañcupādānakkhandhe;
abhikkhaṇa, sumedha, satthaṃ ādāyāti ayametassa attho.

‘‘‘Asisūnā’ti kho, bhikkhu, pañcannetaṃ kāmaguṇānaṃ adhivacanaṃ .
cakkhuviññeyyānaṃ rūpānaṃ iṭṭhānaṃ kantānaṃ manāpānaṃ piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ, sotaviññeyyānaṃ saddānaṃ…pe…
ghānaviññeyyānaṃ gandhānaṃ…pe…

jivhāviññeyyānaṃ rasānaṃ…pe…

kāyaviññeyyānaṃ phoṭṭhabbānaṃ iṭṭhānaṃ kantānaṃ manāpānaṃ piyarūpānaṃ kāmūpasaṃhitānaṃ rajanīyānaṃ.
Ukkhipa asisūnaṃ, pajaha pañca kāmaguṇe;
abhikkhaṇa, sumedha, satthaṃ ādāyāti ayametassa attho.

‘‘‘Maṃsapesī’ti kho, bhikkhu, nandīrāgassetaṃ adhivacanaṃ.
Ukkhipa maṃsapesiṃ, pajaha nandīrāgaṃ;
abhikkhaṇa, sumedha, satthaṃ ādāyāti ayametassa attho.

‘‘‘Nāgo’ti kho, bhikkhu, khīṇāsavassetaṃ bhikkhuno adhivacanaṃ.
Tiṭṭhatu nāgo, mā nāgaṃ ghaṭṭesi;
namo karohi nāgassāti ayametassa attho’’ti.
Idamavoca bhagavā.
Attamano āyasmā kumārakassapo bhagavato bhāsitaṃ abhinandīti.

mn23.txt · 最終更新: by h1roemon