sn12.41
文書の過去の版を表示しています。
sn12.41『五怨怖経』Pañcaverabhayasuttaṃ
| Sāvatthiyaṃ viharati. | (世尊は)サーヴァッティーに住されていた。 |
| Atha kho anāthapiṇḍiko gahapati yena bhagavā tenupasaṅkami; | さてアナータピンディカ居士は、世尊のもとに近づいた。 |
| upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. | 近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。 |
| Ekamantaṃ nisinnaṃ kho anāthapiṇḍikaṃ gahapatiṃ bhagavā etadavoca . | 一隅に座ったアナータピンディカ居士に、世尊はこう言われた。 |
| ‘‘Yato kho, gahapati, ariyasāvakassa pañca bhayāni verāni vūpasantāni honti, catūhi ca sotāpattiyaṅgehi samannāgato hoti, ariyo cassa ñāyo paññāya sudiṭṭho hoti suppaṭividdho, so ākaṅkhamāno attanāva attānaṃ byākareyya . | 「居士よ、聖弟子において五つの恐怖と怨みは寂静となり、四つの預流支を備え、彼には聖なる筋道が智慧によってよく見られ、よく見抜かれています。それゆえ彼が望むなら自ら自己に授記できます。 |
| ‘khīṇanirayomhi khīṇatiracchānayoni khīṇapettivisayo khīṇāpāyaduggativinipāto, sotāpannohamasmi avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano’’’ti. | 『私は地獄が尽き、畜生胎が尽き、餓鬼境域が尽き、苦界・悪趣・堕処が尽きた者である。私は預流、堕処に落ちぬ者、決定者、等覚へ赴く者である』と。 |
| ‘‘Katamāni pañca bhayāni verāni vūpasantāni honti? | どの五つの恐怖と怨みが寂静となるのでしょうか? |
| Yaṃ, gahapati, pāṇātipātī pāṇātipātapaccayā diṭṭhadhammikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, samparāyikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayati, pāṇātipātā paṭiviratassa evaṃ taṃ bhayaṃ veraṃ vūpasantaṃ hoti. | 居士よ、殺生者は殺生に縁りて、現法の恐怖と怨みを生み出し、また来世の恐怖と怨みを生み出し、また心的な苦と憂を体験するが、殺生から現に離れた者の、そのようなその恐怖と怨みは寂静となります。 |
| ‘‘Yaṃ, gahapati, adinnādāyī adinnādānapaccayā diṭṭhadhammikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, samparāyikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayati, adinnādānā paṭiviratassa evaṃ taṃ bhayaṃ veraṃ vūpasantaṃ hoti. | 居士よ、盗む者は盗みに縁りて、現法の恐怖と怨みを生み出し、また来世の恐怖と怨みを生み出し、また心的な苦と憂を体験するが、盗みから現に離れた者の、そのようなその恐怖と怨みは寂静となります。 |
| ‘‘Yaṃ, gahapati, kāmesumicchācārī kāmesumicchācārapaccayā diṭṭhadhammikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, samparāyikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayati, kāmesumicchācārā paṭiviratassa evaṃ taṃ bhayaṃ veraṃ vūpasantaṃ hoti. | 居士よ、邪淫者は邪淫に縁りて、現法の恐怖と怨みを生み出し、また来世の恐怖と怨みを生み出し、また心的な苦と憂を体験するが、邪淫から現に離れた者の、そのようなその恐怖と怨みは寂静となります。 |
| ‘‘Yaṃ, gahapati, musāvādī musāvādapaccayā diṭṭhadhammikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, samparāyikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayati, musāvādā paṭiviratassa evaṃ taṃ bhayaṃ veraṃ vūpasantaṃ hoti. | 居士よ、虚偽語者は虚偽語に縁りて、現法の恐怖と怨みを生み出し、また来世の恐怖と怨みを生み出し、また心的な苦と憂を体験するが、虚偽語から現に離れた者の、そのようなその恐怖と怨みは寂静となります。 |
| ‘‘Yaṃ, gahapati, surāmerayamajjapamādaṭṭhāyī surāmerayamajjapamādaṭṭhānapaccayā diṭṭhadhammikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, samparāyikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayati, surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭiviratassa evaṃ taṃ bhayaṃ veraṃ vūpasantaṃ hoti. | 居士よ、飲酒者は飲酒に縁りて、現法の恐怖と怨みを生み出し、また来世の恐怖と怨みを生み出し、また心的な苦と憂を体験するが、飲酒から現に離れた者の、そのようなその恐怖と怨みは寂静となります。 |
| Imāni pañca bhayāni verāni vūpasantāni honti. | これら五つの恐怖と怨みが寂静となります。 |
| ‘‘Katamehi catūhi sotāpattiyaṅgehi samannāgato hoti? | どの四つの預流支を備えているのでしょうか? |
| Idha, gahapati, ariyasāvako buddhe aveccappasādena samannāgato hoti . | 居士よ、ここに聖弟子は、仏陀に確然たる浄信を備えています。 |
| ‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’’’ti. | 『かの世尊は阿羅漢、正等覚者、明行足、善逝、世間解、無上の調御丈夫、天人師、仏陀、世尊である』と。 |
| ‘‘Dhamme aveccappasādena samannāgato hoti . | 法に確然たる浄信を備えています。 |
| ‘svākkhāto bhagavatā dhammo sandiṭṭhiko akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī’’’ti. | 『世尊によってよく説かれた法は、現に見られる、非時間的な、さあ見よと、導くもので、識者たち各々で知られるべきものである』と。 |
| ‘‘Saṅghe aveccappasādena samannāgato hoti . | 僧伽に確然たる浄信を備えています。 |
| ‘suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho, ujuppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho, ñāyappaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho, sāmīcippaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho, | 『世尊の弟子の僧伽はよく行道する、世尊の弟子の僧伽はまっすぐ行道する、世尊の弟子の僧伽は筋道にかなって行道する、世尊の弟子の僧伽は相応しく行道する。 |
| yadidaṃ cattāri purisayugāni aṭṭha purisapuggalā, esa bhagavato sāvakasaṅgho āhuneyyo pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’’’ti. | この世尊の弟子の僧伽は、食を供されるべき、客としてもてなされるべき、供養されるべき、合掌されるべき、いわゆる四双八輩であり、この世の無上の福田である』と。 |
| ‘‘Ariyakantehi sīlehi samannāgato hoti akhaṇḍehi acchiddehi asabalehi akammāsehi bhujissehi viññuppasatthehi aparāmaṭṭhehi samādhisaṃvattanikehi. | 彼は、聖者所愛の、欠けなき、亀裂なき、斑点なき、まだらなき、自由なる、識者に称賛された、執取されない、定をもたらす戒を備えています。 |
| Imehi catūhi sotāpattiyaṅgehi samannāgato hoti. | これら四つの預流支を備えています。 |
| ‘‘Katamo cassa ariyo ñāyo paññāya sudiṭṭho hoti suppaṭividdho? | では彼には、どの聖なる筋道が智慧によってよく見られ、よく見抜かれているのでしょうか? |
| Idha, gahapati, ariyasāvako paṭiccasamuppādaññeva sādhukaṃ yoniso manasi karoti . | 居士よ、ここに聖弟子は縁起を充分に如理作意します。 |
| ‘iti imasmiṃ sati idaṃ hoti, imasmiṃ asati idaṃ na hoti; | 『かくしてこれがあればそれがあり これがなければそれはない |
| imassuppādā idaṃ uppajjati, imassa nirodhā idaṃ nirujjhati. | これの生起よりそれは生じ これの滅ゆえにそれは滅する |
| Yadidaṃ avijjāpaccayā saṅkhārā; | すなわち、無明に縁りて行があり |
| saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ…pe… | 行に縁りて識があり …中略… |
| evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti. | このように、この苦蘊全体の集起があります。 |
| Avijjāya tveva asesavirāganirodhā saṅkhāranirodho; | しかし無明の残りなき離貪と滅ゆえに行の滅があり、 |
| saṅkhāranirodhā viññāṇanirodho…pe… | 行の滅ゆえに識の滅があり、 …中略… |
| evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hotī’’’ti. | このように、この苦蘊全体の滅がある』と。 |
| Ayamassa ariyo ñāyo paññāya sudiṭṭho hoti suppaṭividdho. | 彼には、この聖なる筋道が智慧によってよく見られ、よく見抜かれています。 |
| ‘‘Yato kho, gahapati, ariyasāvakassa imāni pañca bhayāni verāni vūpasantāni honti, imehi catūhi sotāpattiyaṅgehi samannāgato hoti, ayañcassa ariyo ñāyo paññāya sudiṭṭho hoti suppaṭividdho, so ākaṅkhamāno attanāva attānaṃ byākareyya . | 居士よ、聖弟子においてこの五つの恐怖と怨みが寂静となり、この四つの預流支を備え、彼にはこの聖なる筋道が智慧によってよく見られ、よく見抜かれています。それゆえ彼が望むなら自ら自己に授記できます。 |
| ‘khīṇanirayomhi khīṇatiracchānayoni khīṇapettivisayo khīṇāpāyaduggativinipāto, sotāpannohamasmi avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano’’’ti. | 『私は地獄が尽き、畜生胎が尽き、餓鬼境域が尽き、苦界・悪趣・堕処が尽きた者である。私は預流、堕処に落ちぬ者、決定者、等覚へ赴く者である。』」と。 |
sn12.41.1771389329.txt.gz · 最終更新: by h1roemon
