ユーザ用ツール

サイト用ツール


sn12.41

文書の過去の版を表示しています。


sn12.41『五怨怖経』Pañcaverabhayasuttaṃ

Sāvatthiyaṃ viharati. (世尊は)サーヴァッティーに住されていた。
Atha kho anāthapiṇḍiko gahapati yena bhagavā tenupasaṅkami; さてアナータピンディカ居士は、世尊のもとに近づいた。
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. 近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。
Ekamantaṃ nisinnaṃ kho anāthapiṇḍikaṃ gahapatiṃ bhagavā etadavoca . 一隅に座ったアナータピンディカ居士に、世尊はこう言われた。
‘‘Yato kho, gahapati, ariyasāvakassa pañca bhayāni verāni vūpasantāni honti, catūhi ca sotāpattiyaṅgehi samannāgato hoti, ariyo cassa ñāyo paññāya sudiṭṭho hoti suppaṭividdho, so ākaṅkhamāno attanāva attānaṃ byākareyya .居士よ、聖弟子において五つの恐怖怨み寂静となり、四つの預流支を備え、彼にはなる筋道智慧によってよく見られ、よく見抜かれています。それゆえ彼が望むなら自ら自己授記できます。
‘khīṇanirayomhi khīṇatiracchānayoni khīṇapettivisayo khīṇāpāyaduggativinipāto, sotāpannohamasmi avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano’’’ti.『私は地獄尽き畜生胎尽き餓鬼境域尽き苦界悪趣堕処尽きた者である。私は預流堕処に落ちぬ者、決定者等覚赴く者である』と。
‘‘Katamāni pañca bhayāni verāni vūpasantāni honti? どの五つの恐怖怨み寂静となるのでしょうか?
Yaṃ, gahapati, pāṇātipātī pāṇātipātapaccayā diṭṭhadhammikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, samparāyikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayati, pāṇātipātā paṭiviratassa evaṃ taṃ bhayaṃ veraṃ vūpasantaṃ hoti. 居士よ、殺生者は殺生縁りて現法恐怖怨みを生み出し、また来世恐怖怨みを生み出し、また心的体験するが、殺生から現に離れた者の、そのようなその恐怖怨み寂静となります。
‘‘Yaṃ, gahapati, adinnādāyī adinnādānapaccayā diṭṭhadhammikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, samparāyikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayati, adinnādānā paṭiviratassa evaṃ taṃ bhayaṃ veraṃ vūpasantaṃ hoti. 居士よ、盗む者は盗み縁りて現法恐怖怨みを生み出し、また来世恐怖怨みを生み出し、また心的体験するが、盗みから現に離れた者の、そのようなその恐怖怨み寂静となります。
‘‘Yaṃ, gahapati, kāmesumicchācārī kāmesumicchācārapaccayā diṭṭhadhammikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, samparāyikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayati, kāmesumicchācārā paṭiviratassa evaṃ taṃ bhayaṃ veraṃ vūpasantaṃ hoti. 居士よ、邪淫者は邪淫縁りて現法恐怖怨みを生み出し、また来世恐怖怨みを生み出し、また心的体験するが、邪淫から現に離れた者の、そのようなその恐怖怨み寂静となります。
‘‘Yaṃ, gahapati, musāvādī musāvādapaccayā diṭṭhadhammikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, samparāyikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayati, musāvādā paṭiviratassa evaṃ taṃ bhayaṃ veraṃ vūpasantaṃ hoti. 居士よ、虚偽語者は虚偽語に縁りて現法恐怖怨みを生み出し、また来世恐怖怨みを生み出し、また心的体験するが、虚偽語から現に離れた者の、そのようなその恐怖怨み寂静となります。
‘‘Yaṃ, gahapati, surāmerayamajjapamādaṭṭhāyī surāmerayamajjapamādaṭṭhānapaccayā diṭṭhadhammikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, samparāyikampi bhayaṃ veraṃ pasavati, cetasikampi dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayati, surāmerayamajjapamādaṭṭhānā paṭiviratassa evaṃ taṃ bhayaṃ veraṃ vūpasantaṃ hoti. 居士よ、飲酒者飲酒縁りて現法恐怖怨みを生み出し、また来世恐怖怨みを生み出し、また心的体験するが、飲酒から現に離れた者の、そのようなその恐怖怨み寂静となります。
Imāni pañca bhayāni verāni vūpasantāni honti. これら五つの恐怖怨み寂静となります。
‘‘Katamehi catūhi sotāpattiyaṅgehi samannāgato hoti? どの四つの預流支を備えているのでしょうか?
Idha, gahapati, ariyasāvako buddhe aveccappasādena samannāgato hoti . 居士よ、ここに聖弟子は、仏陀確然たる浄信を備えています。
‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’’’ti.『かの世尊は阿羅漢正等覚者明行足善逝世間解無上の調御丈夫天人師仏陀、世尊である』と。
‘‘Dhamme aveccappasādena samannāgato hoti . 確然たる浄信を備えています。
‘svākkhāto bhagavatā dhammo sandiṭṭhiko akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī’’’ti.『世尊によってよく説かれたは、現に見られる、非時間的な、さあ見よと、導くもので、識者たち各々で知られるべきものである』と。
‘‘Saṅghe aveccappasādena samannāgato hoti . 僧伽確然たる浄信を備えています。
‘suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho, ujuppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho, ñāyappaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho, sāmīcippaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho,『世尊の弟子の僧伽はよく行道する、世尊の弟子の僧伽まっすぐ行道する、世尊の弟子の僧伽筋道にかなって行道する、世尊の弟子の僧伽相応し行道する。
yadidaṃ cattāri purisayugāni aṭṭha purisapuggalā, esa bhagavato sāvakasaṅgho āhuneyyo pāhuneyyo dakkhiṇeyyo añjalikaraṇīyo anuttaraṃ puññakkhettaṃ lokassā’’’ti. この世尊の弟子の僧伽は、食を供されるべき客としてもてなされるべき供養されるべき合掌されるべき、いわゆる四双八輩であり、この世の無上の福田である』と。
‘‘Ariyakantehi sīlehi samannāgato hoti akhaṇḍehi acchiddehi asabalehi akammāsehi bhujissehi viññuppasatthehi aparāmaṭṭhehi samādhisaṃvattanikehi. 彼は、聖者所愛の、欠けなき、亀裂なき、斑点なき、まだらなき、自由なる、識者称賛された、執取されない、をもたらすを備えています。
Imehi catūhi sotāpattiyaṅgehi samannāgato hoti. これら四つの預流支を備えています。
‘‘Katamo cassa ariyo ñāyo paññāya sudiṭṭho hoti suppaṭividdho? では彼には、どのなる筋道智慧によってよく見られ、よく見抜かれているのでしょうか?
Idha, gahapati, ariyasāvako paṭiccasamuppādaññeva sādhukaṃ yoniso manasi karoti . 居士よ、ここに聖弟子縁起を充分に如理作意します。
‘iti imasmiṃ sati idaṃ hoti, imasmiṃ asati idaṃ na hoti;『かくしてこれがあればそれがあり これがなければそれはない
imassuppādā idaṃ uppajjati, imassa nirodhā idaṃ nirujjhati. これの生起よりそれは生じ これのゆえにそれは滅す
Yadidaṃ avijjāpaccayā saṅkhārā; すなわち、無明縁りてがあり
saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ…pe… 縁りてがあり …中略…
evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti. このように、この苦蘊全体集起があります。
Avijjāya tveva asesavirāganirodhā saṅkhāranirodho; しかし無明の残りなき離貪ゆえにがあり、
saṅkhāranirodhā viññāṇanirodho…pe… ゆえにがあり、 …中略…
evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hotī’’’ti. このように、この苦蘊全体がある』と。
Ayamassa ariyo ñāyo paññāya sudiṭṭho hoti suppaṭividdho. 彼には、このなる筋道智慧によってよく見られ、よく見抜かれています。
‘‘Yato kho, gahapati, ariyasāvakassa imāni pañca bhayāni verāni vūpasantāni honti, imehi catūhi sotāpattiyaṅgehi samannāgato hoti, ayañcassa ariyo ñāyo paññāya sudiṭṭho hoti suppaṭividdho, so ākaṅkhamāno attanāva attānaṃ byākareyya . 居士よ、聖弟子においてこの五つの恐怖怨み寂静となり、この四つの預流支を備え、彼にはこのなる筋道智慧によってよく見られ、よく見抜かれています。それゆえ彼が望むなら自ら自己授記できます。
‘khīṇanirayomhi khīṇatiracchānayoni khīṇapettivisayo khīṇāpāyaduggativinipāto, sotāpannohamasmi avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano’’’ti.『私は地獄尽き畜生胎尽き餓鬼境域尽き苦界悪趣堕処尽きた者である。私は預流堕処に落ちぬ者、決定者等覚赴く者である。』」と。

1)

1)
アナータピンディカ居士預流であったと伝えられています。
sn12.41.1771389329.txt.gz · 最終更新: by h1roemon